Tervel (Tarvel) – bulharský chán
Vládol v rokoch 701 až 718 (721)
Tervel bol pravdepodobne synom bulharského chána Asparucha. Počiatok a ani koniec jeho vlády nie sú presne známe.
Ešte v roku 695 bol byzanský cisár Justinián II. zvrhnutý z byzantského trónu jeho vojvodcom Leontinom. Justinián bol vypovedaný na Krym. V roku 704 sa mu podarilo z Krymu újsť a uchýlil sa k Bulharom. Tervel mu okrem azylu poskytol aj vojenskú pomoc, za pomoci ktorej sa Justinián opäť zmocnil vlády nad Byzanciou. Za túto pomoc udelil Justinián Tervelovi titul Ceasar, odstúpil Tervelovi Zagoru, zaviazal sa Bulharom platiť poplatok, podľa zmluvy uzavretej ešte v roku 681.
Mier medzi oboma ríšami vydržal len tri roky. V roku 708 vpadol Justinián na bulharské územia no Tervelovi sa podarilo byzanské vojsko, vedené samotným Justiniánom, poraziť. Napriek tomu, že vojnový stav medzi oboma ríšami stále trval, požiadal Justinián v roku 711 Tervela o vojenskú pomoc proti Filipikovi, ktorého byzanská armáda vyhlásila za cisára. Tervel mu poskytol 3 000 vojakov. Justinián však bol krátko na to zavraždený. Mier medzi Bulharskou ríšou a Byzanciou bol uzavretí až v roku 716.
V roku 717 obľahli Konštantínopol arabské vojská. Byzanský cisár Leon III. Izaurský požiadal Tervela o vojenskú pomoc. Bulhari v tom istom roku porazili Arabov v Trákii a na jar roku 718 spoločne s byzanskou flotilou porazili arabské vojsko obliehajúce Konštantínopol. Toto víťazstvo bulharsko-slovanského vojska pod Konštantínopolom, zastavilo arabskú expanziu do východnej Európy a teda malo pre Európu rovnaký význam ako porážka Arabov Karolom Martelom v roku 732 pri Poitires.
Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
www.wikipedia.com
Vládol v rokoch 701 až 718 (721)
Tervel bol pravdepodobne synom bulharského chána Asparucha. Počiatok a ani koniec jeho vlády nie sú presne známe.
Ešte v roku 695 bol byzanský cisár Justinián II. zvrhnutý z byzantského trónu jeho vojvodcom Leontinom. Justinián bol vypovedaný na Krym. V roku 704 sa mu podarilo z Krymu újsť a uchýlil sa k Bulharom. Tervel mu okrem azylu poskytol aj vojenskú pomoc, za pomoci ktorej sa Justinián opäť zmocnil vlády nad Byzanciou. Za túto pomoc udelil Justinián Tervelovi titul Ceasar, odstúpil Tervelovi Zagoru, zaviazal sa Bulharom platiť poplatok, podľa zmluvy uzavretej ešte v roku 681.
Mier medzi oboma ríšami vydržal len tri roky. V roku 708 vpadol Justinián na bulharské územia no Tervelovi sa podarilo byzanské vojsko, vedené samotným Justiniánom, poraziť. Napriek tomu, že vojnový stav medzi oboma ríšami stále trval, požiadal Justinián v roku 711 Tervela o vojenskú pomoc proti Filipikovi, ktorého byzanská armáda vyhlásila za cisára. Tervel mu poskytol 3 000 vojakov. Justinián však bol krátko na to zavraždený. Mier medzi Bulharskou ríšou a Byzanciou bol uzavretí až v roku 716.
V roku 717 obľahli Konštantínopol arabské vojská. Byzanský cisár Leon III. Izaurský požiadal Tervela o vojenskú pomoc. Bulhari v tom istom roku porazili Arabov v Trákii a na jar roku 718 spoločne s byzanskou flotilou porazili arabské vojsko obliehajúce Konštantínopol. Toto víťazstvo bulharsko-slovanského vojska pod Konštantínopolom, zastavilo arabskú expanziu do východnej Európy a teda malo pre Európu rovnaký význam ako porážka Arabov Karolom Martelom v roku 732 pri Poitires.
Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
www.wikipedia.com