SOV - PPG

V čase sovietsko-fínskych bojov na prelome rokov 1939/40 vznikol pod vedením hlavného konštruktéra L. E. Sičeva projekt konštrukčne veľmi zaujímavej tankety známej pod názvom ППГ (Подвижное Пулеметное Гнездо), či objektovým značením "Objekt 217". Jednalo sa o opancierované samohybné guľometné hniezdo. Zaujímavosťou konštrukcie bola jej výška, ktorá dosahovala len 0,86 m. To bolo možné len preto, lebo dvojčlenná posádka riadila vozidlo v ležiacej polohe. Mechanik-vodič a guľometník mali každý k dispozícii guľomet DT ráže 7,62 mm. Stroj mal moderne riešné sklonené pancierovanie v čelných partiách silné až 20 mm. Podvozok tvorili 4 veľké pojazdové kolesá (z toho prvé bolo i napínacie) a jedno hnacie koleso. Stroj poháňal motocyklový dvojtaktný dvojvalec PM-3 s max. výkonom 16 koní, s ktorým dosahoval na ceste max. rýchlosť 18 km/hod.

Stroj mal byť na frontovú líniu dopravovaný na korbách nákladných automobilov.
Predstavy o nasadení takéhoto stroja uvažovali o akejsi náhrade mobilných peších guľometčíkov, kedy by sa stroj presúval do potrebných sektorov, ktoré potrebovali palebnú podporu. Pancierovanie a mobilita mali zabezpečiť ochranu posádky a ich zrýchlený presun.

V 3/1940 vznikol jeden prototyp, ktorý prešiel testami. Hoci to bol zaujímavý nápad, bol v dobe vzniku skôr kuriozitou. Tančíky už boli v úvode 2. svetovej vojny skutočným archaizmom. Pre základné nedostatky koncepcie takéhoto vozidla nebol stroj akceptovaný a sériovo vyrábaný.

Aleksander Čubačin - Tanketka T-27 i mašiny na jej baze, séria Bronětankovyj muzej, Moskva 2005
https://www.redtanks.bos.ru/ppg.htm