Dobrovodský, Jozef

Generálmajor in memoriam Jozef Dobrovodský


narodenie: 25. 2. 1909 - Dolný Kubín
úmrtie: 5. 8. 1986 - Bratislava


Jozef Dobrovodský započal 7. novembra 1927 vojenskú službu. Bol zaradený ku delostreleckému pluku 9 avšak ešte v tom roku odišiel študovať do Bratislavy Školu delostreleckých dôstojníkov v zálohe.
Po jej skončení od roku 1928 navštevoval Vojenskú akadémiu v Hranicích. Ukončil ju v roku 1930 v hodnosti poručíka delostrelectva. Následne bol 3 roky zaradený u del. pluku 10 avšak prevážnu časť služby v pluku strávil štúdiom na Aplikačnej škole delostrelectva až bol napokon v polovici roku 1933 "vrátený" ku del. pluku 9.


Tu slúžil až do rozpadu ČSR. Po vzniku Slovenskej republiky (mnohokrát chybe interpretovanej ako Slovenský štát, viď dobové dokumenty) bol Dobrovodský zaradený ku delostreleckému oddielu 15 a urýchlene nasadený pri obrane hraníc proti maďarským vojskám. V apríli 1939 bol povýšený do hodnosti stotník delostrelectva.


Neskôr bol povýšený na majora delostrelectva a v rámci delostreleckého pluku 11 (motorizovaného) bol od 28. júna 1942 nasadený na východnom fronte. Od septembra, po návrate z frontu, bol poverený výcvikom.
Od februára 1942 do mája opäť nasadený na fronte ako velitel delostreleckého pluku 11. Dobrovodský zastával proti nemecký postoj a dlhodobo udržoval kontakt s odbojovými skupinami. Vďaka svojmu napojeniu na odboj, bol pplk. Golianom určený za hlavného organizátora povstania v žilinskej posádke.


Povstanie napokon začalo 29. 8. 1944, keď sa na Slovensko začali presúvať nemecké vojenské jednotky. Žilinskej posádke velil prorežimne orientovaný pplk. Kallo. Mjr. Dobrovodský vykonával funkciu jeho zástupcu. V deň vypuknutia SNP Dobrovodský násilne prevzal velenie nad žilinskou posádkou.


Po následnej mobilizácii sa podarilo v Žiline zhromaždiť okolo 1 000 vojakov a dobrovolníkov. Plán brániť Žilinu napokon, kvôli nemeckému obchvatu nevyšiel, pričom situáciu obrancom komplikovala aj 200 členná nemecká jednotka, ktorá sa zabarikádovala v centre Žiliny. Dobrovodský preto 30. augusta vydal rozkaz opustiť Žilinu a presunúť sa do Strečnianskej tiesňavy.


10. septembra bol, v rámci reorganizácie 1. čs. armády, Strečniansky smer zaradený do územia V. taktickej skupiny. Jej velením bol poverený Dobrovodský. Kocom septembra sa povstalecké územie výrazne zmenšilo a tak došlo k ďalšej reorganizácii. Dobrovodský prevzal velenie I. taktickej skupiny v Banskej Bystrici. Po potlační povstania odišiel do hôr a pokračoval v boji s partizánmi.


V novembri ho Nemci zajali, avšak nepodarilo sa im zistiť jeho totožnosť. Z väzenia v Bystrici sa mu podarilo ujsť. Od decembra 1944 sa pod falošným menom liečil v Bratislavskej nemocnici. Po zotavení prebehol na sovietsku stranu frontu a v apríli 1945 bol prijatý ku čs. vojskám v ZSSR.


Po vojne zastával v čs. armáde funkcie velitela 4. delostreleckej brigády, od októbra 1945 u 7. brigády a od novembra napokon u 11. delostreleckej brigády v Košiciach. Od septembra 1947 do decembra 1948 vykonával funkciu vojenského ataché v Bukurešti. V marci 1950 bol zatknutý a 10. 11. 1950 ,vo vykonštruovanom procese, odsúdený za velezradu a špionáž na 18 rokov väzenia. Trest mu bol napokon skrátený a v roku 1966 sa dočkal úplnej vojenskej rehabilitácie. Následne pracoval v smaltovni, kameňolome a ako vodič.


Zomrel 5. augusta 1986 v Bratislave.


2. 12. 1991 bol povýšený do hodnosti generálmajor in memoriam


Zdroj:
Stanislav - Letectvo v prípravách na ozbojené vystúpenie a jeho účasť v SNP; Slovenská akadémia vied 1996; ISBN 80-224-0449-7
Kliment, Nakládal - Slovenská armáda 1939 - 1945; Levné knihy 2006; ISBN 80-7309-395-2
Vojenské osobnosti čs. odboje; Ministerstvo obrany ČR - AVIS 2005; ISBN 80-7278-233-9
Bosák - Z bojových operácií na fronte SNP; Pravda 1979; ISBN 80-987150-1-1