Main Menu
User Menu

Theofilos

Theofilos - Byzanský cisár

Vládol v rokoch 829 - 842

Theofilos bol synom cisára Michala II., narodil sa okolo roku 804. V roku 821 ho jeho otec vymenoval za spolucisára. V roku 830 sa oženil s Theodorou.

Theofilos zreorganizoval administratívne rozdelenie v severnom pohraničí Malej Ázie a na Kryme. Aby zabezpečil lepšiu obranu priesmykov v byzansko-arabskom pohraničí, vytvoril menšie administratívne vojenské jednotky tzv. kleysury, ktoré vyňal z právomocí jednotlivých stratégov provincií. Na Kryme vytvoril novú provinciu. Toto nové územné členenie ríše vyplývalo z nového ohrozenia Byzancie, Arabmi.

Theofilovi sa v roku 830 podarilo využiť vnútorné rozbroje v arabskom kalifáte, podporil Araba Bebeka v boji kalifovi a podarilo sa mu dobiť pevnosť Zapetra. V roku 831 Byzantínci začali postupne vytláčať Arabov z Kilikie. V roku 837 byzanské vojská vpadli do oblastí horného Eufratu. No o rok neskôr sa Byzancia musela brániť arabskému útoku. V júli 838 porazili Araby, Byzantíncov v bitke pri Dasymon, Theofilos v nej mal údajne k dispozícii 200 000 mužov (???)/1/. Araby obsadili pevnosť Amorion a kalif Mutasin zamýšľal uskutočniť výpravu proti Konštantínopolu. Pod tlakom tejto hrozby sa Theofilos, zo žiadosťou o pomoc, obrátil na franského cisára Ľudovíta. No Ľudovít odmietol Theofilovi pomôcť. Arabská hrozba pominula v roku 841. Kalif Mutasin zomrel a ako to už bolo pravidlom, arabský kalifát sa otriasal vo vnútorných zmätkoch. To využili Byzantínci a v oblasti Melitene prešli do protiútoku.

Theofilos sa pokúsil v roku 837 pričleniť k ríši Arméniu. Arménia bola akousi nárazníkovou zónou medzi Byzanciou a Arabským kalifátom. No jeho ťaženie nebolo úspešné. K ríši pripojil len malé kniežactvo Sispiritis.

V roku 837 využil, bulharský chán Presian, Theofilovú zanepráznenosť a vpadol do okolia Solúne. No táto akcia mala charakter len lúpežnej výpravy. Keďže byzanská armáda nebola schopná bojovať na dvoch frontoch, presvedčil Theofilos srbské knieža Vlastimira, aby začal vojenské akcie proti Bulharom. Presian musel stiahnuť svoje oddieli z byzanského územia a postupovať proti Srbom.

V roku 836 proti cisárovi postavili Slovania z okolia Solúne. V roku 841 sa k nim pridali aj slovanské kmene Melingov a Jezeritov, žijúce v ťažko dostupných horských oblastiach Peloponézu. Toto slovanské povstanie bolo potlačené až po Thefilovej smrti.

V 30-tych rokoch 9. storočia sa začala meniť politicko-mocenská situácia v oblasti severného Pontu. V tejto oblasti sa rozkladala Chazarská ríša, tradičný byzanský spojenec. Chazari sa cítili ohrození novým protivníkom - Rusmi. Na strednom Dnepri vznikal nový štátny celok - staroruský štát. V roku 839 sa po prvý krát objavili ruskí vyslanci v Konštantínopole. Byzancia a staroruský štát nadviazali medzi sebou obchodné styky. No súčasne podnikli Rusi niekoľko lúpežných vpádov na byzanské územia, hlavne do oblastí ležiacich pri Čiernom mori.

Počas Thefilovej vlády došlo k tretiemu a zároveň poslednému obnoveniu ikonoklastického hnutia. No ikonoklazmus už nemal charakter masového hnutia. Toto obnovenie sa uskutočnilo len v Konštantínopole a blízkom okolí a úplne zaniklo v priebehu niekoľkých rokov.

Theofilos bol vzdelaný panovník zo zmyslom pre spravodlivosť. Bol veľkým ctiteľom arabskej kultúry a vzdelanosti. Počas jeho vlády bolo v Konštantínopole postavených niekoľko budov v orientálnom štýle. Podarilo sa mu aj ozdraviť štátne financie a zlepšiť hospodársku situáciu ríše.

Theofilos zomrel 20. januára 842. Po jeho smrti sa vlády ujala jeho manželka Theodora, ako regentka svojho trojročného syna Michala III.



/1/ www.agiasofia.com

Kolektív autorov - Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd - Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
URL : https://www.valka.cz/Theofilos-t59852#215678Verze : 0