Main Menu
User Menu

Širica, Michal

sborový generál / Corps General

     
Příjmení:
Surname:
Širica
Jméno:
Given Name:
Michal
Jméno v originále:
Original Name:
Michal Širica
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:

Hodnost:
Rank:
sborový generál
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
01.02.1894 Smrečany /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
18.07.1970 Bratislava /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
- veliteľ Pešieho pluku 21 "David" (1942)
- veliteľ 2. taktickej skupiny "Fatra" (1944)
- veliteľ Vojenskej oblasti 4 (1945-1950)
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- v zajatí (1915-1917)
- uväznený (1945)
- uväznený (1954-1955)
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
Vojenský ústřední archiv Praha, fond Kvalifikační listiny vojenských osob
Vojenský ústřední archiv Praha, fotoarchiv
URL : https://www.valka.cz/Sirica-Michal-t46998#417560Verze : 0
MOD
     
Příjmení:
Surname:
Širica
Jméno:
Given Name:
Michal
Jméno v originále:
Original Name:
Michal Širica
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR ľudová škola, Smrečany
DD.MM.1911-DD.MM.1914 Nižšia hospodárska škola, Široké
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.1919-DD.MM.1919 Škola pre dôstojníkov pechoty, Sľuďanka
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
08.11.1919 podporučík
DD.05.1921 nadporučík
DD.06.1922 kapitán
23.02.1924 štábny kapitán
17.05.1939 podplukovník
DD.01.1943 plukovník
01.06.1945 brigádny generál
DD.10.1946 divízny generál
01.09.1947 zborový generál
01.02.1951 výslužba
DD.MM.RRRR zbavený hodnosti
DD.MM.1964 rehabilitovaný
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Automaticky vyplněné položky:
01.09.1939-07.09.1939 Velitel : Pěší pluk 21
14.09.1939-01.10.1939 Velitel : Pěší pluk 18
01.11.1939-01.10.1940 Velitel : Horský pěší pluk 6
17.02.1942-19.07.1942 Velitel : Motorisovaný pěší pluk 21
DD.03.1944-01.08.1944 Velitel : Pěší pluk 3
21.06.1945-12.07.1945 Velitel : VII. sbor
12.07.1945-01.10.1945 Velitel : VII. sbor
20.10.1945-26.10.1946 Velitel : Vojenská oblast 4
26.10.1946-18.10.1948 Velitel : Vojenská oblast 4
18.10.1948-15.09.1950 Velitel : Vojenská oblast 4
10.09.1944-DD.MM.RRRR Velitel : 2. taktická skupina

Ručně vyplněné položky:
DD.MM.1914-DD.MM.RRRR 67. peší pluk
02.10.1915-DD.03.1915 ruský front
DD.03.1915-DD.08.1917 v ruskom zajatí
20.08.1917-DD.MM.RRRR 7. československý strelecký pluk
DD.10.1919- veliteľ čaty, 12. československý strelecký pluk
DD.12.19.19-DD.05.1920 obrana 3. československej streleckej divízie
DD.01.1921-DD.12.1921 Peší pluk 12
DD.12.1921-DD:MM.RRRR Peší pluk 44
DD.04.1927-30.09.1929 veliteľ 4. roty, Horský prápor 12
DD.MM.1929-DD.MM.RRRR veliteľ 1. roty, Horský prápor 11
DD.MM.1930-DD.MM.RRRR veliteľ roty / zástupca veliteľa II. práporu, Peší pluk 30
DD.MM.1931-DD.MM.1933 zástupca veliteľa práporu, Peší pluk 36
DD.09.1933-30.12.1937 pobočník veliteľa 22. pešej brigády
DD.MM.RRRR-15.12.1938 Peší pluk 33
DD.MM.RRRR-DD.MM.1939 veliteľ 17. divízie
DD.04.1939-DD.MM.1939 inštruktor, Peší pluk 2
26.06.1939-DD.MM.1939 posádkový veliteľ v Žiline
DD.11.1939-DD.MM.RRRR veliteľ Pešieho pluku 6
DD.09.1940-DD.MM.RRRR prednosta Všeobecného úradu Divíznej oblasti 1
26.06.1941-DD.MM.1942 zástupca veliteľa Divíznej oblasti 1
17.02.1942-19.07.1942 veliteľ Pešieho pluku 21
21.09.1942-DD.MM.RRRR zástupca veliteľa Divíznej oblasti 1
DD.03.1944-DD.07.1944 veliteľ Pešieho pluku 3
10.09.1944-DD.MM.1944 veliteľ 2. taktickej skupiny "Fatra"
DD.01.1945-02.04.1945 uväznený
12.04.1945-DD.MM.1945 oblastný veliteľ pre východné Slovensko
01.06.1945-01.10.1945 dočasný veliteľ VII. zboru
28.10.1945-15.09.1950 veliteľ Vojenskej oblasti 4
20.09.1950-01.02.1951 nútená dovolenka
Vyznamenání:
Awards:

04.05.1921

Válečný kříž 1918
War Cross 1918
-

25.05.1921

Československá revoluční medaile
Czechoslovak Revolutionary Medal
-

06.12.1922

Medaile vítězství
Victory Medal
-

14.03.1940

Medaile Za hrdinstvo 3. stupně
Bravery medal - 3rd Class
Medaila Za hrdinstvo 3.stupňa
-

14.03.1940

Pamětní medaile: Za obranu Slovenska v březnu 1939
Commemorative Medal for the Defence of Slovakia in March 1939
Pamätná medaila za obranu Slovenska v marci 1939
-

DD.MM.1941 -

Kříž světové války 1. stupně
World War Cross 1st Class
Kríž svetovej vojny 1. stupňa
-

17.04.1942

Medaile Za hrdinstvo 2. stupně
Bravery medal - 2nd Class
Medaila Za hrdinstvo 2.stupňa
-

17.06.1942

Železný kříž 1939 II. třídy
Iron Cross 2nd Class
Eisernes Kreuz II. Klasse
-

11.11.1943

Pamätný odznak Za ťaženie proti ZSSR - I. trieda
Commemorative Badge for Campaign against the Soviet Union - Class I
-

14.03.1944

Válečný vítězný kříž III. třídy
War Victory Cross 3rd Class
Vojenný víťazný kríž III. triedy
-

07.07.1945

Československá vojenská medaile "Za zásluhy" I. stupeň
Medal for Merit 1st Class
Československá vojenská medaile "Za zásluhy"" I. stupeň
-

03.11.1945

Československý válečný kříž 1939
Czechoslovak War Cross 1939
-

DD.MM.1945

Medaile Za vítězství nad Německem ve Velké Vlastenecké válce 1941-1945
Medal for Victory over Germany in Great Patriotic War 1941-1945
Медаль За победу над Германией в Великой Отечественной войне 1941-1945 гг.
-

DD.MM.1946

Řád Slovenského národního povstání I. třída
Order of Slovak National Uprising 1st class
Rad Slovenského národného povstania I. trieda
-

30.08.1947

Řád Sv. Olafa komandér s hvězdou (2. třída)
Order of St. Olaf Commander with Star (2nd Class)
Sanct Olavs Orden
-

Rumunská spojená knížectví [1861-1881] / United Principalites of Romania [1861-1881] 20.12.1947

Řád Rumunské hvězdy 4. třída s meči
Order of Star of Romania 4th Class with Swords
Ordinul Steaua României Ofițer
-

03.04.1948

Partizánský kříž
Partisan Cross
Krzyż Partyzancki
-

03.04.1948

Řád bratrství a jednoty 1. třídy (se zlatým věncem)
Order of Brotherhood and Unity 1st Class (with Golden Wreath)
Orden bratstva i jedinstva sa zlatnim vencem
-

30.10.1948

Československá medaile Bílého lva II. stupeň - stříbrná - vojenská skupina
Czechoslovak Medal of White Lion Military Division 2nd class - silver
-

DD.MM.1969

Řád rudé hvězdy
The Order of the Red Star
-

Poznámka:
Note:
DD.MM.1954-DD.MM.1955 uväznený
Zdroje:
Sources:
Ján Štaigl a kol. - Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 - 2012, 2. vyd., Magnet Press, ISBN 978-8089169-25-2
buko1
LÁNIK, J. a kol.: Vojenské osobnosti československého odboje 1939 – 1945. Praha 2005. ISBN 80-7278-233-9
URL : https://www.valka.cz/Sirica-Michal-t46998#490244Verze : 0
MOD
Zborový generál Michal Širica

* 01.02.1894, Smrečany, okr. Liptovský Mikuláš
+ 18.07.1970, Bratislava

- legionár; veliteľ II. taktickej skupiny počas SNP

Michal Širica sa narodil ako piate z trinástich detí, mal však viac šťastia ako osem jeho súrodencov, ktorí zomreli ešte v detskom veku. Po skončení základnej školy nastupuje v roku 1911 štúdium na hospodárskej škole v obci Široké neďaleko Prešova, ktorú však nedokončil, pretože po vypuknutí prvej svetovej vojny je 14.9. 1914 povolaný do armády. Vojenskú službu začína v Prešove v 67. pešom pluku a po absolvovaní základného výcviku a povýšení do hodnosti slobodník (december 1914) je odoslaný so svojim plukom na východný front. Za c. a k. monarchiu však dlho nebojuje, pretože už 21.3.1915 je neďaleko Lupkovského priesmyku zajatý ruskými jednotkami a ako mnoho iných zajatcov aj on je využívaný na strategicky významné vojenské práce. Okrem iného takto slobodník Širica pomáha budovať železničnú trať Kazaň-Sverdlovsk.

V zajatí sa začína ďalšia výrazná kapitola jeho života. V roku 1917 vstupuje v Berežanoch do československých légií a je zaradený k 12. rote 7. československého streleckého pluku Tatranského, s ktorým sa v marci 1918 vydáva na cestu do Vladivostoku. Od júla do augusta 1918 bojuje na Sibíri a od októbra je inštruktorom v československom tábore pre Slovákov v Irkutsku. V novembri 1918 je povýšený do hodnosti čatár a v januári 1919 do hodnosti rotmajster. Vzhľadom na prejavené schopnosti je v júni 1919 zaradený ako poslucháč do Školy dôstojníkov delostrelectva v zálohe v Sljudianke na Sibíri a po jej ukončení nastupuje do funkcie veliteľa čaty k 11. rote 12. čs. streleckého pluku M. R. Štefánika. Tento pluk sa najskôr podieľal na strážení Sibírskej magistrály a od decembra 1919 na zaisťovaní ústupu čs. jednotiek ku Vladivostoku.

Keď sa v decembri roku 1920, už v hodnosti podporučíka, vrátil do vlasti nenapadlo by mu ani vo sne pokračovať vo vojenskej kariére. Zážitky z frontových bojov a všetky jeho vojnové skúsenosti upevnili v ňom odpor k vojne i k povolaniu profesionálneho vojaka. Podľa jeho vlastných slov nemal vojnu rád a vojakom z povolania zostal len z dôvodu sociálnych a rodinných pomerov. Byť dôstojníkom znamenalo totiž vo vtedajších hospodárskych pomeroch prvej ČSR mať istý chlieb.

Za vojaka z povolania je prijatý v roku 1920 v materskom pluku v Komárne, kam sa vrátil po krátkej repatriačnej dovolenke. Súčasne je poverený doriešením administratívnych záležitostí spojených s pôsobením pluku mimo územia republiky. V tomto pluku vykonáva viacero funkcií. Počínajúc veliteľom čaty, cez pobočníka veliteľa posádky až po proviantného dôstojníka práporu. Povýšenie ho očakáva v máji 1921, kedy sa stáva nadporučíkom. Ako správny vojak z povolania neohrieva sa dlho v jednej posádke a v decembri 1921 je premiestnený ku Pešiemu pluku 44 do Liberca, kde je najskôr zaradený do funkcie veliteľa roty a neskôr veliteľa guľometnej roty (od apríla 1922). Ďalší hodnostný postup nasleduje v júni 1922, kedy je povýšený do hodnosti kapitán a štábnym kapitánom sa stáva vo februári 1924. Na Slovensko sa vracia v apríli 1927, kedy je prevelený k Horskému práporu XII do Prešova ako veliteľ roty. V rovnakej funkcii krátkodobo pôsobí aj v Horskom prápore XI v Bardejove a v Horskom prápore X v Sabinove. Koncom augusta 1929 je trvalo premiestnený k Horskému práporu XI, kde zotrvá takmer jeden rok. Následne je opäť prevelený do Prešova k Pešiemu pluku 14, kde vystrieda funkcie veliteľa roty, zástupcu veliteľa práporu a veliteľa poddôstojníckej školy. V januári 1930 sa dostáva medzi vyšších dôstojníkov, pretože je povýšený do hodnosti major. Od mája 1931 sa ocitá na krajnom východe republiky, kde slúži v Pešom pluku 36 v Užhorode ako zástupca veliteľa práporu, a to až do augusta 1933. Odtiaľ je prevelený k veliteľstvu 22. pešej brigády do Prešova, kde pôsobí vo funkcii pobočníka veliteľa brigády. Koncom decembra 1937 prechádza k Pešiemu pluku 33 "Doss Alto" do Chebu, odkiaľ sa vo februári 1938 pluk presúva na Slovensko.

Počas septembrovej mobilizácie preberá mjr. Širica dočasne velenie I. práporu, ktorý má stanovisko v Moravskom Sv. Jáne (dnešný Moravský Ján). Jeho jednotka mala za úlohu ochranu štátnych hraníc s Rakúskom, ktoré už v tom čase bolo súčasťou hitlerovskej Tretej ríše. I. prápor chránil úsek od Dynburgu (dnešný Suchohrad) po ústie rieky Dyje do Moravy. Po demobilizácii sa 14.12.1938 presúva s jednotkou do mierovej posádky v Modre.

Po vzniku Slovenskej republiky 14.3.1939 je preložený do Prešova, kde prevzal velenie 17. divízie, ktorá sa pod jeho velením podieľala na odrážaní maďarského útoku na Slovensko. Súčasne sa však mjr. Širica musí zhostiť aj neľahkej úlohy - uskutočniť rozpustenie jednotky a rozluku dôstojníkov a mužstva českej a slovenskej národnosti. Dňa 17.5.1939 je povýšený na podplukovníka a v Prešove zostáva až do začiatku júla ako inštruktor Pešieho pluku 2. Práve v Prešove nadviazal prvé kontakty s organizátormi protifašistického odboja na východnom Slovensku - Dr. Daxnerom z Vranova n/T, Dr. Mačuhom a neskôr aj s vedúcim činiteľom občianskej odbojovej skupiny Obrana národa Dr. J. Lichnerom. Od júna 1939 velí výcvikovému stredisku v Žiline a následne od novembra 1939 Pešiemu pluku 6 dislokovanému v tej istej posádke.

Ako mnohí iní dôstojníci nespokojní s ľudáckym režimom, mal aj pplk. Širica ešte pred začatím druhej svetovej vojny úmysel ujsť do Poľska a odtiaľ na Stredný Východ. Od tejto myšlienky ho však odhovoril Dr. Lichner, ktorý ho presvedčil, že pre odboj bude užitočnejší na Slovensku.

Od 1.11.1939 je veliteľom Horského pešieho pluku 6 v Žiline a po krátkom období, počas ktorého je preložený do priamej podriadenosti MNO do Bratislavy, nastupuje začiatkom októbra 1940 do funkcie prednostu Všeobecného úradu na Veliteľstve divíznej oblasti 1 (ďalej len VDO 1) v Trenčíne. Od 26.6.1941 je zástupcom veliteľa VDO 1. Ukončenie pôsobenia v mierových posádkach znamená pre pplk. Širicu dátum 31.1.1942, kedy je odoslaný na východný front. Po príchode na front (rieka Mius, Donská oblasť) preberá velenie Motorizovaného pešieho pluku 21 "David", ktorý bol súčasťou slovenskej Rýchlej divízie a túto funkciu vykonáva od 17.2.1942 do 19.7.1942.

Do svojej pôvodnej funkcie na VDO 1 sa vracia koncom júla 1942. Práve počas pôsobenia na VDO 1 v Trenčíne nadväzuje plk. Širica kontakty s pplk. gšt. Jánom Golianom, budúcim veliteľom Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady. K 1.1.1943 je povýšený do hodnosti plukovník pechoty. V tom istom roku absolvuje jednomesačný kurz pre veliteľov plukov v pechotnej škole v Döberitzi (Infanterieschule in Döberitz) pri Berlíne.

V marci 1944 prevzal velenie Pešieho pluku 3 vo Zvolene, s ktorým sa v máji 1944 presúva do Svidníka k budovanej Východoslovenskej armáde. Dňa 2.7.1944 je však pre akútne zdravotné problémy prijatý do Vojenskej nemocnice v Prešove a po dvojmesačnej hospitalizácii je prepustený do domáceho liečenia a následne nastupuje kúpeľnú liečbu v Korytnici. Tu ho aj zastihuje začiatok Slovenského národného povstania.

Bez toho aby ukončil kúpeľnú liečbu, hlási sa plk. Michal Širica ihneď po vypuknutí povstania u pplk.gšt. Goliana v Banskej Bystrici a už 3.9.1944 preberá velenie posádky náhradného práporu pešieho pluku 6 v Dolnom Kubíne. Jednotky pod jeho velením zviedli boj s Kampfgruppe Volkmann, ktorá 4.9.1944 obsadila rafinériu Vesta v Trstenej.

Od 10.9. 1944 velil II. taktickej skupine s krycím menom Fatra s veliteľstvom v Brezne. Skupina mala osem bojových práporov, z ktorých každý mal krycie meno kvetín a počtom cca 11.000 mužov sa blížila bojovej hodnote vtedajšej pešej divízie. II. taktická skupina bola najväčším takticko-operačným zoskupením 1. československej armády na Slovensku. Vzhľadom na to pripadla tejto skupine dôležitá úloha kryť najdlhší (cca 130 km) úsek povstaleckého frontu. Úsek sa tiahol od Demänovskej doliny po hrebeňoch Nízkych Tatier k Vernáru, oblúkom cez Dobšinú a Revúcu k Rožňave a po vtedajších maďarsko-slovenských hraniciach k Lučencu. Tu, približne v priestore Podkriváň-Detva, nadväzoval na III. taktickú skupinu.

Aj napriek tejto neľahkej úlohe dosiahli jednotky II. taktickej skupiny, najmä exponované obranné úseky Kosatec a Plesnivec, významné bojové úspechy a to najmä operáciami útočného charakteru počas obdobia od 10.9. - 19.10.1944. Napr. obranný úsek Plesnivec pod velením kpt.gšt. J. Staneka postúpil od Telgártu (dnešné Švermovo) až do priestoru 2 km južne od Hranovnice a mal otvorenú cestu na Poprad. Tento sľubne sa rozvíjajúci útok musel plk. Širica aj napriek protestom podriadených zastaviť, keďže rozkaz veliteľa armády znel uvoľniť značné sily na nasadenie do priestoru Jánova Lehota pri Sv. Kríži nad Hronom (dnešný Žiar nad Hronom).

Po generálnej ofenzíve nemeckej armády sa ocitli jednotky pod velením plk. Širicu v kritickej situácii. Z Maďarska zaútočila 19.10.1944 pravá pluková skupina 18. SS-Freiwilligen-Panzergrenadier-Division "Horst Wessel", pričom jej hlavná kolóna smerovala od Jelšavy na Revúcu a vedľajšia na Rimavskú Baňu. O tri dni neskôr, 22.10.1944 zaútočila i ľavá pluková skupina tejto divízie a hlavnou časťou síl napadla jednotky II. taktickej skupiny. Jej trom slabým krycím práporom nepomohli ani silné zálohy, ktoré vyslalo Veliteľstvo 1. československej armády na Slovensku. Navyše nepriateľ zaútočil 23.10.1944 aj zo severu jednotkami Kampfgruppe Wittenmeyer a ďalšími jednotkami a tak bola pohroma skupiny zavŕšená. Dňa 25.10.1944 v skorých ranných hodinách muselo veliteľstvo II. taktickej skupiny opustiť Brezno a cez Kozí Chrbát-Prašivú-Latiborskú hoľu-Hiadeľ ustúpiť.

Počas ústupu dal u plk. Širicu o sebe vedieť nedoliečený žlčník a po krátkom ukrývaní sa na salaši Čerpiator a v evanjelickom sirotinci v Liptovskom Mikuláši sa jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že musel byť hospitalizovaný v nemocnici v Martine. Ani tu sa však neukryl pred stopovacími psami a 5. januára 1945 bol členmi pátracej skupiny Ústredne štátnej bezpečnosti (ÚŠB) vystopovaný a zatknutý. Vzhľadom na jeho vysoké postavenie v povstaleckej armáde ho vyšetroval sám prednosta ÚŠB Dr. Pavol Denk. Po skončení vyšetrovania bol odovzdaný Vojenskému poľnému súdu v Bratislave. Súčasne Vojenská prokuratúra vypracovala na plk. Širicu obžalobu pre trestné činy úkladu proti republike, styk s nepriateľskou ozbrojenou mocou, vojenskú zradu a mnohé ďalšie.

Našťastie pohyb frontu bol rýchlejší ako chod úradnej mašinérie a oslobodenie Bratislavy dňa 4.4.1945 prinieslo slobodu nielen obyvateľom hlavného mesta ale i väznenému plk. Širicovi. Už na druhý deň sa vydáva na cestu do Košíc, kde sa 13.4.1945 hlási na Ministerstve národnej obrany. Okamžite je vymenovaný do funkcie veliteľa Veliteľstva Východnej oblasti so sídlom v Košiciach. Dňa 1.6.1945 je povýšený do hodnosti brigádny generál a 15.6.1945 je vymenovaný za dočasného veliteľa VII. zboru v Trenčíne. Túto funkciu vykonával až do 20.10.1945, kedy prevzal velenie 4. oblasti v Bratislave ako jej dočasný veliteľ. Do tejto funkcie bol následne ustanovený 28.10.1945 a o necelý rok na to prichádza ďalšie povýšenie - k 1.10.1946 je Michal Širica povýšený do hodnosti divízny generál.

Nebolo to však posledné povýšenie, pretože k 1.9.1947 je povýšený do druhej najvyššej generálskej hodnosti - zborový generál (za ňou nasledoval už len armádny generál). Počas jeho pôsobenia ako veliteľa 4. oblasti sa jednotky pod jeho velením zúčastnili jedného z najväčších bojových vystúpení čs. ozbrojených zložiek v povojnovom období - "Akcie B". Pod týmto označením sa ukrývalo nasadenie armády, jednotiek Zboru národnej bezpečnosti a do služby povolaných partizánov proti príslušníkom Ukrajinskej povstaleckej armády, na našom území známejším pod označením banderovci.

Na čele 4. oblasti zostal div. gen. Širica až do 20.9.1950, kedy bol odoslaný na dovolenku. Na základe vykonštruovaného obvinenia bol ako mnoho iných bojovníkov preložený do výslužby, následne zbavený vojenskej hodnosti a v rokoch 1954 až 1956 nespravodlivo väznený. Po prepustení z väzenia sa zamestnal v turistickej kancelárii Turista a na živobytie si zarábal v požičovni člnkov a neskôr v turistickej nocľahárni na Bratislavskom hrade.

K jeho rehabilitácii došlo až v roku 1964, kedy mu zároveň bola vrátená vojenská hodnosť. Zborový generál Michal Širica zomrel vo veku 76 rokov v Bratislave.

Česť jeho pamiatke!


Tlach, J. a kol.: Zabudnutí velitelia, Pramene Bratislava pre Múzeum SNP v Banskej Bystrici, 1991, ISBN 80-85-193-06-X
www.vojenstvi.cz
URL : https://www.valka.cz/Sirica-Michal-t46998#183830Verze : 3
MOD
www.muzeumsnp.sk

Širica, Michal - Parte (oznámenie o úmrtí)

Parte (oznámenie o úmrtí)
Širica, Michal - 60-te roky, po rehabilitácii

60-te roky, po rehabilitácii
URL : https://www.valka.cz/Sirica-Michal-t46998#183862Verze : 5
MOD