Kokojty, Eduard Džabejevič

Eduard Džabejevič Kokojty
osetínsky: Кокойты Джабейы фырт Эдуард


Eduard Džabejevič Kokojty prežil detstvo v rodnom meste Cchinvali v Južnom Osetsku, kde aj v roku 1981 ukončil Strednú školu č. 5. V tom istom roku sa stal šampiónom Gruzínskej SSR v zápasení vo voľnom štýle a získal normatív majstra športu. Pred nástupom na vojenskú službu pracoval v rokoch 1983-85 ako elektromontér na oddelení spojenia v Cchinvali. Povinnú vojenskú službu absolvoval od októbra 1983 do októbra 1985 v ozbrojených silách Sovietskeho zväzu. Službu vlasti vykonával v meste Kursk ako zástupca veliteľa čaty v rámci Moskovského okruhu protilietadlovej obrany.

Po vyradení z armády pokračoval v dennom štúdiu na Juho-osetínskom pedagogickom inštitúte, na ktorý bol prijatý ešte v roku 1982. Štúdium na telovýchovnej fakulte ukončil v roku 1988. Počas štúdia bol zvolený za sekretára vysokoškolského výboru Komsomolu, čo bola sovietska mládežnícka komunistická organizácia (obdoba našej SZM/SSM). Ku dňu zákazu komunistickej strany, a teda aj jej mládežníckej organizácie, to Eduard Kokojty v Komsomole dotiahol až na pozíciu prvého tajomníka mestskej organizácie Komsomolu v Cchinvali. Oficiálne sa tejto funkcie vzdal v apríli roku 1992.

Počas gruzínsko-osetínskeho konfliktu v rokoch 1990-92 vytvoril a viedol ozbrojený oddiel, neskôr zaradený do bojovej skupiny známeho osetínskeho verejného činovníka a športovca Gri Kočieva (Гри Кочиев). V tom istom období bol aj poslancom prvého zvolaného Najvyššieho sovjetu (parlamentu) Južného Osetska, a to až do roku 1993. Po skončení bojových operácií krátky čas viedol dobročinný športový fond Mladosť v Moskve, ktorého cieľom bola pomoc zraneným mladým ľuďom. V tomto období sa aj intenzívne venoval podnikaniu v oblasti obchodu.

Vo februári 1997 vymenoval prvý prezident Južného Osetska Ľudvig Čibirov (Людвиг Чибиров) Eduarda Kokojty za obchodného zástupcu-ministra Južného Osetska v Moskve. Z tejto funkcie bol uvoľnený na vlastnú žiadosť až v januári 2000. Popri tom v rokoch 1999-2001 pracoval Kokojty aj ako poradca poslanca Štátnej dumy (parlamentu) Ruskej federácie za Severné Osetsko, Anatolija Čechojeva (Анатолий Чехоев).

V prezidentských voľbách v decembri 2001 získal Kokojty 53 % hlasov a stal sa tak v poradí druhým prezidentom neuznanej republiky. Jeho protikandidát, predseda juho-osetínskeho parlamentu Stanislav Kočijev (Станислав Кочиев) získal 26 % hlasov. V nasledujúcich prezidentských voľbách 12. novembra 2006 si Kokojty svoju funkciu nielen udržal, ale aj výrazne posilnil. Získal v nich 96 % hlasov. Súčasne s voľbami sa uskutočnilo aj referendum, v ktorom sa 99 % hlasujúcich vyjadrilo za nezávislosť ich republiky od Gruzínska. Účasť na referende bola pritom 95,2 %-ná.

Netají sa tým, že základným cieľom jeho politiky je pripojenie Južného Osetska k Ruskej federácii.

Prezidentskú funkciu ukončil 9. decembra 2011 a v ďalších voľbách už nekandidoval, keďže podľa ústavy Osetskej republiky nemôže byť ten istý človek prezidentom tri funkčné obdobia za sebou.

Do prezidenstkých volieb volieb v roku 2017 ho odmietla Ústredná volebná komisia zaregistrovať, pretože nedokázal preukázať nepretržitý desaťročný pobyt na území republiky pred konaním volieb, čo je jedna z ústavných podmienok pre registráciu.

Eduard Kokojty je ženatý, má troch synov. Vo voľnom čase sa venuje športu, najmä zápaseniu voľným štýlom a futbalu.

zdroje:
www.kavkaz-uzel.ru
https://www.lenta.ru/lib/14160316/
ru.wikipedia.org

Ešte jedna snímka z iného uhlu (AFP)