Main Menu
User Menu

Oster, Hans

     
Příjmení:
Surname:
Oster
Jméno:
Given Name:
Hans
Jméno v originále:
Original Name:
Hans Oster
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generálmajor
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
09.08.1887 Drážďany /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
09.04.1945 Flossenbürg(KL) /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
-
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
Účastník sprisahania z 20. júla 1944.
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
https://en.wikipedia.org/wiki/Hans_Oster
URL : https://www.valka.cz/Oster-Hans-t47085#416213Verze : 0
MOD
Generalmajor Hans Oster


- člen vojenskej protihitlerovskej opozície



nar.: 6.8.1887, Drážďany
zomr.: 9.4.1945, Flossenbürg



Narodil sa v rodine francúzskeho pastora Julesa Augusta Ostera a jeho manželky Marie Pauline rodenej Breymannovej. Bol najmladším z ich piatich detí. Jeho rodičia boli pôvodom z Alsaska. Po nich mladý Hans zdedil jazykové a kultúrne väzby k Francúzsku. Navštevoval gymnázium Svätého kríža v Drážďanoch. Výrazným predelom v živote Hansa Ostera bola smrť jeho matky v roku 1904.


Po jej smrti je častým hosťom v rodine svojej sestry, ktorá so svojím manželom, žije v Dübene nad Muldou. Jeho švagor bol dôstojníkom v kráľovskom saskom pluku č. 100. Práve pod jeho vplyvom objaví v sebe sklony k vojenstvu. Zatúži po vojenskej kariére a čoskoro nastúpi k 48. delostreleckému pluku, ktorý bol iba nedávno zriadený v rámci rozširovania armády. Jeho vojenská kariéra sa začala 18. marca 1907. Získaval kladné hodnotenia od svojich nadriadených. V armáde sa našiel a prejavoval cit pre všetky stránky svojho povolania. V roku 1912 sa oženil s Gertrudou Knoppovou. Stále to ešte bola mierová doba, aj keď politická situácia v Európe bola čoraz ťaživejšia. Oster bol podobne ako väčšina Nemcov predchnutá nacionalizmom. Armádu považoval za garanta nemeckej moci.


Po vypuknutí vojny odchádza zo svojím plukom na front. Hneď na začiatku vojny mal Oster smolu. Utrpel úraz pri jazde na koni. Po doliečení odchádza k pluku. V roku 1914 dosiahol hodnosť nadporučíka. Stal sa tiež pobočníkom veliteľa pluku. Zúčastnil sa bojov pri mestách Ysér, Ypry a v Champagni. Získal Železný kríž II. a I. triedy a tiež najvyššie saské vyznamenanie Rytiersky kríž kráľovského vojenského Rádu sv. Henricha. V máji 1916 bol povýšený do hodnosti kapitána a začal veliť vlastnej batérii. Veliteľom batérie bol až do marca 1917, kedy odchádza na skrátený výcvik ako dôstojník generálneho štábu.


Porážku Nemecka niesol veľmi ťažko. Nevedel sa zmieriť so zánikom cisárstva. V armáde síce zostal aj po vojne, ale nový režim vnútorne odmietal. Do roku 1924 slúžil na veliteľstve IV. Vojenského okruhu v Drážďanoch. Napriek ťažkej hospodárskej situácii v tomto období prežíva spolu so svojou rodinou pomerne harmonické obdobie. Postupne sa mu narodili tri deti, dvaja synovia Achim a Harald a dcéra Barbora. Oster slúžil v štábe 4. pešej divízie, kde v tom období slúžili, aj ďalší budúci významní spiklenci Erwin von Witzleben a Friedrich Olbricht. V roku 1924 ukončil Oster službu na štábe a odišiel k 2. delostreleckému pluku. Tomuto pluku velil plukovník Werner von Fritsch, ktorý mal o mladom dôstojníkovi dobrú mienku. Nasledujú ďalšie prestupné stanice jeho kariéry. Od februára 1929 slúži v hodnosti majora na štábe 6. pešej divízie v Münsteri. Tu sa zoznámil so svojím budúcim nadriadeným v abwehri Wilhelmom Canarisom.


V roku 1932 náhle odchádza z Reichswehru. Išlo o nejakú aféru v pluku, bližšie okolnosti ktorej, nám nie sú známe. Aj keď v dobe nástupu nacistov nebol politický aktívny, nový režim neodmietal. Aspoň sčasti nacistický program sľuboval splniť aj niektoré z Osterových politických vízii. Napriek tomu odmietal vstúpiť do NSDAP, ale aj SS.


Od mája 1933 pôsobil V tzv. Výskumnom úrade, spadajúcom pod Göringa. Úrad sa zaoberal telefónnym odpočúvaním. Nebol touto prácou nadšený, ale umožnila mu dôsledne poznať pozadie politiky NSDAP. V októbri 1933 prechádza ako civilný zamestnanec do abwehru. Od počiatku sa v novom pracovnom prostredí stretáva s aktivitami Gestapa. V tomto období sa zoznámil aj s Hansom Berndom Giseviom, ktorý oboznamuje Ostera s ďalšími preklepmi nového režimu.


Noc dlhých nožov ukázala Osterovi v plnej nahote spôsob vlády nacistov. Ostro odmietol prístup armády k tejto problematike. Oster sa rozhoduje pre odmietanie nacistického režimu a odpor. Keď 2. januára 1935 prevzal Canaris abwehr, bol Oster reaktivovaný a povýšený na podplukovníka. V tejto organizácii sa okolo Canarisa začali sústreďovať osobnosti so záporným vzťahom k režimu. Samozrejme toto obdobie je skôr o pasívnej kritike, ako aktívnom odpore.


Prvé pokusy o vytvorenie opozičného zoskupenia v armáde prebiehajú počas kauzy Fritsch. Oster bol zdesený pasívnym prístupom armády k čistke, ktorá nasledovala po odstránení jeho bývalého veliteľa. Považoval armádu za poslednú baštu v štáte, ktorá je schopná odstrániť nacistov. Hitlerova facka v podobe prepustenia mnohých dôstojníkov do výslužby po Fritschovej afére, sa však stretla s pasívnym postojom armády.


Počas príprav na likvidáciu ČSR sa mu podarilo nadviazať spoluprácu s náčelníkom gen. štábu L. Beckom. Hitlerove politické úspechy, Beckova rezignácia a odmietavý postoj veliteľa pozemných vojsk generálplukovníka Brauchitscha znemožnil vytvorenie vojenského odporu. Treba popravde povedať, že generáli si vydýchli, že vojna sa odkladá a odmietali odstránenie Hitlera, v dobe "keď mu išla karta".


Ostera deprimovala váhavosť a alibizmus väčšiny dôstojníkov wehrmachtu. Na rozdiel od ostatných si uvedomoval nutnosť likvidácie A. Hitlera pri prípadnom prevrate, zatiaľ čo časť dôstojníkov túto alternatívu odmietala. Chápal, že živý Hitler by bol nebezpečenstvom pre každú vládu, ktorá by sa pokúsila riadiť vývoj v Nemecku. Pokúšal sa získať pre vojenský odpor aj Veľkú Britániu, ale žiadne konkrétne prísľuby jeho emisári nezískali. Predstavitelia britskej vlády však nemeckej vojenskej opozícii nedôverovali. Mníchovská konferencia dala definitívne opozíciu tvrdú ranu. Nemecká generalita nemala záujem zabrániť Hitlerovi v rozpútaní konfliktu.


V apríli 1940 sa podarilo Osterovi cez Vatikán nadviazať kontakt s Britmi. Výsledky týchto kontaktov, ale Brauchitsch označil ako vlastizradu a odmietol ďalej o príprave atentátu uvažovať. V októbri 1939 vyzradil Oster holandskému vojenskému atašé plány útoku na Francúzsko a krajiny Beneluxu. Nemecké víťazstvo nad Francúzskom, opäť utlmilo opozičnú aktivitu. Nové impulzy vojenskému odboju dala až katastrofa pri Stalingrade. Ďalšie účinkovanie v odboji, ale skomplikovalo Osterovo suspendovanie 5.4. 1943, za devízový prečin jedného z jeho podriadených. Oster mal v odboji silnú pozíciu. Jeho práce v abwehri mu umožňovala rozvíjať konšpiratívne aktivity. Bol blízkym spolupracovníkom Becka, Witzlebena a ďalších spiklencov. Aká bola jeho úloha pri organizácii atentátu zo dňa 20. júla 1944, sa celkom nevie. Na základe dôkazov, bol Oster tesne po atentáte zatknutý. Najviac mu priťažilo objavenie Canarisových denníkov. Oster bol spolu s Canarisom a ďalšími popravení 9. apríla 1945 v koncentračnom tábore Flossenbürg.



Zdroje:
Klemperer, K.: Atentát na Hitlera, Praha 1994
Finker, K.: Atentát na Hitlera, Praha 1972
www.dhm.de
URL : https://www.valka.cz/Oster-Hans-t47085#184146Verze : 0
MOD
Hans Oster
Člen nemeckej vojenskej opozície.

Hans Oster
URL : https://www.valka.cz/Oster-Hans-t47085#184149Verze : 0
MOD