Kadyrov, Ramzan Achmatovič

Ramzan Achmatovič Kadyrov
Рамзан Ахматович Кадыров





* 5.10.1976, Centoroj, ZSSR
+


- prezident proruskej Čečenskej republiky /od 5.4.2007 – doposiaľ /



Ramzan Achmatovič Kadyrov sa narodil na území bývalej Čečensko-Ingušskej Autonómnej sovietskej socialistickej republiky (ASSR), ktoré územie v súčasnej dobe nesie názov Čečenská republika. Strednú všeobecnovzdelávaciu školu №1 v Centoroj ukončil v roku 1992. Neskôr, ako 17 ročný, sa pridal k čečenským bojevikom a v ich radoch, spoločne so svojim otcom Achmatom Kadyrovom, ktorému robil osobného ochrancu, bojoval proti ruským okupantom. Túto kapitolu svojho života však neskorší prezident akosi „zabudol“ uviesť do životopisu na svojej oficiálnej stránke. O tom, že nebol len radovým bojovníkom svedčí i výnos prezidenta neuznanej čečenskej republiky Ičkeria Aslana Maschadova, ktorým mu bol udelený titul Hrdina Ičkérie (Герой Ичкерии). V súvislosti s dnešným proruským kurzom Ramzana Achmatoviča je viac než zaujímavé odôvodnenie udelenia tohto titulu - "za chrabrosť a hrdinstvo, prejavené v boji s ruskými (sic!) vojskami". S udelením tohto titulu bolo spojené aj udelenie radu Kijoman turpal (Hrdina národa).

V roku 1996, resp. 1997 Kadyrov starší prezliekol kabát a prešiel aj so skupinou svojich verných na stranu ruských „okupantov“. Za odmenu bol vymenovaný za hlavu dočasnej čečenskej administratívy a jeho syn Ramzan získal funkciu náčelníka prezidentskej bezpečnostnej služby. V roku 1998 začal Ramzan študovať na Vysokej škole biznisu a práva v Machačkale, odbor jurisprudencia, ktoré štúdium úspešne skončil v roku 2004. Popritom sa rovnako úspešne zúčastňoval na špeciálnych bojových operáciách zameraných na likvidáciu bývalých spolubojovníkov. V roku 2003 bol vyznamenaný Radom odvahy (Орден мужества) za operáciu, pri ktorej bol zničený povstalecký oddiel Abu al Valida. Výnosom prezidenta Ruskej federácie z 29.12.2004 mu za úspešné potieranie nezákonných ozbrojených formácií bol dokonca udelený titul Hrdina Ruskej federácie. Tu si dovolím sa na chvíľu pristaviť. Jedno a to isté vyznamenanie – v prvom prípade na hrudi bývalého bojevika, ktorý zradil to za čo bojoval a tých s ktorými bojoval a v druhom prípade uložené v červenej zamatom vystlanej krabičke na čestnom mieste v obývačke rodiny ruského vojaka, ktorý padol smrťou chrabrých možno práve v boji s ním! Aj to je politika.

Kadyrovovi však nemožno uprieť, že novým pánom slúžil s vervou a intenzívne sa venoval rokovaniam s povstaleckými poľnými veliteľmi. Rovnako je pravdou aj to, že sa mu podarilo mnohých z nich prehovoriť, aby zložili zbrane a vrátili sa do svojich domovov. Podľa tvrdenia jeho spolupracovníkov sa mu takto podarilo presvedčiť 4000 bojevikov. Ak sú však spolupracovníci rovnakého razenia ako ich šéf, čo možno predpokladať, pretože podobné tipy sa priťahujú, tak možno o uvedenom počte minimálne polemizovať. Aj keby však bola pravdivá len 1/4 z uvedeného počtu, je to slušný úspech nového proruského vedenia.

Kadyrovove prezliekanie tričiek si získalo veľké "sympatie" u jeho bývalých spolubojovníkov. Aj tak si možno vysvetliť, že na neho bolo doposiaľ uskutočnených päť neúspešných atentátov, pričom páchatelia ani v jednom prípade vypátraní neboli. Mnohé média nevylúčili možnosť, že za týmito pokusmi o zabitie mladého Kadyrova mohli stáť aj pokojní obyvatelia Čečenska, pretože Kadyrov bol viac krát podozrievaný z únosov ľudí. Jeho otec, Achmat Kadyrov toľko šťastia nemal a pri atentáte dňa 9.5.2004, za ktorým stáli bojevici na čele s poľným veliteľom Sulejmanom Imurzajevom, zahynul.

Po otcovej smrti bol Ramzan Kadyrov vymenovaný za prvého podpredsedu vlády Čečenskej republiky s poverením viesť silové rezorty. O „nezávislosti“ miestnej zákonodarnej a výkonnej moci svedčia viaceré žiadosti predstaviteľov miestneho štátneho sovjetu (niečo ako národný parlament) a vlády adresované Vladimírovi Putinovi, aby zrušil ustanovenie čečenskej ústavy, podľa ktorého sa zakazuje kandidovať na prezidentský post osobám mladším ako 30 rokov. Dôvod? Prostý! Ramzan Kadyrov mal v tom čase len 28 rokov. Keď Putin odmietol zákon zmeniť poponáhľal sa aj mladý Kadyrov s vyhlásením, že sa kandidovať za prezidenta nechystá. Že toto vyhlásenie bola len z núdze cnosť ukázala najbližšia budúcnosť.

Keď 11.11.2005 premiér čečenskej vlády Sergej Abramov pri autohavárii utrpel ťažké zranenia a bol pripútaný na lôžko, vykonával jeho oprávnenia Ramzan Kadyrov. Využil tento čas na to, aby dostal do parlamentu jemu oddaných ľudí. Počas liečenia požiadal 28.2.2006 premiér Abramov prezidenta Čečenska Alchanova o uvoľnenie z funkcie predsedu vlády a súčasne prejavil želanie, aby sa jeho nástupcom stal Ramzan Kadyrov. Po schválení parlamentom tento prevzal funkciu predsedu vlády 4.3.2006. Už po necelom roku výkonu funkcie mladý predseda vlády oznámil, že „banditské podzemie“ v Čečensku je zlikvidované. O tom, že išlo len o veľkohubé vyhlásenie typu „čo sa babe zachcelo, to sa jej i prisnilo“ svedčia mnohé prepady a vraždy ruských vojakov, pohraničníkov či ich miestnych spolupracovníkov bojevikmi, ktoré sa dejú až do dnešných čias.

Narastajúce rozpory medzi prezidentom Alim Alchanovom a predsedom vlády Kadyrovom, prerastajúce niekedy až do ozbrojených stretov ich ochraniek, značne znepokojili Kremeľ. Preto boli obaja vodcovia predvolaní na konzultácie do Moskvy, po ktorých Ali Alchanov dňa 15.2.2007 podal demisiu „na vlastnú žiadosť“. Prezident Putin demisiu prijal a súčasne podpísal výnos, ktorým poveril Ramzana Kadyrova výkonom prezidentskej funkcie. Súčasne predložil návrh na kandidatúru Kadyrova za prezidenta čečenskému parlamentu na prerokovanie.

Hlasovanie o kandidátoch na post prezidenta bolo stanovené na začiatok marca 2007. Pre zachovanie zdania demokratickosti volieb sám Kadyrov navrhol svojho protikandidáta – ministra sociálneho rozvoja a práce Muhamada Vachajeva. Samotné hlasovanie, ktoré sa konalo 2. marca 2007 pripomínalo časy budovania svetlých zajtrajškov, kedy zajtra znamenalo už dnes a kedy mládež ešte bola nositeľkou rána. Teda časy budovania komunizmu. Za Kadyrova hlasovalo 56 z 58 poslancov. Kam však zmizli dva hlasy chýbajúce do dojemnej poslaneckej jednoty? Snáď sa dvaja poslanci nezdržali zbabelo hlasovania? Alebo boli, nedaj boh, proti? Nie, vôbec nie. Ich hlasovacie lístky len boli vyhlásené za neplatné. Babráci.

5. apríla 2007 sa Ramzan Achmatovič Kadyrov slávnostne ujal funkcie prezidenta Čečenskej republiky.

Ramzan Kadyrov je ženatý. Má šesť vlastných detí – štyri dcéry a dvoch synov, z ktorých najstarší dostal na dedovu počesť meno Achmat. Začiatkom februára 2007 si adoptoval troch chlapcov z útulku, ktorých sa príbuzní vzdali a súčasne oznámil, že v budúcnosti má v pláne osvojiť si ďalších 10-15 detí. Zo športov má najbližšie k boxu, ktorému sa až do roku 2000 aktívne venoval.

Okrem v texte uvedených vyznamenaní je nositeľom mnohých ruských a čečenských medailí, vyznamenaní a čestných ocenení.


zdroje:
https://lenta.ru/lib/14161090/
https://www.ramzan-kadyrov.ru/bio.php
www.warheroes.ru