Main Menu
User Menu

Romanos I. Lakapenos

Romanos I. Lakapenos – Byzanský cisár


Vládol v rokoch 920 – 944


Romanos sa narodil v roku 870 v meste Lakape. Pochádzal z chudobnej arménskej rodiny. Jeho otec bol vojakom, slúžiaci v cisárskej garde.
Pôvodne bol Romanos obyčajným radovým vojakom. Cisár Leon VI. ho údajne videl zápasiť s levom a všimol si jeho pozoruhodnú odvahu a šikovnosť. Leon si ho obľúbil a Romanova kariéra začala prudko stúpať. V 911 sa stal veliteľom námorného thematu Samos. Neskôr sa stal drungariom (admirálom) byzanského loďstva. Jeho rýchly vzostup však nebol náhodný, pretože svojimi skutkami dokázal, že bol najschopnejším vojenským veliteľom tých čias.


V marci 919 sa vylodil v Konštantínopole a obsadil cisársky palác. Pod zámienkou ochrany mladého cisára Konštantína VII. uskutočnil štátny prevrat. Svojho najväčšieho politického rivala Leona Foku dal oslepiť a cisárovnú Zoe prinútil vstúpiť do kláštora. Mladého cisára postupne zatlačil do úzadia a sám sa stal autokratom (samovládcom). Na jeseň roku 919 sa vyhlásil za ceasara (spolucisára, pomocného cisára) a v decembri sa nechal korunovať za basilea (cisára). Takže Byzancia mala dvoch cisárov. Právoplatného Konštantína a uzurpátora Romana. Svoju dcéru vydal za Konštantína. V júni 920 vyhlásil svojho syna Christofora za spoluvládcu. Podobne v roku 924 sa stali jeho spoluvládcami jeho synovia Konstantinos a Stefanos. Jeho štvrtý syn Theofylakos sa v roku 933 stal konštanínopolským patriarchom.
V tom čase najväčšiu hrozbu pre Byzanciu predstavoval cisár (cár) Bulharov Simeon. Bulhari každoročne podnikali lúpežné výpravy proti Byzancii. Romanovi, ako schopnému vojvodcovi, sa podarilo niekoľko krát Bulharov poraziť. Zároveň zapracovala povestná byzanská diplomacia. Byzanským vyslancom sa podarilo presvedčiť Srbov aby zaútočili na Bulharsko. Simeon ich síce porazil, ale stále musel počítať s prípadnými srbskými útokmi. Aj Simeon sa pustil do diplomatických rokovaní. Začal rokovať s egyptskými Fatímovcami. Navrhol im spoločný postup proti Byzancii. No aj tu však zaúradovala byzanská diplomacia a hlavne byzanské zlato. V roku 924 pod hradby Konštantínopolu pritiahla bulharská armáda. Simeon a Romanos sa osobne stretli. No ich rokovania stroskotali. Byzantíncom sa však proti Bulharom podarilo získať nového spojenca, chorvátskeho kráľa Timoslava. Ten v roku 926 uštedril Bulharom zdrvujúcu porážku. O rok neskôr Simeon zomrel a jeho nástupca Peter uzavrel s Byzanciou mier.


Po tom, čo Romanos uzavrel mier s Bulharmi, obrátil svoju pozornosť na východnú hranicu. Ešte v roku 924, v námornej pri ostrove Lemnos, zničila byzanská flotila arabské loďstvo. V roku 931 prekročil Romanov vrchný veliteľ Ioanes Kurkaus arabsko-byzanskú hranicu dobil mesto Melitene, no nepodarilo sa mu ho udržať. Až v roku 934 ho definitívne získal pre Byzanciu a postupoval ďalej. Jeho postup zastavil mosulský emir Said-ad-Daulah. Dokonca chcel podniknúť protiofenzívu, no byzanskí diplomati sa však obrátili na bagdadského kalifa a ten vojensky zasiahol proti svojmu odbojnému poddanému. V roku 944 Ioanes Kurkaus dobil niekoľko dôležitých miest na Eufrate a v Mezopotámii. Medzi inými aj Martiropolis, Amidu, Edessu a hlavne dôležité pevnosti Daras a Nisibis, ktoré Byzancia stratila ešte v 7. storočí.


V roku 943 podniklo kijevské veľkoknieža Igor ničivý vpád na byzanské územia. Byzanskej flotile sa pomocou gréckeho ohňa podarilo zničiť ruské lodice a Ioanes Kurkaus, narýchlo povolaný z „východného frontu“ rozdrvil zvyšky Igorovho vojska. Romanos, aby sa v budúcnosti vyhol ničivým útokom Rusov, podpísal s Igorom novú obchodno - vojenskú zmluvu. Igor sa v nej zaviazal chrániť byzanskú pevnosť a zároveň dôležité odchodné centrum -Chersonesos.


Romanos mal v úmysle založiť vlastnú dynastiu. Preto, ešte v roku 920, vyhlásil svojho syna Christofora za svojho spoluvládcu a určil ho za svojho nástupcu. Jeho plány však zhatila nečakaná Christoforova smrť v roku 931. Romanos svojich ďalších synov Stefana a Konstantina považoval za neschopných a za nového spolucisára vyhlásil právoplatného cisára Konštantína VII. Svojho vnuka, ktorý bol synom Konštantína VII, Romana II ešte ako dieťa oženil s Bertou z Provence. Tento čin pobúril Stefana a Konstantina. Tí ho pred Vianocami 944 v cisárskom paláci prepadli, poslali na ostrov Prote a donútili ho vstúpiť do kláštora. No v Konštantínopole vypukla proti nim vzbura, ktorú vo svoj prospech využil Konštantín VII. a ujal sa samostatnej vlády. Ani nie o mesiac, obaja bratia skončili, ako väzni, v tom istom kláštore ako ich otec.


Romanos I. zomrel v júni 948

Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


ww.reference.com
URL CZ: https://www.valka.cz/Romanos-I-Lakapenos-t60385#217678Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Romanos-I-Lakapenos-t60385#217678Version : 0