| Název: Name: | Řecká republika | |
| Originální název: Original Name: | Ελληνική Δημοκρατία (Elliniki Dhimokratia) | |
| Hlavní město: Capital: | Atény | |
| Státní zřízení: Government System: | parlamentní republika | |
| Nejvyšší představitelé: Heads of State: | Přehled prezidentů - Řecká republika / List of president - Greek Republic | |
| Správní členění: Administrative Structure: | 51 oblastí a 1 autonomní oblast | |
| Úřední jazyky: Official Languages: | řečtina | |
| Měna: Currency: | euro € (EUR) | |
| Ozbrojené složky: Armed Forces: | Řecké ozbrojené sily - Řecká armáda (Ellinikos Stratos, ES) - Řecké námořnictvo (Elliniko Polemiko Navtiko, EPN) - Řecké vzdušné síly (Elliniki Polemiki Aeroporia, EPA) Řecká pobřežní stráž (Limeniko Soma-Elliniki Aktofylaki) | |
| Mezinárodní organizace: International organizations: | Australia Group, BIS, BSEC, CE, CERN, EAPC, EBRD, EIB, EMU, ESA, EU, FAO, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCt, ICRM, IDA, IEA, IFAD, IFC, IFRCS, IHO, ILO, IMF, IMO, IMSO, Interpol, IOC, IOM, IPU, ISO, ITSO, ITU, ITUC, MIGA, MINURSO, NAM (host / guest), NATO, NEA, NSG, OAS (pozorovatel / observer), OECD, OIF, OPCW, OSCE, PCA, Schengen Convention, SECI, UN, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNIFIL, UNMIS, UNOMIG, UNWTO, UPU, WCO, WEU, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WTO, ZC | |
| Rozloha: Area: | 131901 km2 | |
| Reliéf: Elevation Extremes: | ||
| Nejvyšší bod: Highest Point: | 2917 m n.m. (Olympus, vrchol Mitikas) | |
| Nejnižší bod: Lowest Point: | 0 m n.m. (pobřeží) | |
| Klima: Climate: | středomorské | |
| Geografická poloha: Location: | Balkánsky poloostrov | |
| Sousední státy: Neighbouring Countries: | Albánská republika, Severní Makedonie, Bulharská republika, Turecká republika | |
| Vznik: Independence: | 01.06.1973 (současný stát), 24.01.1822 nezávislost na Osmanské říši | |
| Počet obyvatel: Population: | 10797428 (2009), 10607051 (est. 2020) | |
| Národnostní složení: Ethnic Groups: | Řekové 91.6%, Albánci 4.4%, ostaní 4% (2011, údaje reprezentují občanství, Řecko nesleduje dáta na etnickém principu) | |
| Náboženství: Religions: | 2009: 98% řecké ortodoxní 1,3% muslimové 0,7% ostatní 2015 (odhad): 81-90% Řecké ortodoxní (oficiální) 2% Muslimové 3% ostatní 4-15% žádné 1% nespecifikované | |
| ISO: ISO: | GR, GRC, 300 | |
| Internetová doména: Internet Country Code: | .gr | |
| Časové pásmo: Time Zone: | EET (UTC+2) | |
| Vlajka: Banner: | 01.06.1973-21.12.1978 22.12.1978-  | |
| Znak: Coat of Arms: |  | |
| Poznámka: Note: | Skracený název: Řecko | |
| Zdroje: Sources: | https://www.cia.gov/the-world-factbook/ www.mzv.eu https://en.wikipedia.org/ www.zemepis.com https://cs.wikipedia.org/ | |
URL : https://www.valka.cz/Recka-republika-Recko-t83327#305781Verze : 1
| Státní útvary | Datum | Událost |
|
|
5.2.1919 | Narodil se - Andreas Papandreou (předseda vlády) |
|
|
20.2.1942 | Založen kýl lodi Velos (D 16) |
|
|
3.6.1942 | Loď Velos (D 16) spuštěna na vodu |
|
|
16.7.1959 | Loď Velos (D 16) uvedena do služby |
|
|
1.6.1960 | Založen kýl lodi USS Berkeley (DDG-15) |
|
|
29.7.1961 | Loď USS Berkeley (DDG-15) spuštěna na vodu |
|
|
15.12.1962 | Loď USS Berkeley (DDG-15) uvedena do služby |
|
|
23.7.1974 | Poté co zinscenovala kyperský puč a po pokusu zavelet k válce s Tureckem, vojenská junta padá. |
|
|
26.2.1991 | Loď Velos (D 16) vyřazena ze služby |
|
|
30.9.1992 | Loď USS Berkeley (DDG-15) vyřazena ze služby (předána Řecku / transferred to Greece - Themistoklés (D 221)) |
|
|
23.6.1996 | Zemřel - Andreas Papandreou (předseda vlády) |
|
|
27.2.2001 | Založen kýl ponorky Papanikolis (S120) |
|
|
22.4.2004 | Ponorka Papanikolis (S120) spuštěna na vodu |
|
|
2.11.2010 | Ponorka Papanikolis (S120) uvedena do služby |
|
|
9.2.2011 | Ozbrojení piráti na člunech pronásledovali projíždějící řecký tanker Irene SL vezoucí 266 000 t ropy v hodnotě USD 200 mil. a podařilo se jim nalodit. Loď unesli a zajali 25 členů posádky, z toho sedm Řeků, 17 Filipínců a jednoho Gruzínce. K útoku došlo v 0926 205 nm severozápadně od Ras Al Hadd, Omán. |
|
|
6.10.2014 | Ponorka Pipinos (S121) uvedena do služby |
|
|
23.6.2016 | Ponorka Matrozos (S122) uvedena do služby |
|
|
23.6.2016 | Ponorka Katsonis (S123) uvedena do služby |
URL : https://www.valka.cz/Recka-republika-Recko-t83327#652679Verze : 0
buko1
MOD
Reklama
Jedna oprava - Grécko určite nevzniklo 02.01.1905. Súčasná Grécka republika vnikla 01.06.1973. A grécka nezávislosť siaha do rokov 1821-1832.
URL : https://www.valka.cz/Recka-republika-Recko-t83327#343294Verze : 0
buko1
MOD
Troška histórie:
Do roku 1948, do skončenia občianskej vojny v Grécku (a zároveň času, keď Grécko, vtedy Grécke kráľovstvo získalo svoje dnešné územie) sa na gréckom území vystriedalo množstvo štátov. V staroveku boli Gréci objavitelia a kolonizátori, ktorí postupne kolonizovali nielen pobrežie Egejského mora, ale ich kolónie a obchodné základne sa rozprestierali po pobreží celého Stredozemného a Čierneho mora. Staroveké mestské štáty (a ríšu Alexandra Veľkého), spolu s ich kultúrou absorbovala a rozvinula Rímska ríša, ktorú v 4 storočí nahradila Východorímska, nazývaná aj Byzantská ríša. Práve táto ríša sa prihlásila ku gréckemu kultúrnemu dedičstu, vrátane používania gréckeho jazyka miesto latinčiny a niekoľko storočí bola centrom vzdelania a kultúry. Byzantská ríša tiež niekoľko storočí ovládala historické grécke územie na brehoch Egejského (a Čierneho) mora. V roku 1204 4. križiacka výprava obsadzuje Byzanciu a grécko je rozdelené medzi niekoľko križiackych štátov, z ktorých najvýznamnejšie je Latinské cisárstvo. K obnove Byzantskej ríše opäť dochádza 15.08.1261, ale do grécka už postupne prenikajú aj ďalšie krajiny - zo západu sú to jednotlivé talianske štáty (Sicília, Janov, Benátky), z východu zas vzmáhajúca sa Osmanský emirát. Ten v roku 1365 získava Adrianopol a v roku 1397 Tesáliu (Tessalonika padla v apríli 1397). Ničivý úder prichádza v roku 1453, keď Osmanské vojská obsadzujú Konštantinopol a pokračujú obsadzovaním zvyšku pevninskej časti Grécka - Atény sú obsadené 04.06.1456. Časť pobrežných pevností a gréckych ostrovov stále držia talianske štáty (postupne získava prevahu Benátska republika), niektoré ostrov (Rhodos) sú v moci bývalých križiakov. Ale aj tieto územia sú postupne získavané Osmanskou ríšou, niektoré výbojmi, iné výhodnými obchodmi.
Jednoliate Osmanské panstvo nad Gréckom získava prvé trhliny na konci 18. storočia, keď aj tu dorazia myšlienky Veľkej Francúzskej revolúcie nasledované revolučnými vojskami.
V roku 1821 vypuklo v Osmanskej ríši povstanie iniciované časťou vplyvnej gréckej diaspory (nazývanej Fanarioti) združenom v tajnom spolku Filiki Eteria (Priateľské združenie), ktorého cieľom bolo vytvoriť samostatný grécky štát. Povstanie vypuklo v marci 1821, spočiatku v Moldavsku, ale tu bolo rýchlo potlačené. Nasledovalo povstanie na Peloponézskom poloostrove, ktorému predchádzalo vyhlásenie gréckej nezávislosti 25.03.1821 na zhromaždení v Epidauru. Zároveň bola zvolená dočasná vláda na čele s Alexandrom Mavrokordarosem. Jadrom povstania boli okrem členov Filiki Eteria a Fanariotom aj príslušníci gréckej domobrany (ozbrojené jednotky vytvárané osmanskou správou na územiach bez dostatočnej vojenskej prítomnosti na boj proti banditom terorizujúcich obyvateľstvo) a časť samotných banditov. Povstanie sa od začiatku spájalo s masakrami "tureckého" obyvateľstva (vrátane Grékov konvertovaných na islam) na celom povstaleckom území. Súčase došlo aj k rozkolu medzi vodcami povstania (v súvislosti s vodcovstvom), čo spôsobilo odštiepenie frakcie vedenej generálom Theodorosom Kolokotronisom a následnú občiansu vojnu.
Povstaleckí vodcovia nemali spočiatku podporu európskych veľmocí, k čomu prispeli aj excesy na tureckom obyvateľstve, dokonca sa zvažovala možnosť zásahu na podporu osmanskej moci, ale protiopatrenia tureckej strany, spojené s masovým protigréckym terorom (ktorého symbolom sa stalo povraždenie obyvateľov na ostrove Chios) zmenilo verejnú a neskôr aj politickú mienku v prospech grékov. Grécka republika získavala prostriedky u Európskych finančných domov a situáciou sa zaoberali aj predstavitelia európskych mocností. Nakoľko Osmanská ríša nemala dostatočne vojenské prostriedky na zvládnutie povstania, obrátila sa o pomoc na zahraničie. Podporu poskytol Egypt, ktorého expedičná armáda pod vedením Ibrahima Pašu v rokoch 1825-1826 obsadila Peloponéz a zatlačila povstalecké sily na ostrovy. V roku 1826 sa do konfliktu zapojilo Rusko, ktoré podporou povstalcov sledovalo svoje záujmy na Balkáne (snaha získať prístup k Stredozemnému moru). Veľká Británia a Francúzsko, z obavy pred rastom ruského vplyvu začali presadzovať mierové rioešenie konfliktu, k čomu sa postupne pripojilo aj Rusko a 16.08.1827 vytzvali tieto mocnositi Osmanského sultába k uzatvoreniu prímeria s Grékmi. Osmanská vláda prímerie razantne odmietla, čo viedlo k spoločnej vojenskej akcii Veľkej Britábie, Francúzska a Ruska, ktorej výsledkom bolo zničenie spojenej Osmansko-Egyptskej flotily 20.10.1827 v bitke u Navarina. V marci 1828 bol podpísaný Londýnsky protokol, kde bola garantovaná grékom autonómia v rámci Osmanskej ríše.
Niekoľko dátumov (neúpné....)
DD.MM.1267-28.05.1386 Sicílske kráľovstvo (ostrov Korfu)
DD.MM.1365-DD.MM.1473 Osmanský emirát [1299-1473]
28.05.1367-21.07.1718 Benátska republika (Iónske ostrovy a ďalšie)
DD.MM.1473-DD.MM.1913 Osmanská ríša
28.06.1797-03.03.1799 Francúzska republika (Iónske ostrovy)
28.10.1798-02.04.1800 Iónske ostrovy okupované Ruským impériom
02.04.1800-20.07.1807 Štát siedmych spojených ostrovov (rusko-osmanský protektorát na Iónskych ostrovoch)
20.07.1807-05.10.1815 Francúzske cisárstvo okupuje a následne anexuje Iónske ostrovy
16.10.1809-05.11.1815 Veľká Británia postupne okupuje Iónske ostrovy
05.11.1815-01.06.1864 Spojené štáty Iónskych ostrovov (britský protektorát na IónskYch ostrovoch)
DD.MM.RRRR-27.11.1919 Bulharské Kráľovstvo
DD.MM.RRRR-08.09.1943 Talianske kráľovstvo
13.01.1822-15.04.1827 Grécka republika
15.04.1827-06.02.1833 Grécky štát
06.02.1833-16.03.1922 Grécke kráľovstvo
11.01.1916-DD.11.1918 časť územia okupuje Francúzska republika
16.03.1922-28.09.1925 Grécky štát
31.08.1923-17.09.1923 časť územia okupuje Italské království
28.09.1925-10.10.1935 Grécka republika
10.10.1935-06.04.1941 Grécke kráľovstvo
06.04.1941-08.09.1943 časť územia okupovaná Talianskym kráľovstvom
06.04.1941-03.11.1944 časť územia okupovaná Nemeckou (od júna 1943 Veľkonemeckou) ríšou
1941-1944 - Grécky štát (kolaborantská vláda na Nemeckom a Talianskom okupovanom území)
11.05.1941-09.09.1944 časť územia okupovaná Bulharským kráľovstvom
11.09.1943-07.05.1945 Italská sociálni republika
07.05.1945-15.09.1945 Rhodos a Dodekanézske ostrovy okupované Veľkou Britániou
13.10.1944-01.06.1973 Grécke kráľovstvo
24.12.1947-28.08.1948 dočasná komunistická vláda v severnej časti Grécka
01.06.1973- Grécka republika
Neukončené, pokračovanie rozpracované.
Zdroj: http://www.historickarevue.com/?id=archiv_41
http://cs.wikipedia.org/wiki/Fanarioti
cs.wikipedia.org
en.wikipedia.org
http://www.worldstatesmen.org/Greece.html
Do roku 1948, do skončenia občianskej vojny v Grécku (a zároveň času, keď Grécko, vtedy Grécke kráľovstvo získalo svoje dnešné územie) sa na gréckom území vystriedalo množstvo štátov. V staroveku boli Gréci objavitelia a kolonizátori, ktorí postupne kolonizovali nielen pobrežie Egejského mora, ale ich kolónie a obchodné základne sa rozprestierali po pobreží celého Stredozemného a Čierneho mora. Staroveké mestské štáty (a ríšu Alexandra Veľkého), spolu s ich kultúrou absorbovala a rozvinula Rímska ríša, ktorú v 4 storočí nahradila Východorímska, nazývaná aj Byzantská ríša. Práve táto ríša sa prihlásila ku gréckemu kultúrnemu dedičstu, vrátane používania gréckeho jazyka miesto latinčiny a niekoľko storočí bola centrom vzdelania a kultúry. Byzantská ríša tiež niekoľko storočí ovládala historické grécke územie na brehoch Egejského (a Čierneho) mora. V roku 1204 4. križiacka výprava obsadzuje Byzanciu a grécko je rozdelené medzi niekoľko križiackych štátov, z ktorých najvýznamnejšie je Latinské cisárstvo. K obnove Byzantskej ríše opäť dochádza 15.08.1261, ale do grécka už postupne prenikajú aj ďalšie krajiny - zo západu sú to jednotlivé talianske štáty (Sicília, Janov, Benátky), z východu zas vzmáhajúca sa Osmanský emirát. Ten v roku 1365 získava Adrianopol a v roku 1397 Tesáliu (Tessalonika padla v apríli 1397). Ničivý úder prichádza v roku 1453, keď Osmanské vojská obsadzujú Konštantinopol a pokračujú obsadzovaním zvyšku pevninskej časti Grécka - Atény sú obsadené 04.06.1456. Časť pobrežných pevností a gréckych ostrovov stále držia talianske štáty (postupne získava prevahu Benátska republika), niektoré ostrov (Rhodos) sú v moci bývalých križiakov. Ale aj tieto územia sú postupne získavané Osmanskou ríšou, niektoré výbojmi, iné výhodnými obchodmi.
Jednoliate Osmanské panstvo nad Gréckom získava prvé trhliny na konci 18. storočia, keď aj tu dorazia myšlienky Veľkej Francúzskej revolúcie nasledované revolučnými vojskami.
V roku 1821 vypuklo v Osmanskej ríši povstanie iniciované časťou vplyvnej gréckej diaspory (nazývanej Fanarioti) združenom v tajnom spolku Filiki Eteria (Priateľské združenie), ktorého cieľom bolo vytvoriť samostatný grécky štát. Povstanie vypuklo v marci 1821, spočiatku v Moldavsku, ale tu bolo rýchlo potlačené. Nasledovalo povstanie na Peloponézskom poloostrove, ktorému predchádzalo vyhlásenie gréckej nezávislosti 25.03.1821 na zhromaždení v Epidauru. Zároveň bola zvolená dočasná vláda na čele s Alexandrom Mavrokordarosem. Jadrom povstania boli okrem členov Filiki Eteria a Fanariotom aj príslušníci gréckej domobrany (ozbrojené jednotky vytvárané osmanskou správou na územiach bez dostatočnej vojenskej prítomnosti na boj proti banditom terorizujúcich obyvateľstvo) a časť samotných banditov. Povstanie sa od začiatku spájalo s masakrami "tureckého" obyvateľstva (vrátane Grékov konvertovaných na islam) na celom povstaleckom území. Súčase došlo aj k rozkolu medzi vodcami povstania (v súvislosti s vodcovstvom), čo spôsobilo odštiepenie frakcie vedenej generálom Theodorosom Kolokotronisom a následnú občiansu vojnu.
Povstaleckí vodcovia nemali spočiatku podporu európskych veľmocí, k čomu prispeli aj excesy na tureckom obyvateľstve, dokonca sa zvažovala možnosť zásahu na podporu osmanskej moci, ale protiopatrenia tureckej strany, spojené s masovým protigréckym terorom (ktorého symbolom sa stalo povraždenie obyvateľov na ostrove Chios) zmenilo verejnú a neskôr aj politickú mienku v prospech grékov. Grécka republika získavala prostriedky u Európskych finančných domov a situáciou sa zaoberali aj predstavitelia európskych mocností. Nakoľko Osmanská ríša nemala dostatočne vojenské prostriedky na zvládnutie povstania, obrátila sa o pomoc na zahraničie. Podporu poskytol Egypt, ktorého expedičná armáda pod vedením Ibrahima Pašu v rokoch 1825-1826 obsadila Peloponéz a zatlačila povstalecké sily na ostrovy. V roku 1826 sa do konfliktu zapojilo Rusko, ktoré podporou povstalcov sledovalo svoje záujmy na Balkáne (snaha získať prístup k Stredozemnému moru). Veľká Británia a Francúzsko, z obavy pred rastom ruského vplyvu začali presadzovať mierové rioešenie konfliktu, k čomu sa postupne pripojilo aj Rusko a 16.08.1827 vytzvali tieto mocnositi Osmanského sultába k uzatvoreniu prímeria s Grékmi. Osmanská vláda prímerie razantne odmietla, čo viedlo k spoločnej vojenskej akcii Veľkej Britábie, Francúzska a Ruska, ktorej výsledkom bolo zničenie spojenej Osmansko-Egyptskej flotily 20.10.1827 v bitke u Navarina. V marci 1828 bol podpísaný Londýnsky protokol, kde bola garantovaná grékom autonómia v rámci Osmanskej ríše.
Niekoľko dátumov (neúpné....)
DD.MM.1267-28.05.1386 Sicílske kráľovstvo (ostrov Korfu)
DD.MM.1365-DD.MM.1473 Osmanský emirát [1299-1473]
28.05.1367-21.07.1718 Benátska republika (Iónske ostrovy a ďalšie)
DD.MM.1473-DD.MM.1913 Osmanská ríša
28.06.1797-03.03.1799 Francúzska republika (Iónske ostrovy)
28.10.1798-02.04.1800 Iónske ostrovy okupované Ruským impériom
02.04.1800-20.07.1807 Štát siedmych spojených ostrovov (rusko-osmanský protektorát na Iónskych ostrovoch)
20.07.1807-05.10.1815 Francúzske cisárstvo okupuje a následne anexuje Iónske ostrovy
16.10.1809-05.11.1815 Veľká Británia postupne okupuje Iónske ostrovy
05.11.1815-01.06.1864 Spojené štáty Iónskych ostrovov (britský protektorát na IónskYch ostrovoch)
DD.MM.RRRR-27.11.1919 Bulharské Kráľovstvo
DD.MM.RRRR-08.09.1943 Talianske kráľovstvo
13.01.1822-15.04.1827 Grécka republika
15.04.1827-06.02.1833 Grécky štát
06.02.1833-16.03.1922 Grécke kráľovstvo
11.01.1916-DD.11.1918 časť územia okupuje Francúzska republika
16.03.1922-28.09.1925 Grécky štát
31.08.1923-17.09.1923 časť územia okupuje Italské království
28.09.1925-10.10.1935 Grécka republika
10.10.1935-06.04.1941 Grécke kráľovstvo
06.04.1941-08.09.1943 časť územia okupovaná Talianskym kráľovstvom
06.04.1941-03.11.1944 časť územia okupovaná Nemeckou (od júna 1943 Veľkonemeckou) ríšou
1941-1944 - Grécky štát (kolaborantská vláda na Nemeckom a Talianskom okupovanom území)
11.05.1941-09.09.1944 časť územia okupovaná Bulharským kráľovstvom
11.09.1943-07.05.1945 Italská sociálni republika
07.05.1945-15.09.1945 Rhodos a Dodekanézske ostrovy okupované Veľkou Britániou
13.10.1944-01.06.1973 Grécke kráľovstvo
24.12.1947-28.08.1948 dočasná komunistická vláda v severnej časti Grécka
01.06.1973- Grécka republika
Neukončené, pokračovanie rozpracované.
Zdroj: http://www.historickarevue.com/?id=archiv_41
http://cs.wikipedia.org/wiki/Fanarioti
cs.wikipedia.org
en.wikipedia.org
http://www.worldstatesmen.org/Greece.html
URL : https://www.valka.cz/Recka-republika-Recko-t83327#343295Verze : 0
buko1
MOD
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.