Renault UE/Renault UE 2 (zásobovacie vozidlo/delostrelecký ťahač)

V roku 1930 vznikla potreba vývoja malého obrneného terénneho vozidla určeného pre zásobovanie peších jednotiek francúzskej armády. Požiadavky boli zhrnuté do "programu N", ktorého špecifikácie boli prednesené 7.10.1930. Do súťaže na nové vozidlo sa prihlásili firmy Renault, Citroën a prostredníctvom firmy Brandt sa dostala do súťaže firma Latil. Všetky firmy obdržali objednávku na postavenie 6 prototypov.


Prototypová séria šiestich kusov bola postavená v roku 1931. Po otestovaní vozidiel všetkých výrobcov bol do sériovej výroby vybraný Renault UE. Typ dostal oficiálne označenie Chenillette Model 1931 R, resp. Renault UE a jeho sériová výroba sa naplno rozbehla v roku 1932. Presný počet vyrobených vozidiel nie je známy, išlo o cca 2.600 vozidiel.
V roku 1934 vznikli prvé návrhy na modifikáciu tohoto traktora a prvý prototyp Renault UE 2 bol predstavený vo Vincennes v 12/1935. Nový typ mal len menšie rozdiely. UE 2 mal iný typ ťažných hákov (UE - prasačie chvostíky vs. UE 2 - ťažné oká), UE-2 dostal 4 rýchlostnú prevodovku, v prvej polovici roku 1936 dostali sériové vozidlá predĺžené blatníky a v prvej polovici roku 1937 bola dvojica predných svetlometov nahradená Guichardovým svetlometom. Celková produkcia do porážky Francúzska bola cca 2.300 vozidiel. Ďalšie vozidlá vznikli v rámci licenčnej výroby v Rumunskej firme Malaxa. Táto výroba však po prerušení dodávok motorov, prevodoviek a prístrojových panelov bola v roku 1941 zastavená.


Primárne určenie tohoto vozidla bolo zásobovanie peších jednotiek výzbrojou, muníciou a inou výstrojou. Neskôr sa pristúpilo k ich používaniu ako ťahačov protitankových kanónov kalibru 25 mm. Neustávala ani snaha tieto vozidlá vyzbrojiť. Existovali i odvodené verzie napr. neopancierovaný ťahač Renault 36R (ACD 1), dizajnérsky návrh Renault UF, či evolučný nástupca Renault DAE (UE 3).
Po porážke Francúzska získali nemecké jednotky množstvo týchto vozidiel, ktoré okamžite využili na rôzne účely. Niektoré vozidlá získali i ďalšie štáty viď. príspevky nižšie.
Francúzsky program rozvoja tejto kategórie zásobovacích vozidiel a ťahačov prešiel v rokoch 1937-1940 ďalším vývojom a vzniklo viacero prototypov od rôznych firiem (Berliet TCA, Fouga, Hotchkiss, Lorraine, modifikované UE s podvozkom firmy Renault a AMX, Renault DAE (UE 3)).


Prehľad verzií:
Automitrailleuse Renault UE - guľometný tančík
Automitrailleuse Renault UE (pre Čínu) - guľometný tančík pre Čínu
Automitrailleuse Renault UE s kazematou AMX - 25.5.1940 objednaných 1.500 kazemát pre montáž na ťahače (produkcia neznáma)
Automitrailleuse Renault UE (pre koloniálne jednotky vo Vietname) - guľometný tančík pre koloniálne jednotky v južnom Vietname
6 pdr Renault UE
Renault 36R (ACD 1) - neopancierovaná verzia
Renault UF - vývojový návrh vozidla s motorom vpredu
Renault DAE (UE 3) - evolučný nástupca UE 2
Renault UE 2 s modifikovaným podvozkom od firmy Renault (1938)
Renault UE 2 s modifikovaným podvozkom od firmy AMX (1940)
Renault UE 2 s 25 m protitankovým kanónom SA 34 (1940)

Francois Vauvillier - The encyklopedia of French tanks and Armoured vehicles 1914-1940, Histoire & Collections, vydané v roku 2014, ISBN: 978-2-35250-322-4
Ivo Pejčoch - Obrněná technika 7, Francie 1919-1945, vydavateľtvo Ares, Praha 2007, ISBN 978-80-86158-47-1 (prevzaté články Svatopluka Spurného, HaPM č.12/2000, č.1-2/2001)
Francois Vauvillier, Jean-Michel Touraine, Jean-Gabriel Jeudy - L´Automobile Sous L´Uniforme 1939-1940, Massin Editeur, rok vydania 1992, ISBN: 2-7072-0197-9
en.wikipedia.org

Renault UE-2, Muzeum v Bruselu

foto vlastní

Foto vlastní

Renault UE v bulharskej armáde
Existuje fotografia Renaultu UE 2 s bulharskou registračnou značkou "B 1433". Zaujímavosťou je, že číselná rada "1433" by mala byť podľa bulharského predpisu č. 299 z 15.7.1938 priradená motocyklu (B1 - B5000). V zozname bulharských vojenských kontrolných čísel plánovaných pre trofejné vojenské motorové vozidlá na základe oficiálneho listu č. VI-3384 z 9.4.1945 však toto poradové číslo nefiguruje. Pravdepodobne išlo o provizórne označenie ojedinelého typu vozidla. Fotografia je datovaná k 5/1945. Vozidlo ťahá nemeckú ľahkú poľnú húfnicu 10,5 cm leFH 18, čo je výrazne nad jeho konštrukčnú nosnosť.

Kaloyan Matev - The Armoured Forces of the Bulgarian Army 1936-45, Helion & Company, rok vydania 2015, ISBN: 978-1-909384-16-3

Renault UE v dánskej armáde
Niekoľko vozidiel Renault UE patriace pôvodne francúzskej légii bojujúcej v 4-5/1940 v Nórsku sa ocitlo na letisku v dánskej Kodani. Tu boli upravené nemeckými jednotkami, ktoré ich používali ako traktory a ozbrojené ako ochranné tankety. Po oslobodení Dánska v roku 1945 ich používali odbojári a jednotky spojencov (RAF).

https://www.din-bog.dk/Lufthavn/Gruppe_14/

Renault UE v libanonskej armáde
Koncom 40. rokov 20. storočia mala libanonská armáda v stave i Renault UE. Viac informácií nemám k dispozícii. Je možné, že išlo pôvodne o sýrske vozidlo ?

milinme.wordpress.com

Renault UE v nemeckej armáde
Po napadnutí a porážke Francúzska nemeckými vojskami v roku 1940 padlo do nemeckých rúk množstvo týchto ťahačov. Čiastočne boli využívané nemeckými jednotkami v bojoch ešte počas francúzskej kampane. Poslúžili ako ťahače kanónov, raketometov, či ako zásobovacie vozidlá. Montážou 3,7 cm kanónov PaK 35/36 priamo na vozidlo vznikol improvizovaný stíhač tankov. Počas nasledujúcich rokov služby vzniklo na tejto platforme množstvo improvizovaných úprav, ktoré spravidla poslúžili ako ochranné guľometné tančíky, či už pri ochrane letísk, či inej strážnej službe. Vznikla i prestavba na samohybný raketomet.


Nemecké modifikácie:
28/32 cm Wurfrahmen (Sf) auf Infanterieschlepper UE(f)
Kleiner Funk- und Beobachtungspanzer UE(f)
Fernmeldekabel-Kraftwagen UE
Renault UE 2 s guľometnou zostavou v Zwillingssockel 36
3,7 cm PaK 35/36 auf Renault UE(f)

www.ebay.de

Renault UE v rumunskej armáde
V roku 1937 zakúpila rumunská armáda 10 ťahačov Renault UE-2 a licenciu na výrobu 300 vozidiel. Firmou, ktorá bola poverená ich výrobou bola bukurešťská Malaxa a vozidlo nieslo rumunský názov "Şenileta Malaxa Tipul UE". Firma vyrábala všetky diely okrem motora, prevodovky a prístrojovej dosky. Výroba trvala od druhej polovice roka 1939 do 3/1941 a dodaných bolo 126 vozidiel. Po porážke Francúzska nemeckou armádou sa dodávky kľúčových komponentov zastavili a tým sa prerušila i rumunská výroba.
V hlásení o stavoch ťahačov k 22.6.1941 (napadnutie ZSSR) figuruje číslo 178 vozidiel. Či Rumuni získali od Nemcov ďalšie Renauly z ukoristených zásob alebo išlo o ex.poľské tančíky TK/TKS je otázne.
Rumunský zdroj¹⁾ uvádza trošku odlišné TTD. Vozidlo bolo o 100 kg ťažšie, dokázalo však odniesť o 150 kg viac. Dĺžka vozidla bola väčšia o 50 mm, šírka o o 60 mm a výška o 10 mm. Motor mal mať nižší výkon o 3 kone, no napriek tomu nemala utrpieť maximálna rýchlosť. Otázne je, či tomu tak skutočne bolo alebo autor pracoval s nekorektnými údajmi.
Ťahač mal v rumunskej armáde ťahať francúzsky 47 mm kanón Schneider Model 1936. Vo Francúzsku však toto vozidlo nebolo určené pre ťahanie tak ťažkého dela.
Dvojica vozidiel bola použitá pri neúspešnom puči tzv. Železnej gardy v 1/1941.
Následne sa vozidlá zúčastnili útoku na Sovietský zväz. Po rumunskom debakli v roku 1943 prežilo len 50 vozidiel. 33 vozidiel poslúžilo na výcvik a 17 ťahačov bolo modifikovaných tak, aby boli schopné ťahať ťažší nemecký 5 cm kanón PaK 38.

¹⁾Mark Axworthy, Cornel Scafes, Cristian Craciunoiu - Third axis Fourth ally, Romanian armed forces in the European war, 1941-1945, Arms and Armour Press, rok vydania 1995, ISBN: 1-85409-267-7
en.wikipedia.org

Renault UE v slovenskej armáde
Renault UE sa používali aj v jednotkách slovenskej armády na východnom fronte - 5 ks bolo dlhodobo zapožičaných Wehrmachtom počas pôsobenia slovenských jednotiek pod Kaukazom.

http://bkpforums.com

Doplnenie - edit "brano":
Vozidlá získala Rýchla divízia 24.11.1942 od nemeckého AKP 541. Pešie pluky dostali po dvoch kusoch vozidiel a delostrelecký pluk 31 dostal jedno vozidlo. Vozidlá mali poslúžiť na zásobovanie jednotiek stravou a muníciou. Bol vydaný príkaz na šetrné prevádzkovanie pretože boli v zábehu. Mohli jazdiť max. 20 km/hod. V podstate nahradili tanky LT vz. 38 z pancierovej roty, ktoré v mimoriadne ťažkom teréne zabezpečovali logistickú činnosť a vyprosťovanie vozidiel.
Renault UE v delostreleckom pluku 31 bol vedený v stave ešte 29.12.1942.
Pätica ťahačov bola vedená v stave Rýchlej divízie i k 14.1.1943.
Počas ústupu Rýchlej divízie z kaukazskej oblasti a presune na Krym v 2/1943 boli ťahače pravdepodobne odovzdané Wehrmachtu. V hlásení o materiálnom vybavení Rýchlej divízie z 22.3.1943 už tieto ťahače nefigurujú.

Pavel Mičianik - Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskmu zväzu III. (1941 - 1944) Rýchla divízia, vydavateľstvo Dali-BB s.r.o., rok vydania 2009, str. 286/299/308, ISBN: 978-80-89090-64-8
VHA, RD, škat. 195, D.pl. 31, Vel. RD, Č.j.: 6791/Dôv. 1942, SV. 29. novembra 1942

Renault UE v sýrskej armáde
Išlo najpravdepodobnejšie o pozostatok po francúzskych jednotkách, ktoré sa zo Sýrie stiahli v roku 1946. Viac informácií nemám k dispozícii.

http://new.syrianhistory.com/en/photos/941