Asparuch (Isperich) – bulharský chán
Vládol v rokoch 668 až 701
Asparuch sa narodil okolo roku 644. Jeho otec bol bulharský chán Kubrat, jeho bratom bol chán Batbajan. Pochádzal z rodu Dulo.
Počas vlády jeho brata Batbajana (665?-668) sa začala prvá Bulharská ríša rozpadať. O moc nad ríšou sa podelili Kubratovi synovia Batbajan, Kuber a Asparuch. Oslabenie a rozpad Bulharskej ríše využili Chazari a podnikali proti nej nájazdy. Asparuch so svojimi kmeňmi sa vydal na juhozápad. Prekročil Dnester a dostal sa k Dunaju. Na nejaký čas sa tu usadil, ale neskôr prekročil Dunaj a jeho kmene sa usadili pri byzanskej osade Odessos (dnešná Varna). Asparuch viedol rokovania s náčelníkmi miestnych slovanských kmeňov a uzavrel s nimi vojenské spojenectvo. Týchto sedem slovanských kmeňov a Severovia (takisto Slovania) uznalo Asparuchovu zvrchovanosť.
Tento bulharsko-slovanský vojenský zväz bol namierený proti Byzancii. V roku 680 byzanský cisár Konštantín IV. Pogonatos podnikol vojenské ťaženie proti týmto spojeným kmeňom. Časť byzanskej armády postupovala cez Trákiu proti moesijským Slovanom a druhá časť sa vylodila pri ústi Dunaja. Obe armády potom postupoval proti opevnenému sídlu Onglos. Konštantín však na Onglos nezaútočil, v Konštantínopole totiž vypukli nepokoje a cisár sa vrátil späť. Armádu však zanechal pri Onglose. Avšak byzantskí velitelia nemali odvahu zaútočiť na Onglos a rozhodli sa nalodiť a vrátiť sa do Konštantínopolu. Počas naloďovania na nich Bulhari a Slovania pri rieke Tiča zaútočili a spôsobili im značné straty.
Po týchto udalostiach, Asparuch pokračoval vo výbojoch proti Byzancii. Podarilo sa mu dobiť Moesiu. V roku 681, Asparuch vpadol do byzanskej Trákie. Konštantín IV. Bol nútený uzavrieť s Asparuchom mier a zaviazal sa mu platiť ročný tribút. Tým v podstate uznal Bulharskú ríšu (slovansko-bulharskú), ako samostatný štát.
V roku 685 porazili Bulhari Avarov, čím sa z avarskej nadvlády vymanil slovanský kmeň Timočanov. Ich územie bolo pripojené k Bulharskej ríši.
V roku 687 vypukla medzi Bulharskou ríšou a Byzanciou nová vojna. Byzanský cisár Justinian II. odmietol platiť Asparuchovi tribút a so silným vojskom vpadol do Macedónie, kde donútil Slovanov uznať zvrchovanosť Byzancie. Na spiatočnej ceste ho však Bulhari prekvapili a uštedrili mu drtivú porážku. Samotný cisár sa zachránil len útekom. Justinián II. bol nútený s Asparuchom obnoviť staré zmluvy.
Nie je jasné, kde a ako Asparuch zomrel. Existuje niekoľko teórii o jeho smrti. Najdôverihodnejšia z nich hovorí, že zomrel v bojoch proti Chazarom, niekde pri Dunaji. Stalo sa tak asi v roku 701.
Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
www.wikipedia.com
Vládol v rokoch 668 až 701
Asparuch sa narodil okolo roku 644. Jeho otec bol bulharský chán Kubrat, jeho bratom bol chán Batbajan. Pochádzal z rodu Dulo.
Počas vlády jeho brata Batbajana (665?-668) sa začala prvá Bulharská ríša rozpadať. O moc nad ríšou sa podelili Kubratovi synovia Batbajan, Kuber a Asparuch. Oslabenie a rozpad Bulharskej ríše využili Chazari a podnikali proti nej nájazdy. Asparuch so svojimi kmeňmi sa vydal na juhozápad. Prekročil Dnester a dostal sa k Dunaju. Na nejaký čas sa tu usadil, ale neskôr prekročil Dunaj a jeho kmene sa usadili pri byzanskej osade Odessos (dnešná Varna). Asparuch viedol rokovania s náčelníkmi miestnych slovanských kmeňov a uzavrel s nimi vojenské spojenectvo. Týchto sedem slovanských kmeňov a Severovia (takisto Slovania) uznalo Asparuchovu zvrchovanosť.
Tento bulharsko-slovanský vojenský zväz bol namierený proti Byzancii. V roku 680 byzanský cisár Konštantín IV. Pogonatos podnikol vojenské ťaženie proti týmto spojeným kmeňom. Časť byzanskej armády postupovala cez Trákiu proti moesijským Slovanom a druhá časť sa vylodila pri ústi Dunaja. Obe armády potom postupoval proti opevnenému sídlu Onglos. Konštantín však na Onglos nezaútočil, v Konštantínopole totiž vypukli nepokoje a cisár sa vrátil späť. Armádu však zanechal pri Onglose. Avšak byzantskí velitelia nemali odvahu zaútočiť na Onglos a rozhodli sa nalodiť a vrátiť sa do Konštantínopolu. Počas naloďovania na nich Bulhari a Slovania pri rieke Tiča zaútočili a spôsobili im značné straty.
Po týchto udalostiach, Asparuch pokračoval vo výbojoch proti Byzancii. Podarilo sa mu dobiť Moesiu. V roku 681, Asparuch vpadol do byzanskej Trákie. Konštantín IV. Bol nútený uzavrieť s Asparuchom mier a zaviazal sa mu platiť ročný tribút. Tým v podstate uznal Bulharskú ríšu (slovansko-bulharskú), ako samostatný štát.
V roku 685 porazili Bulhari Avarov, čím sa z avarskej nadvlády vymanil slovanský kmeň Timočanov. Ich územie bolo pripojené k Bulharskej ríši.
V roku 687 vypukla medzi Bulharskou ríšou a Byzanciou nová vojna. Byzanský cisár Justinian II. odmietol platiť Asparuchovi tribút a so silným vojskom vpadol do Macedónie, kde donútil Slovanov uznať zvrchovanosť Byzancie. Na spiatočnej ceste ho však Bulhari prekvapili a uštedrili mu drtivú porážku. Samotný cisár sa zachránil len útekom. Justinián II. bol nútený s Asparuchom obnoviť staré zmluvy.
Nie je jasné, kde a ako Asparuch zomrel. Existuje niekoľko teórii o jeho smrti. Najdôverihodnejšia z nich hovorí, že zomrel v bojoch proti Chazarom, niekde pri Dunaji. Stalo sa tak asi v roku 701.
Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
www.wikipedia.com