Flight Lieutenant, plukovník i. m. Václav Jícha, DFC, AFC
RAF No.: 66 486 (787 567)
Václav Jícha sa narodil 10.02.1914 v Dnešících pri Přesticích, neskôr žil v Bohnicích, ktoré sú dnes už súčasťou Prahy. Celý svoj život už od detstva zasvätil lietaniu, začínal s modelárstvom, neskôr sa venoval bezmotorovému lietaniu. Po vyučení pracoval ako letecký mechanik v Aeroklube vysokoškolského športu, kde si našetril na letecký výcvik. Po jeho absolvovaní získal v roku 1933 pilotný diplom a stal sa leteckým inštruktorom v Liberci.
Po dobrovoľnom prihlásení do armády absolvoval v rokoch 1935 až 1937 Školu pre odborný dorast letectva vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove a po absolvovaní stíhacieho výcviku bol pridelený k 44. stíhacej letke František Novák, ktorý Václava Jíchu v roku 1938 zaradil do známej akrobatickej deviatky lietajúcej na Aviách Ba-122. Svoj talent však naplno prejaviť už nestihol.
Po okupácii unikol 01.05.1939 do Poľska, odkiaľ pokračoval na palube lode Batory do Francúzska, kde musel podobne ako ostatní československí letci vstúpiť do Cudzineckej légie. Skoro 4 mesiace strávil v Sidi-bel-Abbés v Alžírsku v hodnosti vojaka v 1. pluku Cudzineckej légie. Až po vypuknutí vojny bol prijatý do L`Armée de l`Air a spolu s ostatnými spolubojovníkmi absolvoval v Blide preškolovací výcvik. Po jeho ukončení nasledovalo preškolenie na francúzske stíhacie lietadlá Morane Saulnier MS 406C.1 v stíhacom výcvikovom stredisku (CIC No. 1) na letisku La Senia v Orane. Na tejto základni došlo k sformovaniu jednotky Groupe de Chasse I/6 ku ktorej bol 13.12.1939 medzi prvými 6 československými letcami zaradený aj Cpl.Chef Václav Jícha a jednotka sa čoskoro presunula do Francúzska.
Svoj prvý zostrel získal Jícha 20.05.1940, keď sa mu podarilo zostreliť Messerschmitt Bf 109. O deň neskôr sa podieľal na zničení Dornieru Do 17 a ďalší Do 17 v spolupráci zostrelil aj 24.05. Svoj posledný úspech v bitke nad Francúzskom dosiahol 05.06. keď sa mu podarilo zostreliť Henschel Hs 123. Spolu tak dosiahol 4 zostrely, z toho 2 v spolupráci. Na zastaralých Moranoch odlietal 70 operačných hodín a zúčastnil sa aj niekoľkých mimoriadne nebezpečných útokoch proti nemeckým tankom. Po kapitulácii Francúzsko opustil spolu so svojimi spolubojovníkmi 24.06. na palube lode General Chanza. Z Casablanky pokračovali na palube Gib-el-Dersa do Gibraltáru kde prestúpili na Neuraliu a do Veľkej Británie dorazili 12.07.1940.
Po príchode do Veľkej Británie bol do RAF prijatý v hodnosti Sergeant. 06.08.1940 bol pridelený k 310. peruti ale už o niekoľko dní neskôr bol 17.08. spolu s ďalšími 19 československými pilotmi preložený do Sutton Bridge k 6. operačno výcvikovej jednotke (6. OTU). Po ukončení preškolenia sa na Hurricany bol 10.09.1940 preložený k 1. peruti, kde sa úspešne zapojil do bitky o Britániu. Svoj prvý zostrel v RAF získal 29.10., keď v spolupráci s P/O J. C. Robinsonom a Sgt W. T. Pageom zostrelil Dornier Do 17. Už o deň neskôr bol opäť úspešný, keď spolu s F/O R. G. Lewisom zostrelil prieskumný Junkers Ju 88 A-1.
Od 17.11. pôsobil v ďalšej britskej jednotke, 17. peruti taktiež vyzbrojenej Hurricanmi. Po založení 313. československej stíhacej perute sa väčšina letcov pôsobiacich v britských perutiach začala zhromažďovať v tejto jednotke. Medzi prvými jej členmi bol aj nedávno povýšený Pilot Officer Václav Jícha, ktorý sa k nej pripojil 27.05.1941. Stretol sa tu s bývalými spolubojovníkmi z GC I/6 a v rámci československého krídla sa viac ako rok zúčastňoval ofenzívnych útokov nad nepriateľské územi. 28.03.1942 sa stal prvým československým stíhacím pilotom ktorému sa podarilo zostreliť veľmi obávaného nového protivníka v podobe Focke Wulfu Fw 190. Posledný úspech dosiahol 24.04. počas pokusu o záchranu svojho ťažko zraneného spolubojovníka F/Sgt Prokopa Brázdu, na ktorého útočilo 5 Focke Wulfov Fw 190. Jíchovi sa podarilo protivníkov odlákať a jedného z nich aj poškodil, ale svojho priateľa sa mu zachrániť nepodarilo. Celkom sa mu podarilo zostreliť 3 nepriateľské lietadlá samostatne, 4 v spolupráci a jedno poškodiť.
Po ukončení operačného turnus 17.08.1942 už v hodnosti Flying Officer obdržal za svoje úspechy v boji 29.09. vysoké britské vyznamenanie Distinguished Flying Cross. V citácii k jeho udeleniu sa uvádza: „Tento dôstojník prejavil veľkú statočnosť a sebaobetovanie a má skvelý záznam operačných letov od decembra/prosinca 1939. Nedávno sa tento pilot osvedčil vynikajúcim sebaobetovaním pri sweepe nad Belgickom. Jeho roj prešiel ťažkým bojom a jedno z lietadiel bolo ťažko poškodené paľbou kanónu a jeho pilot bol zranený. F/O Jícha s ním zostal, zozadu a zhora svojho druha bránil proti ďalším útokom nepriateľa a ochraňoval ho až k anglickému pobrežiu …“
F/O Václav Jícha bol pridelený k 41. skupine technického veliteľstva RAF do Cosfordu kde začal pracovať ako testovací pilot. Neďaleké Castle Bromwich bolo hlavným centrom firmy Vickers Armstrong Ltd. (Supermarine) vyrábajúcej stíhacie lietadlá Supermarine Spitfire a bombardéry Avro Lancaster. Hlavným skúšobným pilotom ktorý ich zalietaval bol Alex Henshaw. Počas jedného z testovacích letov sa za ním objavil iný Spitfire a začal sa medzi nimi simulovaný boj. Aj keď skúšený Henshaw použil všetky svoje triky, svojho súpera sa mu striasť nepodarilo. Ako sa neskôr Alex Henshaw dozvedel, jeho protivníkom vo vzduchu bol Václav Jícha. Po osobnom stretnutí sa tak vďaka svojim mimoriadnym schopnostiam stal zalietavacím pilotom firmy Vickers Armstrong Ltd. v Castle Bromwich a dostal tak možnosť spolupracovať s pilotmi, ktorí patrili k absolútnej špičke letectva.
Do tejto funkcie nastúpil 03.01.1943 v hodnosti Flight Lieutenant a venoval sa hlavne zisťovaniu príčin vysadzovania motorov, čo patrilo k najnebezpečnejším úlohám. Počas týchto skúšok 15-krát núdzovo pristával, pričom 9-krát sa mu to podarilo bez poškodenia lietadla, čo bolo pri zlom počasí často panujúcom v Castle Bromwich na letisku chránenom balónovou barážou úctihodný výkon. Okrem Wellingtonov a Lancasterov otestoval spolu 1 287 Spitfireov rôznych verzií. Za svoje zásluhy pri testovaní lietadiel dostal in memoriam 28.11.1945 ako jeden z mála našich pilotov Air Force Cross. Toto úspešné pôsobenie skončilo v máji/květnu 1944, keď musel svoj post opustiť kvôli rozkazu zakazujúcemu účasť zahraničných pilotov na tajných projektoch. V testovaní Spitfireov pokračoval v 9. a neskôr v 45. údržbárskej a opravárenskej jednotke (9. a 45. MU).
Iróniou osudu bolo že taký vynikajúci pilot akým Václav Jícha nepochybne bol sa konca vojny nedožil. Len tri mesiace pred jej skončením zahynul ako pasažier pri nehode dopravného lietadla. Stalo sa to nad Škótskom 01.02.1945, keď spolu s F/Lt Fergussonom ktorý riadil Avro Anson Mk.I NK945 počas snehovej búrky narazili do kopca Turf Law neďaleko Dremu v grófstve East Lothian. Aj keď Jícha pád lietadla prežil a dokázal sa odplaziť od vraku, bez pomoci však umrzol, lebo trosky lietadla zaviate snehom sa našli až týždeň po nehode.
Večný odpočinok našiel na cintoríne St. Mary`s v Haddingtone ale jeho urna je uložená aj na cintoríne v Bohnicích. Jíchova snúbenica, bývalá pilotka Julinka Lišková, žijúca v Belgicku chodí doteraz viackrát ročne navštevovať jeho hrob v Haddingtone. V dobe smrti mal hodnosť nadporučíka, po vojne bol posmrtne povýšený na štábneho kapitána a v roku 1991 na plukovníka i. m. Na počesť jeho pamiatky umiestnil Zväz letcov na budovu školy ktorú navštevoval 24.05.1995 pamätnú dosku, ďalšia sa nachádza v jeho rodných Dnešicích a v mestskej časti Praha 14 je po ňom pomenovaná ulica.
Alex Henshaw o Václavovi Jíchovi napísal: "Napriek našim odlišným národnostiam, kontrastu vo výchove a rozdielom v politických otázkach som cítil že som si s Vendom rozumel ako s nikým iným. Rešpektoval som ho a sľúbil som si že po vojne pôjdem do Československa a ak jeho matka a sestra žijú, poviem im, akú záslužnú prácu Venda robil počas vojny a akej úcty sa tešil od všetkých, ktorí ho poznali."
Aj keď sa Alex Henshaw do Československa nedostal, na svojho priateľa nezabudol a poslal jeho rodine svoju knihu Sigh for a Merlin s venovaním: "Venda bol najlepším pilotom môjho týmu, jeho príspevok k víťazstvu bol vynikajúci, jeho priteľstvo bolo pre mňa cťou a privilégiom."
1) V spoluúčasti: Cdt G. Tricaud, Cne S. de Sacy, S/Lt H. Raphenne, A/Cf E. Senet 2) V spoluúčasti: S/Lt H. Raphenne, Cne J. Kulhánek 3) V spoluúčasti: P/O J. C. Robinson, Sgt W. T. Page 4) V spoluúčasti: F/O R. G. Lewis
Spolu: 3+4-0-1 zostrelov
Zdroje: Rajlich, Jiří: Esa na obloze, Naše vojsko 1995, ISBN 80-206-0139-2
Obr.1: Hrob Václava Jíchu na cintoríne v Bohnicích Obr.2: Pamätná doska plk. Václava Jíchu na budove školy ktorú navštevoval v Prahe 8, Na Bendovce 186/20
Zverejnené so súhlasom občianskeho združenia Spolek pro vojenská pietní místa www.vets.cz
Stíhačka MS.406 C.1 No 33 (N344) s taktickým číslem 4 sloužila na sklonku roku 1939 k výcviku čs. stíhačů u GC I/9 na základně Oran-La Senia, kde na ní létal mj. por. Karel Mrázek. V té době ale nesla již marking svého pozdějšího uživatele, 2. letky GC 1/6, u které na tomto stroji vykonával lety i rt. Václav Jícha.
Dobrý večer, chtěla bych pro přesnost poznamenat, že na hřbitově v Bohnicích je pohřben pouze otec pilota Václava Jíchy (též Václav). Jak stojí na náhrobní desce, Flight Lieutenant Václav Jícha RAF VR je pohřben ve Velké Británii ve Skotsku v Haddingtonu (podrobné info o lokalitě je na www.cwgc.org) Milena K
Šedá světlá / Light Grey
Zelená / Green
Zelená tmavá / Dark Green
Hnědá / Brown