Main Menu
User Menu

Klimov VK-107A

Климов ВК-107А

     
Název:
Name:
Klimov VK-107A
Originální název:
Original Name:
Климов ВК-107А
Kategorie:
Category:
vidlicový motor
Výrobce:
Producer:
Státní letecký průmysl SSSR / , závod č. 26, Ufa, Baškortostán, Rusko
Období výroby:
Production Period:
DD.12.1943-DD.MM.1948
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
5551
Prototyp vyroben:
Prototype Built:
DD.MM.1942
Použití:
Use:
Jakovlev Jak-3U, Jak-9U, Pe-2D
Technické údaje:
Technical Data:
 
Počet válců:
Number of Cylinders:
12
Hmotnost:
Weight:
765 kg
Celková délka:
Overall Length:
2027 mm
Celková šířka / Průměr:
Overall Width / Diameter:
? mm
Celková výška:
Overall Height:
? mm
Vrtání:
Bore:
148 mm
Zdvih:
Stroke:
170 mm
Zdvihový objem:
Swept Volume: (l/cu in)
35,08 l
Palivo:
Fuel:
benzín s oktanovým číslem 100
Příprava palivové směsi:
Carburation or Injection:
6x karburátor
Kompresní poměr:
Compression Ratio:
6,75 : 1
Plnění válců:
Mixture Charging:
jednostupňový dvourychlostní odstředivý kompresor.
Chlazení:
Cooling:
Kapalinou
Výkony:
Performance:
 
Výkon:
Power:
1214 kW při 3200 ot/min
Poznámka:
Note:
Vzletový výkon: 1 214 kW (1 650 k) při 3 200 ot/min a plnícím tlaku 1,467 bar (1,45 atm)
Jmenovitý výkon: 1 103 kW (1 500 k) v h= 0 m při 3 000 ot/min a plnícím tlaku 1,413 bar (1,4 atm)
1. převodový stupeň kompresoru: 1 140 kW (1 550 k) v h= 1 200 m
2. převodový stupeň kompresoru: 1 066 kW (1450 k) v h= 3 800 m

Ventilový rozvod: OHC, dva sací a dva výfukové ventily pro každý válec.
Zdroje:
Sources:
https://www.airwar.ru/enc/engines/vk107.html
https://engine.aviaport.ru/
dic.academic.ru
URL : https://www.valka.cz/Klimov-VK-107A-t54647#465488Verze : 0
MOD
VK-107/VK-107A (M-107)
(ВК-107/ ВК-107А, М-107)




Prototyp tohto piestového kvapalinou chladeného dvanásťvalca s valcami do V bol skonštruovaný v konštrukčnej kancelárii V. J. Klimova (ОКБ В.Я.Климова) už pre začiatkom vojny a v roku 1942 bol dotiahnutý do štádia prototypu na základe potreby podstatne zvýšiť výkon sovietskych stíhačiek. Táto požiadavka zo strany velenia sovietskych vzdušných síl vzišla najmä po tom, čo sa na frontovom nebi objavil Messerschmitt Bf 109 F vybavený oproti predchádzajúcej verzii výkonnejším motorom a zlepšenou aerodynamikou.


Aj keď VK-107 ideovo vychádzal z motora M-105, išlo o úplne novú konštrukciu. To so sebou nieslo dve hlavné nevýhody, nevyzrelosť konštrukcie s potrebou odstránenia väčšieho množstva nedostatkov a potreba rozsiahlej výmeny strojového a prístrojového zariadenia v závodoch dovtedy vyrábajúcich motor M-105. Posledným klincom do rakvy pre plány na povolenie sériovej výroby bola havária skúšobného stroja Jak-9 vybaveného motorom M-107A pilotovaného P.M. Stefanovským (П.М. Стефановский). Ako príčina havárie bola určená chyba motora. Odstraňovanie nedostatkov a výmena strojového zariadenia v zložitých podmienkach roku 1942 neprichádzala do úvahy, a tak bolo prijaté riešenie modifikovať zatiaľ motor M-105 a konštrukčnými úpravami zvyšovať jeho výkon. Zvyšovanie výkonu dospelo k vrcholu v modifikácii VK-105PF, resp. VK-106 a začínalo byť jasné, že bez podstatnej zmeny konštrukcie už ďalšie zvyšovanie výkonu nebude možné.


Práve vtedy prišiel vhod motor VK-107, ktorý už mal za sebou fázu skúšok a bol v podstate pripravený pre sériovú výrobu. Motor disponoval vysokým výkonom porovnateľným s nemeckými motormi, daňou za to však bola jeho extrémne nízka životnosť – cca 25 hodín! Z dôvodu, že v ZSSR nebol iný motor takýchto parametrov pripravený pre sériovú výrobu, bol VK-107A aj napriek tomuto handicapu dňa 7.12.1943 prijatý do výzbroje letectva. Montovaný bol na stíhacie lietadlá Jak-9U.


Počas prevádzky vyšlo najavo, že okrem spomínanej krátkej životnosti motora ďalším z nedostatkov motora VK-107 bolo umiestnenie výfukových hrdiel vnútri sklonu blokov, čo prinášalo nemálo problémov počas údržby. Možno povedať, že motor nesplnil nádeje, ktoré boli do neho vkladané a nebol v obľube ani u letcov ani u mechanikov.


Do dejín sa napriek tomu motor VK-107 zapísal. Bol to totiž posledný sériovo vyrábaný motor konštrukčnej kancelárie V.J. Klimova. Celkovo bolo počas vojnových rokov vyrobených v závode č. 26 (Завод № 26) 686 kusov motora VK-107 a 5551 motorov VK-107A.


Pre úplnosť je treba ešte spomenúť, že počas prechodu k prúdovým (turboreaktívnym) pohonom bola v roku 1945 skonštruovaná kombinovaná pohonná jednotka pre experimentálne lietadlá Mikojan I-250 a Suchoj Su-5. Pozostávala z motora VK-107R, ktorý časť výkonu prenášal na kompresor, ktorý stlačoval vzduch a tento následne vháňal do spaľovacej komory, ktorá bola umiestnená za pilotnou kabínou. Do takto stlačeného vzduchu bolo viacerými tryskami vstrekované palivo, ktoré bolo zapálené a po detonácii vzniknuté plyny unikali výstupnou tryskou a dodávali lietadlu niekoľko sto kilowatov, resp. koní výkonu navyše. Vďaka tomuto kombinovanému pohonu sa podarilo dosiahnuť rýchlosti prevyšujúce 800 km/h. Bola to však už len labutia pieseň piestových motorov, pretože nastupovali motory s neporovnateľne vyšším ťahom – motory turboreaktívne.



TTD:


zdvihový objem (l): 35,0
kompresný pomer: 6,75:1
hmotnosť motora (kg): 765
vzletový režim:
- výkon: 1230 kW (1650 k)
pri otáčkach (ot/min) : 3200
nominálny režim:
- výkon:
pri zemi: 1119 kW (1500 k)
pri otáčkach (ot/min) : 3000
vo výške 1200 m: 1156 kW (1550 k)
vo výške 3800 m: 1081 kW (1450 k)
oktánové číslo paliva: 100



pramene:
www.klimov.ru
https://engine.aviaport.ru
URL : https://www.valka.cz/Klimov-VK-107A-t54647#201849Verze : 3
MOD