SVK - Topoľčiansky hrad (ruina hradu)
Nachádza sa na Slovensku v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji a v bývalej Nitrianskej Stolici nad obcou Podhradie pri Duchonke na mohutnom dolomitickom brale na juhovýchodnej strane v pohorí Považského Inovca vo výške okolo 525 metrov nad morom. Asi 15 až 18 km severozápadne od mesta Topoľčany.
Jeho ďalšie názvy, ktoré sa vyskytujú v kronikách a dobových spisoch sú Topoµčany, Topoľčany, Sivý Kameň.
Vznikol pravdepodobne ako kráľovský hrad v prvej polovici 13. storočia / niekedy sa jeho vznik pripisuje aj Čákovcom ktorý mali v tej oblasti majetky /. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1235, kde sa uvádza ako kráľovský majetok. Načas patril aj do siete pevnosti Matúša Čáka Trenčianského. Pôvodné jadro hradu tvorila hranolová veža, palác a malé polkruhové predhradie s parkanom a priekopou. Už od 13. storočia bol strediskom hradného panstva s 26 obcami. Po smrti Matúša Čáka Trenčianského ho spravovali kráľovský kasteláni. Od roku 1389 patril rodine Széchényiovcov z Novohradskej stolice, keď ho vymenil kráľ Židmund I. Luxemburský za hrady Šášov a Žarnovicu. V roku 1431 ho dobili husiti a na roky 1431 až 1434 ho obsadila husitská posádka a vytvorila z neho stredisko husitov v Ponitrí. Husiti hradu pridali druhé predhradie a ďalšiu vežu. V roku 1434 po neúspešných pokusoch o dobytie ho kúpou za deväťtisíc dukátov získal župan Peter Čák a kráľovský pokladník Michal Ország.
V roku 1446 ho Hunyadyho vojská dobyli a vypálili. Načas sa hrad stal vlastníctvom Hunyadyovcov. V druhej polovici 15. storočia sa hrad stal aj s panstvom vlastníctvom Országovcov a počas celého obdobia na povrch vychádzali majetkové požiadavky bývalých majiteľov. Forgáchovci získali hrad v roku 1595 a boli jeho majiteľmi až do začiatku 18. storočia. V 16. storočí v rámci protitureckých obranných opatrení pristavili na východnej strane k hradu tretie predhradie a rozšírili jeho obytné priestory. Aj napriek tomu v roku 1663 na krátky čas padol do rúk Turkov. Ďalšie, 18. a 19. storočie je obdobím neustálych majetkových zmien. Poslednými majiteľmi boli Stummerovci, ktorí sa v polovici 18. storočia presťahovali do kaštieľa v Továrnikoch. Za protihabsburských stavovských povstaní v 17. storočí bol hrad viackrát poškodený a opravovaný. Začiatkom 18. storočia ho za povstania Františka II. Rákocziho veľmi poškodili cisárske vojská. V polovici 18. storočia ho ešte opravili, ale potom už iba chátral. Hradné ruiny koncom 19. storočia zakonzervovali a romanticky upravili čím sa vytvorila špecifická silueta zrúcanín.
Hradu dominuje hranolová stupňovito ukončená veža charakteristického tvaru obohnaná zvyškami hradného paláca a vonkajšieho opevnenia s bránou. V roku 1999 sa zrútila časť obvodovej steny, ale aj tak hrad dodnes patrí medzi pomerne dobré zachované ruiny.
Zdroje :
(Kamenní strážcovia, Miroslav Slámka, Slovenský skauting, Bratislava 2004, vydanie druhé)
sk.wikipedia.org
http://www.hrady.sk/topolciansky-hrad.php
kamvyrazit.szm.sk
http://www.zamky.sk/?q=node/3&mon=406234
Nachádza sa na Slovensku v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji a v bývalej Nitrianskej Stolici nad obcou Podhradie pri Duchonke na mohutnom dolomitickom brale na juhovýchodnej strane v pohorí Považského Inovca vo výške okolo 525 metrov nad morom. Asi 15 až 18 km severozápadne od mesta Topoľčany.
Jeho ďalšie názvy, ktoré sa vyskytujú v kronikách a dobových spisoch sú Topoµčany, Topoľčany, Sivý Kameň.
Vznikol pravdepodobne ako kráľovský hrad v prvej polovici 13. storočia / niekedy sa jeho vznik pripisuje aj Čákovcom ktorý mali v tej oblasti majetky /. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1235, kde sa uvádza ako kráľovský majetok. Načas patril aj do siete pevnosti Matúša Čáka Trenčianského. Pôvodné jadro hradu tvorila hranolová veža, palác a malé polkruhové predhradie s parkanom a priekopou. Už od 13. storočia bol strediskom hradného panstva s 26 obcami. Po smrti Matúša Čáka Trenčianského ho spravovali kráľovský kasteláni. Od roku 1389 patril rodine Széchényiovcov z Novohradskej stolice, keď ho vymenil kráľ Židmund I. Luxemburský za hrady Šášov a Žarnovicu. V roku 1431 ho dobili husiti a na roky 1431 až 1434 ho obsadila husitská posádka a vytvorila z neho stredisko husitov v Ponitrí. Husiti hradu pridali druhé predhradie a ďalšiu vežu. V roku 1434 po neúspešných pokusoch o dobytie ho kúpou za deväťtisíc dukátov získal župan Peter Čák a kráľovský pokladník Michal Ország.
V roku 1446 ho Hunyadyho vojská dobyli a vypálili. Načas sa hrad stal vlastníctvom Hunyadyovcov. V druhej polovici 15. storočia sa hrad stal aj s panstvom vlastníctvom Országovcov a počas celého obdobia na povrch vychádzali majetkové požiadavky bývalých majiteľov. Forgáchovci získali hrad v roku 1595 a boli jeho majiteľmi až do začiatku 18. storočia. V 16. storočí v rámci protitureckých obranných opatrení pristavili na východnej strane k hradu tretie predhradie a rozšírili jeho obytné priestory. Aj napriek tomu v roku 1663 na krátky čas padol do rúk Turkov. Ďalšie, 18. a 19. storočie je obdobím neustálych majetkových zmien. Poslednými majiteľmi boli Stummerovci, ktorí sa v polovici 18. storočia presťahovali do kaštieľa v Továrnikoch. Za protihabsburských stavovských povstaní v 17. storočí bol hrad viackrát poškodený a opravovaný. Začiatkom 18. storočia ho za povstania Františka II. Rákocziho veľmi poškodili cisárske vojská. V polovici 18. storočia ho ešte opravili, ale potom už iba chátral. Hradné ruiny koncom 19. storočia zakonzervovali a romanticky upravili čím sa vytvorila špecifická silueta zrúcanín.
Hradu dominuje hranolová stupňovito ukončená veža charakteristického tvaru obohnaná zvyškami hradného paláca a vonkajšieho opevnenia s bránou. V roku 1999 sa zrútila časť obvodovej steny, ale aj tak hrad dodnes patrí medzi pomerne dobré zachované ruiny.
Zdroje :
(Kamenní strážcovia, Miroslav Slámka, Slovenský skauting, Bratislava 2004, vydanie druhé)
sk.wikipedia.org
http://www.hrady.sk/topolciansky-hrad.php
kamvyrazit.szm.sk
http://www.zamky.sk/?q=node/3&mon=406234