SVK - Hrad Gýmeš alebo aj Hrad Jelenec (ruina hradu)
The Gýmeš Castle
Burg Gýmeš
Nachádza sa na Slovensku v okrese Nitra v Nitrianskom kraji a v bývalej Nitrianskej Stolici okolo 5 km na sever od obce Jelenec (predtým obec Gýmeš) na strmom kremencovom kopci Dúň na južnom svahu pohoria Tribeč vo výške okolo 514 metrov nad morom (48°24'42"N 18°13'20"E).
Jeho ďalšie názvy, ktoré sa vyskytujú v kronikách a dobových spisoch sú Jelenec, v roku 1318 Gymes, v roku 1322 Ghimus, Gymus, Gymesh, Ghymes.
Hrad dal postaviť na mieste starodávného hradiska Ondrej syn Ivánku z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorý zachránil život uhorskému kráľovi Bélovi IV. v boji proti Tatárom a bol účastníkom bitky pri Slanej dňa 11. apríla roku 1241, kde boli porazené uhorské vojska Tatármi. Za záchranu života Ondrej od kráľa Bélu IV. dostal veľké majetky medzi ktoré patrila aj oblasť Gymeša. Ondrej bol zakladateľom rodu Forgáčovcov a hrad dal postaviť okolo roku 1253 až roku 1270 na vrchu Dúň. Podľa legendy hrad dostal svoje meno podľa slova „gím – jeleň“ pretože v jeho okolí sa nachádzalo veľké množstvo lovnej zvery. Kamenný hrad v najstaršej dobe tvorila jedná neskororománska veža a neskôr bola v priebehu konca 13. storočia pristávaná veža druhá. Neskôr medzi veže postavili paláce. Ondrejov syn Tomáš si po r. 1295 na skale východne od hradu postavil vlastný malý hrad. Ten sa skladal z paláca a samostatného opevnenia. Odvtedy bol hrad Gýmeš jedeným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov spolu s Haličským hradom.
Od roku 1302 po násilnom dobití hradu Matúšom Čákom Trenčianským ho spravoval Detre jeho povereník, ktorého v roku 1312 ho odtiaľ vyhnali vojska kráľa. Napriek tomu hrad však nebol vrátený Forgáčovcom, ale ponechal si ho uhorský kráľ. Podľa iných zdrojov sa jeho pán Štefan vnuk Ondreja pridal na stranu Matúša Čáka Trenčianskeho a zato mu hrad zabral panovník Karol I. Róbert z Anjou. V tomto období boli zasa na hrade mohutné prestavby a hrad sa zväčšil o východné predhradie, spájajúce dovtedy dva samostatne oddelené hrady. Nad vchodovou bránou do predhradia stála veža ku ktorej neskôr pribudol obytný palác. V roku 1356 kráľ Ľudovít I. Veľký daroval hrad svojej dcére kráľovnej Márií. O návrat do správy hradu Forgačovcom sa postaral Blažej Forgáč, ktorý na podnet kráľovnej Alžbety a jej dcéry Márie zavraždil Karola II. Malého z rodu Anjou, ktorý si robil nároky na uhorský trón a za odmenu dostal v roku 1386 hrad aj s príslušnými majetkami. Koncom 15. storočia vznikol ďalší mohutný vežový neskorogotický palác v severovýchodnom ukončení predhradia.
Hrad sa zapísal aj do histórie protitureckých bojov keď prvý turecký nájazd na hrad bol v roku 1530 vedený tureckými pašami Usreffom a Muratom. Hrad bol dobytý, spustošený a vypálený až v roku 1576. Rekonštrukciu hradu vykonal Žigmund Forgáč až v roku 1613. Rozšíril hrad smerom na juh a bol doplnený o bastionové opevnenie. Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury, ktorú však majitelia hradu kruto potlačili. V roku 1618 hrad obliehal Gabriel Bethlen, ktorý ho aj podpálil. V roku 1663 po páde Nových Zámkov ho znovu obliehali a skoro bez boja dobili a vypálili Turci. Pri jeho obnove na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Počas povstania Františka Rákocziho II. hrad vlastnil Šimon Forgáč, jeho stúpenec. Po porážke Františka Rákocziho II. hrad sa znovu stal kráľovským majetkom potom čo kráľ Šimonovi Forgáčovi skonfiškovali celý majetok za podporu povstania.
The Gýmeš Castle
Burg Gýmeš
Nachádza sa na Slovensku v okrese Nitra v Nitrianskom kraji a v bývalej Nitrianskej Stolici okolo 5 km na sever od obce Jelenec (predtým obec Gýmeš) na strmom kremencovom kopci Dúň na južnom svahu pohoria Tribeč vo výške okolo 514 metrov nad morom (48°24'42"N 18°13'20"E).
Jeho ďalšie názvy, ktoré sa vyskytujú v kronikách a dobových spisoch sú Jelenec, v roku 1318 Gymes, v roku 1322 Ghimus, Gymus, Gymesh, Ghymes.
Hrad dal postaviť na mieste starodávného hradiska Ondrej syn Ivánku z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorý zachránil život uhorskému kráľovi Bélovi IV. v boji proti Tatárom a bol účastníkom bitky pri Slanej dňa 11. apríla roku 1241, kde boli porazené uhorské vojska Tatármi. Za záchranu života Ondrej od kráľa Bélu IV. dostal veľké majetky medzi ktoré patrila aj oblasť Gymeša. Ondrej bol zakladateľom rodu Forgáčovcov a hrad dal postaviť okolo roku 1253 až roku 1270 na vrchu Dúň. Podľa legendy hrad dostal svoje meno podľa slova „gím – jeleň“ pretože v jeho okolí sa nachádzalo veľké množstvo lovnej zvery. Kamenný hrad v najstaršej dobe tvorila jedná neskororománska veža a neskôr bola v priebehu konca 13. storočia pristávaná veža druhá. Neskôr medzi veže postavili paláce. Ondrejov syn Tomáš si po r. 1295 na skale východne od hradu postavil vlastný malý hrad. Ten sa skladal z paláca a samostatného opevnenia. Odvtedy bol hrad Gýmeš jedeným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov spolu s Haličským hradom.
Od roku 1302 po násilnom dobití hradu Matúšom Čákom Trenčianským ho spravoval Detre jeho povereník, ktorého v roku 1312 ho odtiaľ vyhnali vojska kráľa. Napriek tomu hrad však nebol vrátený Forgáčovcom, ale ponechal si ho uhorský kráľ. Podľa iných zdrojov sa jeho pán Štefan vnuk Ondreja pridal na stranu Matúša Čáka Trenčianskeho a zato mu hrad zabral panovník Karol I. Róbert z Anjou. V tomto období boli zasa na hrade mohutné prestavby a hrad sa zväčšil o východné predhradie, spájajúce dovtedy dva samostatne oddelené hrady. Nad vchodovou bránou do predhradia stála veža ku ktorej neskôr pribudol obytný palác. V roku 1356 kráľ Ľudovít I. Veľký daroval hrad svojej dcére kráľovnej Márií. O návrat do správy hradu Forgačovcom sa postaral Blažej Forgáč, ktorý na podnet kráľovnej Alžbety a jej dcéry Márie zavraždil Karola II. Malého z rodu Anjou, ktorý si robil nároky na uhorský trón a za odmenu dostal v roku 1386 hrad aj s príslušnými majetkami. Koncom 15. storočia vznikol ďalší mohutný vežový neskorogotický palác v severovýchodnom ukončení predhradia.
Hrad sa zapísal aj do histórie protitureckých bojov keď prvý turecký nájazd na hrad bol v roku 1530 vedený tureckými pašami Usreffom a Muratom. Hrad bol dobytý, spustošený a vypálený až v roku 1576. Rekonštrukciu hradu vykonal Žigmund Forgáč až v roku 1613. Rozšíril hrad smerom na juh a bol doplnený o bastionové opevnenie. Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury, ktorú však majitelia hradu kruto potlačili. V roku 1618 hrad obliehal Gabriel Bethlen, ktorý ho aj podpálil. V roku 1663 po páde Nových Zámkov ho znovu obliehali a skoro bez boja dobili a vypálili Turci. Pri jeho obnove na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Počas povstania Františka Rákocziho II. hrad vlastnil Šimon Forgáč, jeho stúpenec. Po porážke Františka Rákocziho II. hrad sa znovu stal kráľovským majetkom potom čo kráľ Šimonovi Forgáčovi skonfiškovali celý majetok za podporu povstania.