* 12.05.1889, Guaymas, Sonora + 13.02.1967, La Jolla, San Diego (CA)
prezident Mexica /4.9.1932–30.11.1934/
V roku 1906 odišiel do USA, kde pracoval ako pomocník v priemysle, koncom roku 1912 sa vracia do Mexika. Na Mexickej revolúcii sa podieľal, keď sa roku 1913 prihlásil do síl Á. Obregona a pridal sa k jeho konštitunaciolistom, ktorí bojovali proti prezidentovi Victorioano Huertovi. Svoju odvahu a schopnosti dokázal vo viacerých bitkách.
Roku 1921 bol menovaný vojenským veliteľom teritória Baja California. Roku 1923 bol menovaný svojim bývalým veliteľom Á. Obregonom guvernérom štátu Baja California, kde zkonsolidoval verejné financie, pozdvihol vzdelanie, začali sa budovať infraštruktúrne projekty, začal reformovať agrárnu agendu, a vyžadoval, aby podniky zamestnávali výhradne domácich robotníkov. Týmto atribútom zostal verný aj počas svojho prezidentského obdobia.
V roku 1929 odišiel do zahraničia študovať priemyselné vedy a letectvo.
V roku 1932 bol menovaný ministrom priemyslu, obchodu a práce a 2. augusta toho istého roku aj ministrom vojny a námorníctva. Dňa 2.9.1932 - deň po svojej v poradí druhej správe o stave štátu, abdikoval prezident Rubio. Kongres únie na základe ústavy z navrhnutých kandidátov vybral Rodrígueza na post zastupujúceho prezidenta, ktorého úradu sa ujal 4.9.1932. Počas svojho mandátu sa zaslúžil napríklad o zákon o Národnej autonómnej univerzite Mexika (UNAM), reformu ústavy a protimonopolný zákon. V roku 1934 vydal zákon o minimálnej mzde. Počas svojo obdobia sa zaoberal riadením štátu, ale v celom pozadí politiky a všetko hnutie v štáte riadil Calles.
Jeho mandát sa skončil 30.11.1934 a na jeho miesto nastúpil L. Cárdenas. Potom sa stiahol z verejného života, do ktorého sa vrátil v r. 1943, kedy bol zvolený guvernérom štátu Sonora, kde založil univerzitu. Definitívne sa stiahol do súkromia v roku 1948, kedy rezignoval na guvernérske kreslo zo zdravotných dôvodov.
prezident Mexica /4.9.1932–30.11.1934/ 