Nar.: 26.1.1887, Hillsboro, Wisconsin Zomr.: 3.2.1947, Norfolk, Virginia
Marc Andrew Mitscher začal navštevovať základnú a strednú školu vo Washingtone,D.C. a štúdium na Námornej akadémii ukončil v januári 1910. Ďalšie dva roky slúžil na pancierovom krížniku USS Colorado (ACR-7) a po povýšení na Ensign 7.3.1912 slúžil v San Diegu počas Mexického ťaženia. V septembri 1915 sa prihlásil na letecký tréning na pancierovom krížniku USS North Carolina (ACR-12), jednej z prvých lodí schopných niesť lietadlá. Vymenovaný za námorného letca č.33 2. júna 1916 potom slúžil na viacerých leteckých základniach v Pacifiku a v kancelárii Šéfa námorných operácií pred vstupom do Prvej divízie hydroplánov.
10. mája 1919 vzlietol z Newfoundlandu ako pilot NC-1, jedného z troch lietajúcich člnov Curtis NC Námornej transatlantickej leteckej expedície. Jeho lietadlo a NC-3 pristáli v hustej hmle pri Azoroch, nepokojné more mu znemožnilo dosiahnutie NC-4. Za jeho podiel na operácii dostal Námorný kríž. Spolu s niekoľkými službami na pobreží počas nasledujúcich dvoch desaťročí lietal z lietadlových lodí USS Langley a USS Saratoga ako veliteľ Prvej hliadkovej perute.
Od júna 1939 do júla 1941 pracoval ako asistent šéfa Úradu pre letectvo. V októbri 1941 sa stal výkonným dôstojníkom lietadlovej lode USS Hornet a pod jeho velením z neho odštartoval Doolittlov nálet na Japonsko. Podieľal sa tiež na bitke o Midway, avšak lietadlá z jeho lode pod velením nekompetentného leteckého veliteľa vôbec nenašli japonslé lietadlové lode a všetkým desiatim stíhačkám došlo palivo pred návratom na loď.
Mitscher bol odvolaný z Hornetu 30. júna, menej než tri mesiace pred jeho potopením.
Potom až do decembra pracoval ako veliteľ vzdušných síl na americkej základni v Nouméy. V apríli 1943 sa stal veliteľom vzdušného priestoru Šalamúnových ostrovov a od augusta do januára 1944 velil vzdušným silám Západného pobrežia. 21. marca 1944 bol povýšený na viceadmirála a do pacifiku sa vrátil, aby velil 3. divízii lietadlových lodí a tiež operačnej skupine 58 (operačná skupina rýchlych lietadlových lodí). So svojou vlajkovou loďou Lexington, ktorý alternatívne operoval v operačnej skupine 38, spôsobil ťažké straty japonskému obchodnému loďstvu. Jeho piloti zdevastovali nepriateľa v bitke vo Filipínskom mori.
Počas nasledujúceho roku jeho lietadlové lode udierali priamo do srdca Japonska, podieľajúc sa na obsadení Palauských ostrovov, oslobodení Filipín, a tiež na vylodení na Iwodžime a Okinave.
V júli 1946, keď sa vrátil do USA ako veliteľ námorných operácií, prevzal Distinguished service medal s dvoma hviezdami. Slúžil ako veliteľ 8. flotily a 1. marca 1946 sa stal veliteľom Atlantickej flotily v hodnosti admirála. Počas služby v tejto funkcii zomrel v Norfolku vo Virginii.
