Nikeforos II. Fokas

Nikeforos II. Fokas – byzantský cisár


Vládol v rokoch 963 – 969


Narodil sa okolo roku 912. Rodina Fokov patrila k tzv. vojenskej aristokracie. Verný tejto tradícii aj Nikeforos začal svoju kariéru v armáde. Ešte za vlády Konštantína VII. prevzal po svojom otcovi velenie nad cisárskou gardou. Po tom čo na byzanský trón zasadol Romanos II., stal sa Nikeforos hlavým veliteľom byzanskej armády.


V roku 960 poveril Iosefos Bringas, Nikefora, vedením výpravy, ktorá mala znovu získať pre Byzanciu ostrov Kréta. Kréta bola základňou arabských pirátov, ohrozujúcich byzanský námorný obchod. Bol to však značne riskantný podnik. Niekoľko predošlých výprav proti Kréte sa skončilo totálnym neúspechom. Napriek silnej kritike v júly 960 vyplávala proti Kréte byzanská flotila a po deväť mesačnom obliehaní, 7. marca 961, dobila byzanská armáda mesto Kandia a obsadila celý ostrov.


Začiatkom roku 962 začala nová byzanská ofenzíva na východnej hranici ríše. Nikeforovi sa za tri týždne podarilo dobiť päťdesiat malých miest a pevností. Podarilo sa mu dobiť aj silne opevnené mesto Anazarbos a otvoril si tým cestu do severnej Sýrie. Koncom roku obľahol sídelné mesto svojho najväčšieho súpera emira Saifa-ad-Daulaha, Aleppo. Po trojtýždňovom obliehaní vstúpili byzanské vojská do mesta. Moslimské vojská sa po tejto porážke, nedokázali postaviť Nikeforovi na odpor. Nikeforos sa stal postrachom Arabov a sami Arabi ho nazvali „Bledou smrťou Moslimov (Saracénov)“.


Toto úspešné „východné“ ťaženie musel Nikeforos prerušiť. 15. marca 963 zomrel mladý cisár Romanos II. Zanechal po sebe dvoch maloletých synov (budúcich cisárov) Basila II. a Konštantína VIII. Počas ich nedospelosti mala ich menom vládnuť ich matka Theofano. No všemocný Iosefos Bringas sa pokúsil získať moc nad ríšou. Theofano začala vyjednávať s Nikeforom a pozvala ho do Konštantínopolu. Iosefos zorganizoval proti Nikeforovi ľudovú vzburu. Nikeforos bol nútený ujsť z mesta. Vrátil sa k svojej armáde a dal sa ňou vyhlásiť za cisára. 16. augusta 963 vpochodovali jeho vojská do Konštantínopolu a konštantínopolský patriarcha ho korunoval za cisára. Aby si Nikeforos upevnil svoje nové postavenie, oženil sa s Theofano.


Po tom čo Nikeforos usporiadal vnútorné pomery v ríši, mohol pokračovať vo svojom ťažení proti Arabom. V roku 965 obsadili byzanské vojská Cyprus. V tom istom roku podnikol Nikeforos útok proti arabskej Sicílii. No táto výprava skončila totálnou katastrofou. Byzanská protiarabská ofenzíva však úspešne pokračovala. Nikeforovi sa podarilo pripojiť k ríši značnú časť severnej Sýrie. A 28. októbra 969 obsadili Byzantínci mohutne opevnené mesto Antiochiu.


Hneď po nástupe na cisársky trón prestal Nikeforos platiť každoročný tribút Bulharskej ríši. To malo za následok vypuknutie novej vojny s Bulharmi. Nikeforos stiahol časť armády z východnej hranice. Nechcel však dlho viazať svoje sily v tejto časti ríše. Obrátil sa na kijevské knieža Sviatoslava a bohatými darmi ho zlákal do vojny proti Bulharom. Sviatoslavovi sa podarilo Bulharov poraziť a zosadiť z trónu cára Borisa II. Sám sa potom usadil v bulharskej pevnosti Preslavec (Malá Preslav).


V júni 968 dorazili do Konštantínopolu vyslanci západného cisára Ota I. Požiadal Nikefora, aby jeho synovi poslal za manželku „v purpuru narodenú princeznú (porfyrogennetu)“. Ako jej veno, Oto žiadal, byzanské územia v Itálii, ktoré sa mu rok pred tým nepodarilo dobiť. Nikeforos však tento návrh rázne odmietol.
V čase Nikeforovej vlády sa začala pretvárať byzanská armáda. Peších bojovníkov začali pomaly vytláčať „katafraktai“ – ťažká jazda. Katafrakti boli vyzbrojení dlhou kopiou, mečom a lukom. Chránení boli drôtenou košeľou, prsným pancierom, kovovou helmou a ťažkým plášťom. Bojovali v klinových útvaroch, pričom v strede formácie boli umiestňovaní jazdeckí lukostrelci. Takáto bojová jednotka pozostávala z 500 ťažkých jazdcov a 100 až 150 jazdeckých lukostrelcov.
Nikeforos bol autorom dvoch vojenských príručiek. „Praecepta Militaria“ , ktorá pojednávala o vojenskej taktike tej doby a „De velitatione“, pojednávajúca o partizánskej vojne.


Keďže vojenské operácie si žiadajú značné finančné prostriedky, musel Nikeforos pristúpiť k nepopulárnym opatreniam. Zvýšil všeobecnú daň (kapnikon), zakázal darovanie pozemkov cirkvi a zakladanie nových kláštorov. Vyžadoval, aby si všetci občania bez výnimky plnili svoje povinnosti voči štátu a každé zanedbanie tejto povinnosti tvrdo trestal. Ako sa to už býva, tieto opatrenia sa mu stali osudné. V noci z 10. na 11. decembra 969 bol zavraždený skupinou svojich dôstojníkov, vedených Ioannom Tzimiskom.


Nikeforos bol hlboko veriacim človekom, dokonca uvažoval o tom, že vstúpi do kláštora. Voľný čas trávil modlitbami, často sa postil, vyhýbal sa ženám, nejedol mäso a nepil. Človeku sa až nechce veriť, že bol vojakom! Smile


Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
URL : https://www.valka.cz/Nikeforos-II-Fokas-t60599#218444 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více