Konštantín V. Kopronymos - byzanský cisár
Vládol v rokoch 741 - 775
Konštantín sa narodil v roku 718. Pokrstili ho 24. decembra 718 v chráme Hagia Sofia. Jeho rodičmi boli Leon III. a Mária. Na veľkú noc v roku 720 ho Leon III. vyhlásil za spolucisára. V roku 732 sa oženil s chazarskou princeznou, ktorá pri krste prijala meno Irena.
Konštantín sa stal cisárom po smrti svojho otca Leona III. Hneď na začiatku svojej vlády musel Konštantín čeliť povstaniu jeho švagra Atrabasda. Atrabasdos využil neprítomnosť nového cisára a s podporou prívržencov ikonodulie dobil Konštantínopol a vyhlásil sa za cisára. Konštantínovi sa až v roku 743 podarilo svojho rivala poraziť a zasadnúť na cisársky trón.
Tieto vnútorné rozpory v ríši využili Araby a v rokoch 742 až 744 niekoľkokrát vpadli na byzanské územia. V roku 743 obsadilo arabské loďstvo Cyprus. No v tom istom roku prešli Byzantínci do ofenzívy. Dobili mesto Sozopetru a vyplienili Germanikeu. V roku 747 zasadila byzanská flotila zdrvujúci úder arabskému loďstvu a Byzantínci opäť obsadili Cyprus. V roku 750 využil Konštantín vnútorných zmätkov v Arabskom kalifáte a dobil mesto Melitene. V roku 754 dobili Byzantínci Theosiopolis a Kamachon. Konštantín sa uspokojil s týmito víťazstvami a ďalšie veľké vojenské akcie pokračovali až v roku 770, keď Byzantínci obsadili Arméniu.
Keď aspoň na čas pominula arabská hrozba, obrátil Konštantín svoju pozornosť na Balkán. V roku 754 vpadli Bulhari so svojimi slovanskými spojencami (neboli to len Slovania, ktorí sídlili na území bulharskej ríše, ale aj Slovania z okolia ríše a aj Slovania z Macedónie) do Byzancie. Zastavili ich až hradby Konštantínopolu. Odveta na seba nedala dlho čakať, v roku 756 vpadol Konštantín do Macedónie. Medzi rokmi 756 až 775 podnikol Konštantín proti Bulharskej ríši deväť výprav, no napriek vnútorným rozbrojom v bulharskej ríši, nedokázal si cisár zabezpečiť definitívne víťazstvo.
V roku 751 dobil longobardský kráľ Aistulf Ravennu, čo malo za následok koniec celého exarchátu. Pápež Štefan II. sa obrátil na Konštantína so žiadosťou o pomoc. Neobratnosť byzanských diplomatov však znamenala krach rokovaní. Preto sa pápež obrátil na kráľa Frankov, Pipina. Pipin v rokoch 755 - 756 porazil Longobardov a dobité územia daroval pápežovi. Tieto udalosti mali za následok definitívny odklon pápežskej kurie od Byzancie a vznik pápežského štátu.
Za Konštantína dosiahol ikonoklazmus svoj najväčší rozmach. V roku 754 zvolal cisár do Konštantínopolu prvý ikonoklastický koncil. Koncil uzákonil ikonoklastické učenie a prax, ktoré boli zhrnuté v diele Horos. Po tomto koncile prepuklo nevídané prenasledovanie prívržencov ikonodulie.
Za Konštantínovej vlády dosiahla Byzanská ríša značný ekonomický, politický a mocenský rozsah. No napriek tomu, a s prihľadnutím na tvrdé prenasledovanie prívržencov ikonodulie, ho kronikári v neskoršom období, nazvali dosť nelichotivo Kopronymos (kopros = lajno).
Konštantín zomrel 14. septembra 775 na svojej poslednej výprave proti Bulharom, údajne na vysoké horúčky.
Kolektív autorov - Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd - Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
www.roman-emperors.org
Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
Vládol v rokoch 741 - 775
Konštantín sa narodil v roku 718. Pokrstili ho 24. decembra 718 v chráme Hagia Sofia. Jeho rodičmi boli Leon III. a Mária. Na veľkú noc v roku 720 ho Leon III. vyhlásil za spolucisára. V roku 732 sa oženil s chazarskou princeznou, ktorá pri krste prijala meno Irena.
Konštantín sa stal cisárom po smrti svojho otca Leona III. Hneď na začiatku svojej vlády musel Konštantín čeliť povstaniu jeho švagra Atrabasda. Atrabasdos využil neprítomnosť nového cisára a s podporou prívržencov ikonodulie dobil Konštantínopol a vyhlásil sa za cisára. Konštantínovi sa až v roku 743 podarilo svojho rivala poraziť a zasadnúť na cisársky trón.
Tieto vnútorné rozpory v ríši využili Araby a v rokoch 742 až 744 niekoľkokrát vpadli na byzanské územia. V roku 743 obsadilo arabské loďstvo Cyprus. No v tom istom roku prešli Byzantínci do ofenzívy. Dobili mesto Sozopetru a vyplienili Germanikeu. V roku 747 zasadila byzanská flotila zdrvujúci úder arabskému loďstvu a Byzantínci opäť obsadili Cyprus. V roku 750 využil Konštantín vnútorných zmätkov v Arabskom kalifáte a dobil mesto Melitene. V roku 754 dobili Byzantínci Theosiopolis a Kamachon. Konštantín sa uspokojil s týmito víťazstvami a ďalšie veľké vojenské akcie pokračovali až v roku 770, keď Byzantínci obsadili Arméniu.
Keď aspoň na čas pominula arabská hrozba, obrátil Konštantín svoju pozornosť na Balkán. V roku 754 vpadli Bulhari so svojimi slovanskými spojencami (neboli to len Slovania, ktorí sídlili na území bulharskej ríše, ale aj Slovania z okolia ríše a aj Slovania z Macedónie) do Byzancie. Zastavili ich až hradby Konštantínopolu. Odveta na seba nedala dlho čakať, v roku 756 vpadol Konštantín do Macedónie. Medzi rokmi 756 až 775 podnikol Konštantín proti Bulharskej ríši deväť výprav, no napriek vnútorným rozbrojom v bulharskej ríši, nedokázal si cisár zabezpečiť definitívne víťazstvo.
V roku 751 dobil longobardský kráľ Aistulf Ravennu, čo malo za následok koniec celého exarchátu. Pápež Štefan II. sa obrátil na Konštantína so žiadosťou o pomoc. Neobratnosť byzanských diplomatov však znamenala krach rokovaní. Preto sa pápež obrátil na kráľa Frankov, Pipina. Pipin v rokoch 755 - 756 porazil Longobardov a dobité územia daroval pápežovi. Tieto udalosti mali za následok definitívny odklon pápežskej kurie od Byzancie a vznik pápežského štátu.
Za Konštantína dosiahol ikonoklazmus svoj najväčší rozmach. V roku 754 zvolal cisár do Konštantínopolu prvý ikonoklastický koncil. Koncil uzákonil ikonoklastické učenie a prax, ktoré boli zhrnuté v diele Horos. Po tomto koncile prepuklo nevídané prenasledovanie prívržencov ikonodulie.
Za Konštantínovej vlády dosiahla Byzanská ríša značný ekonomický, politický a mocenský rozsah. No napriek tomu, a s prihľadnutím na tvrdé prenasledovanie prívržencov ikonodulie, ho kronikári v neskoršom období, nazvali dosť nelichotivo Kopronymos (kopros = lajno).
Konštantín zomrel 14. septembra 775 na svojej poslednej výprave proti Bulharom, údajne na vysoké horúčky.
Kolektív autorov - Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd - Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
www.roman-emperors.org
Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1