Matúšek, Anton

Štábny rotmajster, major letectva vo výslužbe Anton Matúšek


Stíhací pilot SVZ, účastník viacerých bojových nasadení na východnej fronte, účastník SNP a člen 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku a neskôr 2. československého stíhacieho leteckého pluku v ZSSR. Zároveň kontroverzná osobnosť slovenských druhovojnových dejín.


Anton Matúšek sa narodil v Dolnom Hričove. Po ukončení meštianky navštevoval obchodnú školu. Absolvoval však len jeden rok, následne sa zamestnal ako administratívny pracovník.


Po nástupe na vojenčinu študoval do októbra 1937 do marca 1939 na škole leteckého dorostu v Prostejově. So vznikom Slovenského štátu bol prevelený do pilotného kurzu v Piešťanoch. Započal ho 24.3.1939 a ukončil 15.7.1939.


Operačne bol prevelený ku Letke 39, z ktorej po reorganizácii SVZ vznikla Letka 11. Ešte v rámci Letky 39 sa zúčastnil bojov s Poľskom a s už reorganizovanou Letkou 11 bol krátko nasadený v lete 1941 na východnom fronte. Letka bola stiahnutá späť na Slovensko, kde až do 30.júna 1942 vykonával protivzdušnú obranu Bratislavy. Na základe nariadenia Ministerstva obrany štátu bola od 30.júna Letka 11 opäť prevelená na východ, kde podporovala Zaisťovaciu divíziu v boji proti partizánom. Matušek patril v protipartizánskych akciách k veľmi aktívnym príslušníkom letky, za čo mu bol udelený Pamätný odznak I.stupňa a vyznamenanie Za hrdinstvo III. stupňa. Operačné nasadenie letky skončilo 14.10.1942, následne sa jej personál začal presúvať späť na Slovensko.

Po návrate na Slovensko bol Matúšek vybraný medzi účastníkov nočného stíhacieho kurzu,ktorý prebiehal od 22.10.1942 do 22.4.1943 na letisku Piešťany. V rámci príprv na vznik novej Letky 14, bol v Piešťanoch otvorený kurz preškoľovania na stíhacie lietadlá Bf 109 E, ktorý prebiehal od 01.04.1943 do 01.06.1943. Na čele výcviku stál Jozef Páleníček, ktorého však od 10.4.1943 vystriedal mjr. Ondrej Ďumbala. Do Ďumbalovho príchodu prebiehalo preškoľovanie pomaly a práve Matúšek, mal veľa zameškaných letov a za ostatnými zaostával.
Od 1.1.1943 bol povýšený do hodnoti rotníka letectva.


Z absolventov preškoľovacieho kurzu (vrátane Matúška) bola vytvorená 2.garnitúra leteckého personálu letky 13. Ich presun sa začal 23.6.1942 vlakom z Piešťan do Sarabuzy. Za bojové nasadenie v rámci letky 13 získal Anton Matúšek nemecké vyznamenania Eisernkreuz II.Kl. a I.Kl.


Avšak 09.09.1943 spolu s čatníkom Ľudovítom Dobrovodským preletel na sovietsku stranu. Do svojej dezercie mal na svojom konte 12 zostrelov. Avšak o pravdivosti týchto zostrelov existovalo mnoho pochybností, vzhľadom na Matúškove výsledky v pilotných kurzoch, ktoré možno zhodnotiť ako priemerné.


Spomínaného dňa, 9.septembra 1943, mal Matúšek s Dobrovodským letieť na operačný let-sprievod prieskumného lietadla. Miesto toho však obaja na strojoch Bf 109 G-4 vzlietli z domovského letiska Anapa a preleteli na sovietsku stranu, pristáli v priestore Novomalorosijskaja. Určitú dobu bol Matúšek internovaný v niekoľkých sovietskych zajateckých táboroch, avšak už 22.decembra 1943 bol prijatý do československej jednotky v ZSSR.


Od marca do polovice mája 1944 sa vo Vjazninkách preškoloval na sovietsku stíhaciu techniku. Následne vstúpil do radov 128. československej samostatnej stíhacej leteckej perute, z ktorej neskôr vznikol 1. československý samostatný stíhací letecký pluk v ZSSR v Ivanove. S plukom pod velením Františka Fajtla preletel ako príslušník 2.perute pluku, 17.9.1944 do centra SNP, kde sa jeho základňou stalo letisko Zolná. Pluk zotrval na Slovensku do 25.10.1944, keď nepriaznivá situácia na fronte prinútila pilotov odletieť. Prelet prebiehal za zlých poveternostných podmienok až sa napokon Matúšek, Valoušek a Kubovič (na Bf 109 G-6) oddelili od ostatných. Valouška stratili v hustej oblačnosti. Počas preletu protilietadlovou palbou bol Kubovičov Messerschmitt zasiahnutý a zrútil sa pri obci Štefanovce. Pilot zahynul. Matúšek bol napokon nútený núdzovo pristáť pri obci Domaňovce. Tu sa spojil s miestnymi partizánmi, s ktorými strávil zimu v horách.


Vo februári 1945 sa opäť vrátil ku svojim, k novovzniknutej 1. čs. zmiešanej leteckej divízii, u ktorej bol zaradený do 2. československého stíhacieho leteckého pluku. Pluk vykonával výcvik a preškolovanie nových pilotov a do bojov už nestihol zasiahnuť. Matúšek zostal slúžiť aj v povojnovom letectve, vykonával v ňom funkcie veliteľa letky a viedol prípravný kurz.


01.12.1948 však bol kvôli "leteckej nedisciplinovanosti" prepustený z československej armády. V skutočnosti šlo o nehody, ktoré Matúšek spôsobil pod vplyvom alkoholu. Od apríla 1949 bol rok väznený pre podozrenie, že slúžil v britskom letectve. 11. apríla 1950 mu bola odobraná hodnosť npor. letectva v zálohe. Po ukončení služby v armáde pracoval na rôznych pracoviskách - revízny technik, míner, baník...
Rehabilitácie sa dočkal v roku 1960, keď mu bola vrátená hodnosť odobraná v roku 1950. Pri 20. výročí SNP bol povýšený na kapitána a o rok na majora letectva v zálohe.


Anton Matúšek zomrel 22.novembra 1985 v Tišnove.


Udelené vyznamenania:
Pamätná medaila bez štítku
Za hrdinstvo III.stupňa
Pamätný odznak I.stupňa
Eisernkreuz 2.Kl.
Eisernkreuz 1.Kl.
Čs. válečný kříž 1939; udelený 3 krát
čs. vojenská pamätná mediala so štítkom ZSSR
Rad Slovenského národného povstania I.st.
čs.vojenská mediala Za chrabrosť pred nepřítelem
medala Za pobedu nad Germanijej


Zdroje:
archív autora
Bystrický,Šumichrast - Letka 13 v dokumentoch a obrazoch; Magnet press 2004; ISBN 80-89169-02-3
Rajlich, Sehnal - Slovenští letci 1939-1945; Vydavatelstvo Kolínske noviny 1991
Ch.Kliment - Slovenská armáda 1939-1945; Mustang 1996; ISBN 80-7191-132-1
Šumichrast, Klabaník - Slovenské letectvo 1939-1944,2 diel; Magnet-Press 2000; ISBN: 80-968073-6-6
Vojenské osobnosti čs. odboja; Praha 2005; ISBN 80-7278-233-9
František Fajtl - Opäť doma; Nakladatelstvo Pravda 1989; 1.vydanie


web:www.druhasvetova.net