Justinian II – byzanský cisár
vládol v rokoch 685-695 a 705-711
Justinian nastúpil na byzanský trón, po smrti svojho otca Konštantína IV, ako sedemnásť ročný. V prvých rokoch jeho vlády došlo k vnútorným zmätkom a rozbrojom v Arabskom kalifáte a nový kalif Abd al-Malik, aby odvrátil prípadný vojenský vpád Byzancie, uzavrel s Justinianom novú mierovú zmluvu. Zaviazal sa platiť ešte vyšší tribút a Byzancii pripadla aj polovica výnosov z Cyprus, Arménie a Ibérie.
Justinian mohol použiť všetky svoje vojenské sily proti Slovanom v Macedónsku, ktorým sa podarilo vymaniť sa spod byzanskej moci. Justinianovi sa podarilo Slovanov poraziť a triumfálne vstúpil do Solúne. Zo znova obsadených oblastí, dal Justinian, presídliť množstvo slovanského obyvateľstva do Malej Ázie. Získal tak asi 30 000 nových bojovníkov, ktorých chcel využiť v boji proti Arabom. No keď neskôr vypukli boje s Arabmi, Slovania prešli na stranu Arabov a aj s rodinami sa usadili v Sýrii. Justinian presídlil aj kresťanský kmeň Mardaitov z arabsko-byzanskej hranice na Peloponéz, južných častí Malej Ázie a do oblastí dnešného Albánska. Mardaiti boli schopní námorníci. No tento presun Mardaitov vyvolal v roku 691 nový vojenský konflikt s Arabmi.
Práve tieto veľké presuny obyvateľstva a nadmerné daňové zaťaženie vyvolalo v Byzancii nespokojnosť s Justinianovou vládou. V roku 695 vypuklo proti nemu povstanie a Justiniana zosadili z trónu. Bol mu odrezaný nos a musel sa utiahnuť do exilu. Strana Modrých v hipodróme povolala za cisára stratéga Leontia.
V roku 705 sa Justinianovi za výdatnej vojenskej pomoci, jeho svokra bulharského chána Tervela, podarilo opäť získať cisársky trón. Za túto pomoc získal Tervel od Justiniana Zagoru. Toto druhé obdobie Justinianovej vlády bolo v znamení represálií proti „nepriateľom“ cisára a oslabení byzanskej moci. Túto skutočnosť využili Arabi a zlikvidovali posledné zvyšky byzanskej moci v Afrike. Tým sa Arabom otvorila cesta do Európy. V roku 711 Arabi porazili v bitke pri Xeres de la Frontera Vizigótov a na troskách vizigótskeho kráľovstva vybudovali Arabi svoje prvé panstvo v Európe.
V roku 711 vypuklo proti Justinianovi ďalšie povstanie. Justinian bol zavraždený a na cisársky trón nastúpil Filippikos Bardanes.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
www.roman-emperors.org
vládol v rokoch 685-695 a 705-711
Justinian nastúpil na byzanský trón, po smrti svojho otca Konštantína IV, ako sedemnásť ročný. V prvých rokoch jeho vlády došlo k vnútorným zmätkom a rozbrojom v Arabskom kalifáte a nový kalif Abd al-Malik, aby odvrátil prípadný vojenský vpád Byzancie, uzavrel s Justinianom novú mierovú zmluvu. Zaviazal sa platiť ešte vyšší tribút a Byzancii pripadla aj polovica výnosov z Cyprus, Arménie a Ibérie.
Justinian mohol použiť všetky svoje vojenské sily proti Slovanom v Macedónsku, ktorým sa podarilo vymaniť sa spod byzanskej moci. Justinianovi sa podarilo Slovanov poraziť a triumfálne vstúpil do Solúne. Zo znova obsadených oblastí, dal Justinian, presídliť množstvo slovanského obyvateľstva do Malej Ázie. Získal tak asi 30 000 nových bojovníkov, ktorých chcel využiť v boji proti Arabom. No keď neskôr vypukli boje s Arabmi, Slovania prešli na stranu Arabov a aj s rodinami sa usadili v Sýrii. Justinian presídlil aj kresťanský kmeň Mardaitov z arabsko-byzanskej hranice na Peloponéz, južných častí Malej Ázie a do oblastí dnešného Albánska. Mardaiti boli schopní námorníci. No tento presun Mardaitov vyvolal v roku 691 nový vojenský konflikt s Arabmi.
Práve tieto veľké presuny obyvateľstva a nadmerné daňové zaťaženie vyvolalo v Byzancii nespokojnosť s Justinianovou vládou. V roku 695 vypuklo proti nemu povstanie a Justiniana zosadili z trónu. Bol mu odrezaný nos a musel sa utiahnuť do exilu. Strana Modrých v hipodróme povolala za cisára stratéga Leontia.
V roku 705 sa Justinianovi za výdatnej vojenskej pomoci, jeho svokra bulharského chána Tervela, podarilo opäť získať cisársky trón. Za túto pomoc získal Tervel od Justiniana Zagoru. Toto druhé obdobie Justinianovej vlády bolo v znamení represálií proti „nepriateľom“ cisára a oslabení byzanskej moci. Túto skutočnosť využili Arabi a zlikvidovali posledné zvyšky byzanskej moci v Afrike. Tým sa Arabom otvorila cesta do Európy. V roku 711 Arabi porazili v bitke pri Xeres de la Frontera Vizigótov a na troskách vizigótskeho kráľovstva vybudovali Arabi svoje prvé panstvo v Európe.
V roku 711 vypuklo proti Justinianovi ďalšie povstanie. Justinian bol zavraždený a na cisársky trón nastúpil Filippikos Bardanes.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
www.roman-emperors.org