15.01.1940 poručík 03.03.1942 nadporučík 01.01.1943 stotník DD.MM.1947 štábny kapitán in memoriam DD.MM.RRRR major in memoriam
Průběh vojenské služby: Military Career:
Automaticky vyplněné položky:
29.08.1944-01.09.1944 Velitel : Prapor "Repašský"
Ručně vyplněné položky: DD.05.1941-DD.MM.RRRR Peší pluk 6 DD.MM.RRRR-DD.MM.1942 Peší pluk 102 04.05.1942-DD.12.1942 veliteľ roty, Peší pluk 21 01.03.1943-DD.MM.RRRR veliteľ záchytného strediska pre frontových vojakov v Žiline 29.08.1944-01.09.1944 veliteľ práporu "Repašský"
Karol Repašský sa narodil 9. 11. 1905 v rodine rolníka. Vyštudoval učitelský ústav a ako učitel tiež pracoval od roku 1930.
Prv než začal vyučovať, absolvoval v rokoch 1927 - 1929 prezenčnú vojenskú službu. Učiteľskému remeslu sa venoval od roku 1930 do roku 1940, keď opäť vstúpil do Slovenskej armády.
V polovici roka prešiel aplikačným kurzom pre dôstojníkov pechoty a od októbra slúžil v Bratislave na MNO. V roku 1941 bol preložený ku 5. rote pechotného pluku 6. Keď vypukla vojna na východnom fronte, bol pluk 6 od 28. júna 1941 nasadený do boja proti ZSSR. O pár mesiacov na to, bol preložený ku Zaisťovacej divízii, konkrétne ku pluku 102.
V marci 1942 bol povýšený do hodnosti nadporučík pechoty. Od mája tohto roku slúžil v Rýchlej divízii, až do decembra 1942, keď bol stiahnutý z frontu. Za boj proti Sovietskemu zväzu dostal v roku 1942 medailu Za hrdinstvo II. stupňa a nemecký Eisernkreuz II. Klasse.
Do nového roku 1943 vstúpil ako čerstvo povýšený na hodnosť stotník pechoty. V marci 1943 sa ujal funkcie velitela frontového záchytného strediska v Žiline. Tu sa postupne zapájal do odboja. Keď napokon 29. 8. 1944 vypuklo povstanie, menoval ho mjr. Dobrovodský za velitela práporu v sile 300 mužov. Prápor Repašský tvorili vojaci zo Žilinskej posádky, záložníci a dobrovolníci. Spolu s práporom Šlajchart tvorili hlavnú bojovú silu Žilinskej posádky.
Prápor posilnený delostreleckou batériou zaujal 29. 8. 1944 pozície na severozápadných prístupoch ku Žiline. Kvôli obchvatnému manévru Nemcov sa musel prápor z pozícií stiahnuť a spolu s ostatnými povstaleckými jednotkami opustil Žilinu. Prápor potom zaujal obrannú pozíciu v Strečnianskej tiesňave.
2. septembra, pri mohutnom nepriatelskom útoku, utrpel prápor ťažké straty. Veliteľa Karola Repašského zasiahla do hlavy črepina a musel byť v bezvedomí odsunutý do nemocnici v Martine. Prápor vplyvom sústredeného leteckého bombardovania utrpel ťažké straty a napokon bol prápor Repašský rozpustený a zvyšok mužstva bol pridelený ku iným povstaleckým jednotkám.
Karol Repašský sa zo svojho zranenia už neprebral a napokon 5. 9. 1944 v Martinskej nemocnici skonal. V roku 1947 bol in memoriam povýšený na štábneho kapitána a do hodnosti majora pechoty in memoriam so spätnou platnosťou od 1. 5. 1944.
Zdroj: Stanislav - Letectvo v prípravách na ozbojené vystúpenie a jeho účasť v SNP; Slovenská akadémia vied 1996; ISBN 80-224-0449-7 Kliment, Nakládal - Slovenská armáda 1939 - 1945; Levné knihy 2006; ISBN 80-7309-395-2 Vojenské osobnosti čs. odboje; Ministerstvo obrany ČR - AVIS 2005; ISBN 80-7278-233-9 Bosák - Z bojových operácií na fronte SNP; Pravda 1979; ISBN 80-987150-1-1
