Main Menu
User Menu

Nosko, Július

     
Příjmení:
Surname:
Nosko
Jméno:
Given Name:
Július
Jméno v originále:
Original Name:
Július Nosko
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generálporučík in memoriam
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
08.06.1907 Tisovec /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
05.09.1986 Praha /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
náčelník štábu 2. pešej divízie (1943)
náčelník štábu 1. československej armády na Slovensku (1944)
veliteľ 2. divízie (1945-1947)
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
-
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
Vojenský ústřední archiv Praha, fond Kvalifikační listiny vojenských osob
URL : https://www.valka.cz/Nosko-Julius-t75655#429092Verze : 0
MOD
     
Příjmení:
Surname:
Nosko
Jméno:
Given Name:
Július
Jméno v originále:
Original Name:
Július Nosko
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.1918-DD.MM.1919 gymnázium, Rimavská Sobota
DD.MM.1919-DD.MM.1922 meštianska škola, Tisovec
DD.MM.1922-DD.MM.1926 Vyššia hospodárska škola, Košice
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.1926-DD.MM.1928 Vojenská akadémia, Hranice
DD.10.1928-DD.07.1929 Aplikačná škola na dôstojníkov jazdectva pri Vojenskom jazdeckom učilišti, Pardubice
DD.01.1934-DD.09.1934 Jazdecká škola pri Vojenskom jazdeckom učilišti, Pardubice
DD.02.1940-DD.MM.1942 Vysoká škola vojenná, Bratislava
DD.02.1948-DD.05.1948 kurz pre vyšších veliteľov
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
29.07.1928 poručík
01.10.1932 nadporučík
01.10.1937 kapitán
20.05.1939 stotník
01.07.1940 major
23.10.1944 plukovník gšt.
19.02.1947 brigádny generál (s účinnosťou od 01.10.1946)
01.02.1953 záloha
DD.06.1968 reaktivovaný
30.04.1970 záloha
28.10.1992 generálporučík in memoriam
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Automaticky vyplněné položky:
07.07.1941-25.07.1941 Náčelník štábu : Rychlá brigáda
29.04.1943-01.08.1943 Náčelník štábu : Zajišťovací divise
01.08.1943-DD.10.1943 Náčelník štábu : 2. pěší divise
01.09.1944-09.09.1944 Náčelník štábu : Československá armáda na Slovensku
10.09.1944-28.10.1944 Náčelník štábu : 1. československá armáda na Slovensku
01.07.1945-19.02.1947 Velitel : 2. divise
19.02.1947-01.10.1947 Velitel : 2. divise
DD.07.1948-01.10.1948 Velitel : Vysoká škola válečná
01.10.1948-15.08.1951 Velitel : Vysoká vojenská akademie

Ručně vyplněné položky:
DD.08.1929-DD.09.1929 veliteľ čaty, Jazdecký pluk 4
01.10.1932-DD.MM.1935 Jazdecký pluk 10
01.10.1935-DD.MM.1936 veliteľ čaty, Škola na dôstojníkov jazdectva v zálohe pri Vojenskom jazdeckom učilišti, Pardubice
DD.08.1936-DD.03.1938 veliteľ čaty vojenských akademikov, Vojenská akadémia, Hranice
DD.03.1938-DD.03.1939 spravodajský dôstojník samostatnej spravodajskej skupiny v Bratislave
23.03.1939-15.04.1939 prednosta 2. oddelenia VII. zboru
01.05.1939- preednosta 2. oddelnia Vyššieho veliteľstva 2 / Veliteľstva 2. divízie
08.07.1941-14.08.1941 náčelník štábu Rýchlej brigády
09.03.1942-21.05.1942 východný front, 6. armáda
DD.06.1942-DD.MM.1943 prednosta výcvikového oddelenia, Veliteľstvo pozemného vojska
DD.04.1943-DD.10.1943 náčelník štábu Zaisťovacej divízie / 2. pešej divízie
DD.01.1944-DD.04.1944 prednosta personálií MNO
DD.04.1944-DD.06.1944 prednosta 1. (osobného) oddelenia, Veliteľstvo pozemného vojska
DD.06.1944-DD.MM.1944 prednosta kárneho výboru Veliteľstva pozemného vojska
01.09.1944-28.10.1944 náčelník štábu Československej armády na Slovensku / 1. československej armády na Slovensku
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR člen partizánskeho zväzku "Stalin"
20.02.1945-DD.03.1945 prednosta prijímacej komisie pre dôstojníkov a rotmajstrov, 1. československý armádny zbor
DD.03.1945-DD.04.1945 náčelník štábu 2. československej samostatnej paradesentnej brigády
01.07.1945-DD.MM.1947 veliteľ 2. divízie
DD.07.1947-DD.10.1947 veliteľ jednotiek skupiny "Teplice"
DD.10.1947-DD.02.1948 predseda prijímacej komisie pre dôstojníkov slovenskej národnosti - bývalých príslušníkov slovenskej armády
DD.07.1948-DD.08.1951 veliteľ Vysokej školy vojnovej / Vysokej vojenskej akadémie, Praha
DD.08.1951-DD.01.1953 náčelník Vševojskovej fakulty, Vojenská akadémia, Praha
DD.06.1968-30.04.1970 člen rehabilitačnej komisie pri MNO
Vyznamenání:
Awards:

DD.MM.1940

Medaile Za hrdinstvo 3. stupně
Bravery medal - 3rd Class
Medaila Za hrdinstvo 3.stupňa
-

DD.MM.1940

Pamětní medaile: Za obranu Slovenska v březnu 1939
Commemorative Medal for the Defence of Slovakia in March 1939
Pamätná medaila za obranu Slovenska v marci 1939
-

DD.MM.1941

Medaile Za hrdinstvo 2. stupně
Bravery medal - 2nd Class
Medaila Za hrdinstvo 2.stupňa
-

Rumunská spojená knížectví [1861-1881] / United Principalites of Romania [1861-1881] DD.MM.1943

Řád Rumunské hvězdy 4. třída s meči
Order of Star of Romania 4th Class with Swords
Ordinul Steaua României Ofițer
-

14.03.1944 -

Válečný vítězný kříž IV. třídy
War Victory Cross 4th Class
Vojenný víťazný kríž IV. triedy
-

09.05.1945

Medaile Za vítězství nad Německem ve Velké Vlastenecké válce 1941-1945
Medal for Victory over Germany in Great Patriotic War 1941-1945
Медаль За победу над Германией в Великой Отечественной войне 1941-1945 гг.
-

18.08.1945

Československá medaile Za chrabrost před nepřítelem
Czechoslovak medal "For Gallantry"
-

11.09.1945

Československý válečný kříž 1939
Czechoslovak War Cross 1939
-

07.12.1945

Československá vojenská medaile "Za zásluhy" I. stupeň
Medal for Merit 1st Class
Československá vojenská medaile "Za zásluhy"" I. stupeň
-

13.05.1946

Řád rumunské koruny 4. třída
Order of Crown of Romania 4th Class
Ordinul Coroana României Ofițer
-

01.08.1946

Řád Slovenského národního povstání I. třída
Order of Slovak National Uprising 1st class
Rad Slovenského národného povstania I. trieda
-

01.11.1946

Medaile Svobody s bronzovou ratolestí
Medal of Freedom with bronze palm
-

22.10.1947

Řád rumunské koruny 3. třída s meči
Order of Crown of Romania 3rd Class with Swords
Ordinul Coroana României Comandor
-

24.10.1947

Československý válečný kříž 1939
Czechoslovak War Cross 1939
-

DD.MM.1948

Kříž za chrabrost
Cross of Valour
Krzyż Walecznych
-

29.08.1964

Pamětní medaile k 20. výročí Slovenského národního povstání
-
-

06.10.1968

Řád rudé hvězdy
The Order of the Red Star
-

27.08.1969

Řád rudé zástavy
Order of the Red Flag
-

DD.MM.1985

Řád práce
The Order of the Labour
-

08.05.1992

Řád Milana Rastislava Štefánika, 2. třída
Order of Milan Rastislau Stefanik, 2nd Class
-

Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
Ján Štaigl a kol. - Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 - 2012, 2. vyd., Magnet Press, ISBN 978-8089169-25-2
URL : https://www.valka.cz/Nosko-Julius-t75655#490288Verze : 1
MOD
Generálporučík in memoriam Július Nosko


* 08.06.1907, Tisovec
+ 05.09.1986, Praha


- náčelník štábu povstaleckej armády na Slovensku


Július Nosko sa narodil 8.6.1907 v mestečku Tisovec v mnohopočetnej farmárskej rodine.
V rokoch 1922-1926 študoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, ktorú ukončil maturitou s vyznamenaním, po ktorej sa aj z finančných dôvodov rozhodol študovať na Vojenskej akadémii v Hraniciach, kde bol v júli 1928 slávnostne vyradený. V októbri 1928 nastúpil do aplikačnej školy jazdectva v Pardubiciach. V júli 1929 nastúpil štvorročnú službu u jazdeckého pluku v Klatovoch, v septembri 1930 bol prevelený do posádky Dobřany. V októbri 1932 bol povýšený na nadporučíka. V roku 1933 bol preložený k 10. jazdeckému pluku ako veliteľ čaty 1. eskadróny v Berehove na Zakarpatskej Ukrajine.


V januári 1934 nastúpil ako frekventant do jazdeckej školy pri Vojenskom jazdeckom učilišti, ktorú ukončil ako najlepší poslucháč. Po ukončení školy odišiel naspäť k jednotke do Berehova, no v októbri 1935 bol pridelený k Vojenskému jazdeckému učilišťu ako veliteľ čaty pre školu dôstojníkov jazdectva v zálohe v Pardubiciach. Tu sa aj prejavili príznaky malárie, ktorou sa nakazil v Berehove. Vo februári 1936 bol veliteľom čaty jazdeckej eskadróny v Dečiciach a od júla 1936 bol veliteľom čaty vo Vojenskej akadémii v Hraniciach, kde bol v októbri 1937 povýšený na kapitána jazdectva. Roky 1938 a 1939 znamenali v jeho vojenskom i osobnom živote veľké zmeny, ktoré spôsobili medzinárodné politické a vojenské udalosti. V marci 1938 bol pridelený k 2. oddeleniu hlavného štábu ako spravodajský dôstojník samostatnej spravodajskej skupiny v Bratislave. Čiastočnú mobilizáciu na jar 1938 prežil v Bratislave. Po zapracovaní na ústredí odišiel v máji 1938 do Banskej Bystrice. Výsledky jeho spravodajskej činnosti v priestore Levice-Šafárikovo po prijatí Mníchovského diktátu vyšli nazmar, čo Nosko niesol veľmi ťažko.


Po vzniku Slovenského štátu 14.3.1939 nevidel, ako evanjelik, ktorý má za manželku Češku, svoje postavenie priaznivo. Dňa 23. marca 1939 sa hlásil na novovytvorenom MNO v Bratislave do slovenskej armády. Bol menovaný prednostom 2. oddelenia VII. zboru v Banskej Bystrici. Po odchode českých dôstojníkov zo Slovenska sa prejavoval citeľný nedostatok dôstojníkov v slovenskej armáde, a preto na oddelení bol spočiatku sám. Po reorganizácii v slovenskej armáde sa stal kpt. Nosko prednostom spravodajského oddelenia 2. pešej divízie v Banskej Bystrici. Po návrate z poľného ťaženia slovenskej armády proti Poľsku, napriek tomu, že jeho jednotka priamo do bojov nezasiahla, jeho názory na politiku Slovenskej republiky boli vyhranené. Už v tomto období sa zapájal do tvoriaceho sa odboja tým, že pomáhal českým dôstojníkom pri prechode hraníc a pri súpise vojenského materiálu sa snažil zatajiť čo najväčšie množstvo tohto materiálu.


Od 15. februára 1940 bol poslucháčom Vysokej vojenskej školy v Bratislave ako stotník. Počiatkom októbra 1940 bol povýšený na majora jazdectva. Veliteľom školy bol gen. Malár, prostredníctvom ktorého podával správy odbojovej skupine Flóra. Po napadnutí ZSSR Nemeckom na východný front odchádza i mjr. Nosko, ako príslušník Rýchlej skupiny. Spomínal na bitku pri Lipovci, "kde nás sovietska armáda privítala tak, ako si votrelec zaslúži a naša jednotka, rýchla slovenská brigáda prakticky prestala existovať, hoci podľa vyjadrenia MNO mala nám vydržať až do konca vojny."


Dňa 15. februára 1942 bol J. Nosko slávnostne vyradený. Následne bol vyslaný na stáž k 6.nemeckej poľnej armáde do Charkova. Od júna 1942 sa mjr. Nosko stal prednostom výcvikového oddelenia na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici. V roku 1943 bol vyslaný na Ukrajinu ako náčelník štábu Zaisťovacej divízie. Na Ukrajinu letel z Trenčína, kde v tom čase bol mjr. Golian, od ktorého dostal príkazné inštrukcie, aby sa na Ukrajine nepridal k partizánom, ale vrátil sa na Slovensko, kde je potrebný. V novembri 1943 sa liečil v Piešťanoch, keďže bol uznaný chorým, aby sa skôr mohol vrátiť na Slovensko. Dňa 1. januára 1944 bol preložený z Banskej Bystrice a menovaný zástupcom prednostu osobného oddelenia na MNO v Bratislave. Túto funkciu prijal až po presvedčovaní plk. gšt. Talským, že v nej môže byť užitočný. "Je to záujem odboja v slovenskej armáde, aby si túto funkciu prijal," dôvodil Talský. Dňa 15.5.1944 sa Nosko vrátil do Banskej Bystrice, kde sa stal vedúcim osobného a operačného oddelenia na Vojenskom ústredí. V B. Bystrici už od januára 1944 bol pplk. gšt. J. Golian ako náčelník štábu na Veliteľstve pozemného vojska a gen. Turanec ako veliteľ VPV a tiež i pplk. Ferjenčík.


Mjr. Nosko sa stal členom ilegálneho Vojenského ústredia SNR. Využívajúc všetky vojenské vedomosti pripravoval zapojenie slovenskej armády do povstania. Keď v máji 1944 odišli na východné Slovensko bojové jednotky bolo Vojenské ústredie nútené organizovať budúcu povstaleckú armádu v trojuholníku Brezno-B.Bystrica-Zvolen. V účinnej spolupráci s ilegálnou SNR boli na stredné Slovensko presunuté veľké materiálne zásoby. Hneď v prvých dňoch povstania 4. septembra 1944 bol mjr. Nosko vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku a do príchodu gen. Viesta 7. októbra 1944 na Slovensko i zástupcom veliteľa. Keďže úlohy vyplývajúce z jeho funkcie si plnil svedomito, bol za túto činnosť Predsedníctvom SNR 28. októbra 1944 povýšený na plukovníka. V tom čase Vojenský súd v Bratislave ho za dezerciu odsúdil na trest smrti.

Po ústupe do hôr a prechode na partizánsky spôsob boja ustupoval cez Nízke Tatry, Slovenské rudohorie až sa dostal až k rodnému Tisovcu. Tam sa pripojil k zvyšku skupiny Prvosienka, ktorá sa vytvorila z príslušníkov 2. taktickej skupiny. V januári prešiel s touto jednotkou front, dostal sa do Košíc a potom do Popradu na Veliteľstvo 1. čs. armádneho zboru. Gen. Svoboda na požiadanie SNR ho poveril vedením komisie na preverovanie dôstojníkov, ktorí prichádzali k zboru z oslobodených území. Po sústredení 2. čs. paradesantnej brigády v Kežmarku v marci 1945 sa stal zástupcom veliteľa brigády plk. Vladimíra Přikryla. V Kežmarku prevádzali intenzívny výcvik, aby sa s brigádou mohli zúčastniť bojov na Morave. Tento ich zámer pre nedostatok výzbroje a výstroja sa neuskutočnil. Po oslobodení bola z 2. čs. paradesantnej brigády utvorená 2. pešia divízia s oblasťou pôsobnosti pre stredné Slovensko, ktorej bol prvým veliteľom. Jednotka popri svojich vojenských úlohách zabezpečovala i hospodárske úlohy pri obnove štátu. S platnosťou od 28. októbra 1946 bol povýšený plk. Nosko na brigádneho generála. V roku 1947 bola utvorená vojenská jednotka Teplice, ktorej veliteľom od 24. júla 1947 bol gen. Nosko. Pod jeho vedením boli na Slovensku zlikvidované banderovské bandy.


Dňa 1. decembra 1947 bol preložený do Prahy na Vysokú školu válečnú ako náčelník oddelenia generálneho štábu. Od 1. augusta 1947 do 25. januára 1953 bol náčelníkom vševojskovej fakulty na Vysokom vojenskom učilišti a potom Vojenskej akadémii v Prahe. Dňa 31. januára 1953 bol bez akýchkoľvek dôvodov prepustený z armády do zálohy bez akýchkoľvek náhrad.


V roku 1966 bol rehabilitovaný. Od 1. júna 1968 do 30.4.1970 bol v činnej službe ako člen rehabilitačnej komisie pri MNO v Prahe. Dňa 1. mája 1970 bol preložený do zálohy.


Zomrel 5. septembra 1986 v Prahe.


Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo boli gen. J. Noskovi udelené tieto vyznamenania:
Rad SNP I.triedy
Dva čs. vojenské kríže z roku 1939
Československá medaila za chrabrosť
Československá medaila za zásluhy
Za víťazstvo nad Nemeckom
Poľský vojnový kríž
Rad červenej zástavy
Rad červenej hviezdy



zdroje:
https://www.muzeumsnp.sk/osobnost/nosko.htm
Stanislav, J.; Dobríková, M.: Povstalecký generáli, Martin 1990



J. Nosko (vľavo) počas bojov SNP (edit Panzer)
URL : https://www.valka.cz/Nosko-Julius-t75655#278888Verze : 2
Přehled vyznamenání udělených J. Noskovi


11.9.1945 Čs. válečný kříž 1939
24.10.1947 Čs. válečný kříž 1939 (Banderovci)
1.8.1946 Řád Slovenského národního povstání I. třídy
6.10.1968 Řád Rudé hvězdy
27.8.1969 Řád Červenej zástavy
8.5.1992 Řád M. R. Štefanika II. třídy (im memoriam)
18.8.1945 Čs. medaile za chrabrost 2x
7.12.1945 Čs. medaile za zásluhy I. stupně
24.9.1948 Čestná stříbrná medaile
31.12.1945 Štefanikova medaile
31.12.1945 Štefanikův pamětní odznak I. stupně
29.8.1964 Pamětní medaile 20. výročí SNP
29.8.1974 Pamětní medaile 30. výročí SNP
1.5.1985 Pamětní medaile 40. výročí osvobození vlasti
24.8.1990 Pamětní medaile "Za věrnost 1939 - 1945" (im memoriam)
30.9.1974 Zasloužilý bojovník proti fašismu I. stupně
9.5.1945 Sovětské vyznamenání Za vítězství nad Německem

13.5.1946 Rumunské vyznamenání č.4671
1.11.1946 Americké vyznamenání
22.10.1947 Rumunské vyznamenání č.3868


a další čestné odznaky, medaile, uznání a diplomy...




Zdroj: https://www.nosko.wz.cz/vyznamenani.htm ,
https://www.nosko.wz.cz/
URL : https://www.valka.cz/Nosko-Julius-t75655#323824Verze : 0
Na platě je uložen:
Rumunsko:
Řád rumunské koruny, stupeň komander s meči.
Řád Rumunské hvězdy, komandfer s meči
Řád Rumunské hvězdy , důstojnik ( na stuze je rozeta)
Medaile SSSR se snad správně překládá : Za vítězství nad Německem


Generál Nosko byl nositelem i dalších dekorací. Pokud se nemýlím byl to jednak Železný kříž II. třídy 1939. Další slovenské dekorace by bylo vhodne popsat. Myslím,že to není správné ocenit jen jeho dekorace, které se současně snad sluší popsat. Žil v době, která byla plná zvaratů.
URL : https://www.valka.cz/Nosko-Julius-t75655#323828Verze : 0