Carro Verdeja
V období po španielskej občianskej vojny až do prvej polovice 50. rokov existovala v Španielsku snaha vyvinúť moderný ľahký tank, ktorý mal nahradiť používané Pz.Kpfw.I a T-26. Práce na tomto vývoji prebiehali v súkromnej réžii kapitána Félixa Verdeja Bardalesa (veliteľ nacionalistického tankového práporu Batallón de Carros de Combate). Ten si na základe skúseností z bojov v občianskej vojne stanovil neskromné požiadavky na novú konštrukciu. Stroj mal byť vyzbrojený 45 mm kanónom pochádzajúcim z tanku T-26, doplnkovou výzbrojou dvoch guľometov, stroj mal mať nízky profil a jeho pancierovanie malo dosahovať minimálne 13 mm (štít kanónu 30 mm). Tank mal vyvinúť maximálnu rýchlosť 70 km/hod a jeho dojazd mal byť 200 km. Vyvinutý mal byť spoľahlivý podvozkový systém, pretože sa v boji často stávalo, že tankom sa "vyzúvali" pásy. Tieto predbežné požiadavky na nový tank boli v 10/1938 predložené plukovníkovi Díaza de la Lastra, veliteľa Agrupación de Carros de Combate. Napriek kritikám Rittera von Thoma (veliteľ nemeckých jednotiek v Španielsku) bola výroba prototypu schválená, no pre nedostatok financií mal staviteľ použiť zničenú tankovú techniku.
Prototyp bol postavený z náhradných dielov z iných ľahkých tankov. Vzniklo vozidlo pomerne modernej koncepcie, u ktorej bol motoprevodový priestor situovaný v prednej časti, v zadnej bol bojový priestor posádky a veža. Vpredu sedel vodič, vo veži sedel veliteľ, ktorý zároveň plnil úlohu strelca a nabíjač. Podvozok tvorilo osem malých pojazdových kolies zavesených po štyroch. Kolesá boli odpružené listovými pružinami. V predu bolo hnacie koleso, vzadu napínacie koleso a podvozok dopĺňali štyri podporné kladky. Stroj obdržal nízku vežu hranatých tvarov, v ktorej bol lafetovaný 45 mm sovietsky kanón model 1942 (zameriavač bol nemeckého typu TZ-5a) a dve koaxiálne guľomety MG 13. Zásobu munície do kanóna tvorilo 72 kusov nábojov, do guľometov 2500 ks nábojov. V zadnej časti stroja sa nachádzali dve 60 litrové nádrže paliva. Tank poháňal motor Ford V8 Model 48/1938 prevzatý z civilného nákladného vozidla. Motor doplňovala prevodovka ZF Aphon FG 31 z Pz.Kpfw.I, nový typ chladiča a výfukového potrubia. Podvozok a pásy boli uspôsobené tak, aby sa zabránilo ľahkému vyzlečenie pásov.
Prototyp vážil 5 ton, dosahoval max. rýchlosť 70 km/hod a mal dojazd 120 km. Prototyp prešiel medzi 10.1. - 20.1. 1939 testovaním v Zaragóze. Tu bol predstavený i Francovi. Výsledky boli veľmi dobré a bolo rozhodnuté o ďalšom vývoji a výrobe mierne pozmeneného prototypu, ktorý mal byť vzorom pre budúcu sériovú výrobu.
*zdroj :
"Verdeja vs. Vickers T-26B" (in Spanish). Armas (Barcelona, Spain: MC Ediciones) (281): 28–34. November 2005
http://en.wikipedia.org/wiki/Verdeja
www.elgrancapitan.org
www.panzernet.com
1. prototyp
V období po španielskej občianskej vojny až do prvej polovice 50. rokov existovala v Španielsku snaha vyvinúť moderný ľahký tank, ktorý mal nahradiť používané Pz.Kpfw.I a T-26. Práce na tomto vývoji prebiehali v súkromnej réžii kapitána Félixa Verdeja Bardalesa (veliteľ nacionalistického tankového práporu Batallón de Carros de Combate). Ten si na základe skúseností z bojov v občianskej vojne stanovil neskromné požiadavky na novú konštrukciu. Stroj mal byť vyzbrojený 45 mm kanónom pochádzajúcim z tanku T-26, doplnkovou výzbrojou dvoch guľometov, stroj mal mať nízky profil a jeho pancierovanie malo dosahovať minimálne 13 mm (štít kanónu 30 mm). Tank mal vyvinúť maximálnu rýchlosť 70 km/hod a jeho dojazd mal byť 200 km. Vyvinutý mal byť spoľahlivý podvozkový systém, pretože sa v boji často stávalo, že tankom sa "vyzúvali" pásy. Tieto predbežné požiadavky na nový tank boli v 10/1938 predložené plukovníkovi Díaza de la Lastra, veliteľa Agrupación de Carros de Combate. Napriek kritikám Rittera von Thoma (veliteľ nemeckých jednotiek v Španielsku) bola výroba prototypu schválená, no pre nedostatok financií mal staviteľ použiť zničenú tankovú techniku.
Prototyp bol postavený z náhradných dielov z iných ľahkých tankov. Vzniklo vozidlo pomerne modernej koncepcie, u ktorej bol motoprevodový priestor situovaný v prednej časti, v zadnej bol bojový priestor posádky a veža. Vpredu sedel vodič, vo veži sedel veliteľ, ktorý zároveň plnil úlohu strelca a nabíjač. Podvozok tvorilo osem malých pojazdových kolies zavesených po štyroch. Kolesá boli odpružené listovými pružinami. V predu bolo hnacie koleso, vzadu napínacie koleso a podvozok dopĺňali štyri podporné kladky. Stroj obdržal nízku vežu hranatých tvarov, v ktorej bol lafetovaný 45 mm sovietsky kanón model 1942 (zameriavač bol nemeckého typu TZ-5a) a dve koaxiálne guľomety MG 13. Zásobu munície do kanóna tvorilo 72 kusov nábojov, do guľometov 2500 ks nábojov. V zadnej časti stroja sa nachádzali dve 60 litrové nádrže paliva. Tank poháňal motor Ford V8 Model 48/1938 prevzatý z civilného nákladného vozidla. Motor doplňovala prevodovka ZF Aphon FG 31 z Pz.Kpfw.I, nový typ chladiča a výfukového potrubia. Podvozok a pásy boli uspôsobené tak, aby sa zabránilo ľahkému vyzlečenie pásov.
Prototyp vážil 5 ton, dosahoval max. rýchlosť 70 km/hod a mal dojazd 120 km. Prototyp prešiel medzi 10.1. - 20.1. 1939 testovaním v Zaragóze. Tu bol predstavený i Francovi. Výsledky boli veľmi dobré a bolo rozhodnuté o ďalšom vývoji a výrobe mierne pozmeneného prototypu, ktorý mal byť vzorom pre budúcu sériovú výrobu.
Název / Name : | Carro Combate Ligero Verdeja | |
---|---|---|
Výrobce / Manufacturer : | | |
Prototyp vyroben / Prototype created : | 1939 | |
Vyráběn / Production period : | | |
Vyrobeno kusů / # of produced : | 1 ks | |
Osádka / Crew : | 3 muži | |
Technické údaje / Technical data | ||
Bojová hmotnost / Combat weight : (kg) | 5 000 (5 500) kg | |
Celková délka / Overall length : (m) | | |
Celková šířka / Overall width : (m) | | |
Celková výška / Overall height : (m) | | |
Světlá výška / Ground clearance : (m) | | |
Šířka pásu / Width tracks : (m) | | |
Plošné zatížení / Ground pressure : (MPa) | | |
Výzbroj / Armament | ||
Hlavní / Main : | 1 x kanón model 1932 ráže 45 mm | |
Vedlejší / Secondary : | 2 x guľomet MG 13 | |
Pancéřování / Armour | 16(?) mm | |
Výkony / Automotive performance | ||
Pohonná jednotka / Engine : | Ford V8 Model 48/1938 | |
Výkon motoru / Engine power : (k) | 85 k | |
Rychlost na silnici / Road speed : (km/h) | 70 km/hod | |
Rychlost v terénu / Cross-country speed : (km/h) | | |
Jízdní dosah po silnici / Cruising range, on road : (km) | 120 km | |
Jízdní dosah v terénu / Cross-country cruising range : (km) | | |
Svah / Maximum gradient : (°) | | |
Překročivost / Trench crossing : (m) | | |
Výstupnost / Vertical obstacle : (m) | | |
Brodivost / Fording depth : (m) | | |
Poznámka / Note : | |
*zdroj :
"Verdeja vs. Vickers T-26B" (in Spanish). Armas (Barcelona, Spain: MC Ediciones) (281): 28–34. November 2005
http://en.wikipedia.org/wiki/Verdeja
www.elgrancapitan.org
www.panzernet.com
Období | - |
Typ stroje | - |
Kamufláž | - |
Země | - |
Výrobní číslo | - |
Poznávací značka / evidenční číslo | - |
Taktické označení | - |
Jméno stroje | - |
Jednotka | - |
Datum (DD.MM.RRRR) | - |
Autor | - |
Velikost při 300 DPI | - |
Zveřejněno s laskavým svolením autora | - |
Web autora | - |
1. prototyp
Období | - |
Typ stroje | - |
Kamufláž | - |
Země | - |
Výrobní číslo | - |
Poznávací značka / evidenční číslo | - |
Taktické označení | - |
Jméno stroje | - |
Jednotka | - |
Datum (DD.MM.RRRR) | - |
Autor | - |
Velikost při 300 DPI | - |
Zveřejněno s laskavým svolením autora | - |
Web autora | - |