URL : https://www.valka.cz/Josef-t73253#259681
Verze : 0
generálmajor (1908) generál pěchoty (1914)
Commands: 1908 - 1911: C.O. 79. Honvéd Infantry Brigade 1911 - 1914: C.O. 31. Infantry Division 1914 - 1916: G.O.C. VII. Army Corps 1916 - 1918: C-in-C, East Front 1918: C-in-C, Army Group Tirol 1918: C-in-C, 6. Army 1918: C-in-C, Army Group Erzherzog Joseph
Source: Der Militar-Maria Theresien-Orden, by General der Infanterie Dr. Carl Freiherr von Bardolff (Vienna, 1944)
URL : https://www.valka.cz/Josef-t73253#276017
Verze : 0
Polní maršál Erzherzog Joseph August Victor Klemens Maria na fotografii se svým štábem
URL : https://www.valka.cz/Josef-t73253#379118
Verze : 0
Arcivojvoda Jozef
Arcivojvoda Jozef (August Viktor Klement Maria) sa narodil 9.8.1872 v Alcsuthe v Maďarsku ako najstarší syn generála jazdectva (General der Kavallerie – v tom období druhá najvyššia hodnosť v c.k. armáde) arcivojvodu Jozefa vrchného veliteľa uhorských honvédov a arcivojvodkyne Clothilde z rodiny Sachsen-Coburg. Bol teda členom tzv. „uhorskej vetvy“ Habsburgovcov. Po nastúpení na benediktínske gymnázium v Rábe (Raab) bol 26.4.1890 povýšený na poručíka (Leutnant) pri pechotnom pluku č.1 (Infanterie Regiment No.1), kde 24.3. 1891 obdržal rád Zlatého rúna.. Neskôr bol prevelený pechotnému pluku No.27 (Infanterie Regiment No.27) a krátko na to, 27.10.1893, bol povýšený na nadporučíka (Oberleutnant).
V tom istom roku sa oženil z dcérou princa Leopolda Bavorského (Prinz Leopold von Bayern) a vzápätí mu bol udelený bavorský rád Sv.Huberta. Zlé jazyky to pripisovali faktu, že jeho nevesta bola korpulentná a škaredá. Mali spolu šesť detí: * Josef Franz (narodený 28.3.1895) - sa stal kapitánom (Rittmeister) husárskeho pluku č.7 (Husaren Regiment No.7) a koncom 1.svetovej vojny získal striebornú medailu za statočnosť pre dôstojníkov. Po skončení vojny vstúpil do maďarskej armády. * Gizela – umrela ako dieťa * Sofia * Ladislav * Leopold * Matúš – umrel ako dieťa
V roku 1894 bol arcivojvoda Jozef preložený k dragúnskemu pluku č.6 (Dragoner Regiment No.6), kde bol 1.11.1898 povýšený na kapitána (Rittmeister). Ako arcivojvoda často dostával rôzne vysoké zahraničné vyznamenania. Po celý svoj život sa považoval predovšetkým za Maďara a tak nie je prekvapujúce, že požiadal cisára o preradenie k uhorským honvédom. 1.5.1902 bol povýšený na majora a preradený k Honvédskemu husárskemu regimentu č.1. Čoskoro – 1.11.1903 – bol povýšený na podplukovníka (Oberstleutnant) a v júly 1904 prevzal velenie nad celým plukom. 1.5.1905 bol povýšený na plukovníka (Oberst). 28.apríla toho istého roku získal titul majiteľa dragúnskeho pluku č.15 Popri svojej vojenskej kariére študoval právo na univerzite v Budapešti. Po jeho povýšení na generálmajora 1.11.1908 prevzal velenie nad 79.pešou brigádou honvédov. Za svoje nasadenie na tomto poste získal ako výraz pochvalného uznania od cisára Františka Jozefa Bronzovú vojenskú záslužnú medailu. Začiatkom apríla 1911 prevzal velenie nad 31.pešou divíziou v Budapešti a nasledovalo jeho povýšenie generálplukovníka (Feldmarshall-Leutnant) 1.5.1911. Počas svojho pôsobenia v Budapešti bol niekoľko krát vyznamenaný vysokými zahraničnými vyznamenaniami.
Po vypuknutí 1.svetovej vojny bola divízia arcivojvodu Jozefa najskôr nasadená na juhu a potom v Galícii. Arcivojvoda Jozef, ktorý bol 1.11.1914 povýšený do hodnosti generála jazdy (General der Kavallerie) prevzal velenie nad VII armádou počas ťažkých bojov v Karpatoch. Po vstúpení Talianska do vojny bol jeho armádny zbor najprv presunutá ku Korutánskej hranici a nakoniec začlenená do Sočskej armády (Isonso). Na južnom krídle tejto armády jeho VII. Zbor, špeciálne 17.pechotná a 20.divízia honvédov dlho a ťažko bojovali v nadchádzajúcich bitkách o Isonzo. Počas druhej bitky o Isonso (18.júla -3.augusta 1915) jeho zbor držal tzv. Carso, neúrodnú kamennú púšť a čiastočne dôležité pozície na Mont San Michele a Mont Sei Busi. Jeho zbor stratil 5 500 mužov počas prvých 48 hodín talianskej ofenzívy. V boji s nepriateľom tvárou v tvár, bol Mont San Michele stratený a získaný späť. Do 24.júla utrpel jeho zbor 25 000 obetí pri obrane plató Dorbeno. Rovnako ťažko sa bojovalo aj počas 4.bitky kde samotná 17.divízia stratila 11 700 vojakov v období od 15.10. do 15.11.1915 v zúfalom, ale úspešnom boji o udržanie Monte San Michele. Arcivojvoda Jozef zostáva na talianskom fronte do skončenia 9.bitky o Isonzo (31.10.-4.11.1916) ako veliteľ jeho VII.zboru. Jeho inšpiratívne vedenie prevažne maďarských jednotiek mu prinieslo množstvo pôct a vyznamenaní. Mladý arcivojvoda bol jedným z najmilovanejších vysokých veliteľov medzi jednotkami. Želal si mať vždy informácie o taktickej situácii z prvej ruky, čo viedlo k jeho častým návštevám zákopov v prvých líniách čo malo za následok, že ako jediný z vyšších generálov dostal Karolov kríž. Medzi vojakmi bol mimoriadne obľúbený a cítil sa ako jeden z nich. Vždy sa snažil o podporu a zlepšenie ich zdravotnej a hygienickej situácie. Špeciálne vojaci maďarskej národnosti v jeho prítomnosti vždy vyvíjali mimoriadne úsilie. V novembri 1916 prevzal velenie nad armádnym frontom proti Rusku a Rumunsku v súvislosti s čím bol povýšený na generálplukovníka (Generaloberst) 1.11.1916. S jeho prispením došlo k znovu získaniu východnej časti Siebenburgen a začali sa rokovania o prímerí. 17.8.1917 mu bol za jeho velenie počas bitiek o Isonzo udelený komandérsky kríž rádu Márie Terézie V januári 1918 prevzal velenie 6.armády a v júly velenie armádnej skupiny Tirol zloženej z 10. a 11. armády. Príkladom jeho statočnosti a túžby postupovať z väčšinou vojakov je fakt, že počas bitky o Montello v júny 1918 sa mu podarilo zastaviť utekajúce jednotky, znovu ich sformovať a viesť ich späť cez rieku Piavu pod neutíchajúcou nepriateľskou paľbou. Za tento akt osobnej statočnosti mu bola udelená zlatá medaila za statočnosť pre dôstojníkov. Na konci októbra 1918 prevzal velenie nad armádnou skupinou Kövess na Balkáne. 24.10.1918 bol ako posledný dôstojník Rakúsko – Uhorskej armády povýšený na poľného maršála (Feldmarschall). Cisár Karol dúfal, že sa mu takto podarí utíšiť maďarských nacionalistov v čase, keď maďarské jednotky utekali od ich povinností – bolo však už príliž neskoro.....
27.10.1918 vymenoval cisár Karol I. poľného maršála arcivojvodu Jozefa za „Homo regius“ pre Maďarsko. Po tomto akte arcivojvoda Jozef požiadal cisára aby ho zbavil sľubu vernosti a 29.10.1918 poveril grófa Jánosa Hadika zostavením novej národnej vlády. Avšak všetko úsilie bolo zmarené vypuknutím revolúcie 31.10.1918. Počas trvania Räterepublik bol arcivojvoda Jozef držaný pod dohladom na jeho majetkoch v Alcsuth. Jeho popularita bola taká veľká, že ani bolševici si netrúfali na to ublížiť mu. Po páde revolúcie prevzal opäť funkciu hlavy štátu s titulom Reichsverweser. Poveril Istvana Friedricha postom premiéra a potvrdil admirála Nikolausa von Horthy ako najvyššieho veliteľa maďarskej národnej armády. Arcivojvoda Jozef sa nikdy netajil tým, že plánuje priviesť legálneho panovníka cisára Karola späť na uhorský trón a preto bol dohodovými mocnosťami donútený abdikovať a odovzdať moc admirálovi Horthymu 23.8.1919. Neodišiel však úplne z politiky a po znovu otvorení snemovne lordov v roku 1927 sa stal členom tejto inštitúcie. Svoje úsilie však venoval viac vede a sociálnej práci a taktiež zverejnil svoje pamäte. Pred vojnou získal dva čestné doktoráty – jeden z filozofie a jeden z technických vied na univerzite v Budapešti. Stal sa tak čestným členom Maďarskej akadémie vied a v rokoch 1936 až 1944 jej prezidentom. Po predčasnej smrti cisára Karola sa hovorilo, že arcivojvoda Jozef má nejaký záujem o uhorskú korunu pre seba alebo svojho syna Jozefa Františka. Kôli Hortymu to nebolo možné, ale napriek tomu to viedlo ku sporom s cisárovnou Zitou a a zvyšku rodiny Habsburgovcov a trvalo to až do roku 1950 kým sa rodina zmierila. V roku 1944 ušiel z Maďarska do USA a neskôr sa usadil v Regensburgu v Nemecku. Arcivojvoda Jozef umrel 6.júla 1962 v Rain blízko Straubingu v Nemecku ako posledný Feldmarschall Rakúsko-Uhorskej armády.
Získané rády a vyznamenania:
Rád Zlatého rúna – 24.3.1891 Rád Sv.Huberta (Bavorsko) – 4.9.1893 Mariánsky kríž rádu Nemeckých rytierov – 1895 Veľkokríž rádu Sv.Jozefa (Toskánsko) – 27.5.1897 Portrétna dekorácia s briliantmi šacha z Perzie – október 1900 Vojenský záslužný kríž III.triedy – 29.3.1905 Veľkokríž rádu Sv.Alexandra (Bulharsko) – 1905 Rád Čierneho orla (Prusko) – 1906 1.trieda rádu Červeného orla (Prusko) – 1906 Veľkokríž rádu kráľovnej Viktórie (Anglicko) – 1908 Veľkokríž rádu Karola III. (Španielsko) – 1909 Bronzová vojenská záslužná medaila – 20.9.1911 Veľkokríž rádu Cyrila a Metoda (Bulharsko) – 22.6.1912 1.trieda rádu železnej koruny s vojnovou dekoráciou – 25.10.1914 Kríž 1.triedy za zásluhy o červený kríž s vojnovou dekoráciou – 31.5.1915 Veľkokríž Leopoldovho rádu s vojnovou dekoráciou – 29.7.1915 Rytiersky kríž rádu Maltézskych rytierov – 1915 Železný kríž II.triedy (Prusko) - 1915 Bronzová vojenská záslužná medaila na vojnovej stuhe – 2.3.1916 Vojenský záslužný kríž 1.triedy s vojnovou dekoráciou – 17.10.1916 Ottoman Imtiaz, v zlate a striebre (Turecko) – marec 1916 Veľkokríž rádu za vojenské zásluhy s mečmi (Bavorsko) – 4.7.1916 Železný kríž I. triedy (Prusko) - 1916 Karolov kríž – marec 1917 Záslužná hviezda červeného kríža – marec 1917 Veľká (zlatá) Vojenská záslužná medaila na vojnovej stuhe s mečmi – 5.8.1917 Rád Pour le Merite (Prusko) – 30.5.1917 Komandér rádu Márie Terézie – 17.8.1917 Veľkokríž rádu Sv.Štefana – 18.3.1918 Dubové listy k rádu Pour le Merite – 26.3.1918 Zlatá medaila za statočnosť pre dôstojníkov – 31.5.1927
Podľa jeho pamätí arcivojvodu Jozefa mu boli koncom roku 1918 udelené k Veľkokrížu rádu sv.Štefana vojnová dekorácia a meče. Hoci takýto stupeň nikdy oficiálne zavedený nebol, nie je dôvod pochybovať o pravdivosti tohto tvrdenia. V roku 1920 si arcivojvoda nechal zhotoviť takúto dekoráciu a v nasledujúcich rokoch pravidelne nosieval takto upravenú hviezdu......
URL : https://www.valka.cz/Josef-t73253#384822
Verze : 0
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.