Main Menu
User Menu

Manuel I. Komnénos

Císař Manuel I. Komnénos


- vládl v letech 1143 - 1180
URL CZ: https://www.valka.cz/Manuel-I-Komnenos-t41687#162998Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Manuel-I-Komnenos-t41687#162998Version : 0
Manuel I. – Byzanský cisár


Vládol v rokoch 1143-1180


Manuel sa narodil 28. novembra 1118. Jeho otec bol Ioannes II. Komnénos a matkou uhorská princezná Piroška, ktorá prijala meno Irena. Jeho manželkou bola Berta Sulzbach, ktorá bola sesternicou nemeckého kráľa Konráda III. Tento sobáš dojednal ešte jeho otec Ioannes a bol spečatením dohody Ioanna a Konráda o spoločnom postupe proti sicílskym Normánom vedených Rogerom II.


V roku 1145 bola vyhlásená 2. krížová výprava. Zúčastnil sa jej francúzsky kráľ Ľudovít VII a Konrád III. Výprava však v roku 1148 skončila neúspechom a obaja králi a ich armády sa vrátili do Európy. Konrád sa na spiatočnej ceste stretol s Manuelom a v Solúni uzavreli dohodu o rozdelení Itálie. Manuelovi mala pripadnúť Apulia a Kalábria, ktoré však boli v rukách Rogera Sicílskeho. V roku 1150 sa Manuelovi, s výdatnou pomocou benátskej flotily, podarilo dobiť ostrov Korfu, ktorý pred časom obsadili Normani. V roku 1152 však zomrel Konrád III. a jeho nástupca Fridrich I. Barbarossa mal s Itáliou iné plány. Manuel v súlade s dohodou s Konrádom v roku 1155 obsadil Anconu. Fridrich však považoval Itáliu za svoje dedičstvo. V roku 1158 dobil Miláno s postupoval do strednej Itálie smerom na Rím. Manuel nemal prostriedky na to, aby vojensky zastavil Fridrichov postup a preto sa dočasne spojil s Normani a obrátil na aj pápeža. No táto spolupráca nepriniesla žiadne výsledky. V roku 1173 sa vyhrotil spor medzi Manuelom a Fridrichom. Ten sa pokúsil dobiť Anconu, no Byzantíncom sa podarilo mesto ubrániť. V roku 1176 uzavrel Fridrich spojenectvo s pápežom a s sicílskym kráľom Viliamom II. Krátko na to Manuel ukončil svoje výboje v Itálii a Byzantínci sa definitívne ztiahli z Itálie.


V roku 1151 uhorský kráľ Gejza a kijevské knieža Izjaslav spoločne vpadli do Haliče, ktorá bola spojencom Byzancie. V roku 1152 Gejzu požiadal o pomoc Andronikos, ktorý pôsobil ako správca oblastí okolo Braniševa a Niše. Andronikos povstal proti Manuelovi. Byzantíncom sa však o rok neskôr podarilo Andronika zajať. Uhorská armáda obľahla Braniševo no po správach, že sa blíži byzanská armáda, Uhry zanechali obliehanie a postupovali smerom na Belehrad. Tam sa obe armády stretli a v krvavej bitke bola uhorská armáda porazená. Manuel so svojou armádou v roku 1154 obsadil Starú Zagoru v ktorej byzanská armáda prezimovala a na jar 1155 tiahla k dunajským hraniciam, krátko na to Gejza a Manuel podpísali päťročný mier. Proti Gejzovi povstali jeho bratia Štefan IV. a neskôr aj Ladislav II. Po potlačení povstaní obaja bratia našli exil na Manuelovom dvore. V roku 1161 Gejza zomrel a na uhorský trón nastúpil jeho syn Štefan III. Gejzovu smrť využili jeho bratia Štefan IV. a Ladislav II. a aj s Manuelovou podporou vrátili do Uhorska a zbavili Štefana III. trónu. Kráľom sa stal starší z bratov Ladislav II. no zakrátko zomrel a na uhorský trón zasadol Štefan IV. Po upevnení svojej moci sa Štefan obrátil proti Manuelovi a uhorské vojská niekoľkokrát vpadli na byzanské územia. Manuel sa odvrátil od Štefana IV. a začal podporovať zvrhnutého kráľa Štefana III. Bývalí nepriatelia sa natoľko zblížili, že Manuel dal Štefanovmu bratovi Belovi III. za manželku svoju sestru. Manuel, zatiaľ bezdetný, rátal s tým, že Belov potomok, prípadne samotný Belo, by sa mohol stať byzanským cisárom a zároveň uhorským kráľom, čím by sa obe ríše spojili. Ako vďaku za prejavenú podporu sa Štefan III. vzdal Sriemu v prospech Manuela. V roku 1166 vypukla nová vojna medzi Uhorskom a Byzanciou. Skončila sa bitkou pri Belehrade 8. júla 1167, porážkou uhorských vojsk. Manuel v tejto vojne na úkor Uhorska získal Chorvátsko a Dalmáciu.



V roku 1159 Manuel spoločne s jeruzalemským kráľom Balduinom III. dobili Kilikiu a Byzancia obnovila svoje panstvo v Antiochijskom (križiackom) kniežactve. V roku 1161 uzavrel Manuel a ikonský sultán Kilič-Arslán 12-ročný mier. V roku 1173, po skončení prímeria, začal Manuel vojenské akcie proti Kilič-Arslánovi. K rozhodujúcemu stretnutiu došlo pri hrade Myriokefalon 17. septembra 1176. Byzantínci boli na hlavu porazení a Manuel sa dokonca dostal do tureckého zajatia, no sultán Kilič-Arslán ho prepustil. Časť historikov o tejto bitke hovorí, ako o druhom Mantzinkerte. Byzancia totiž stratila, až na drobné dŕžavy, celú Malú Áziu. Manuel aj po roku 1176 podnikol niekoľko výprav proti Turkom, no bez žiadneho úspechu.


Niekedy v zime 1159/60 zomrela Manuelova prvá manželka Berta. Na Vianoce 1161 si Manuel vzal za manželku Máriu z Antiochie. 14. septembra 1169 sa Manuelovi a Márii narodil syn a budúci cisár Alexios II. Tým Belo III. stratil šancu stať sa novým byzanským cisárom. Manuel sa potreboval Bela „zbaviť“. V roku 1172 zomrel Belov brat Štefan III. Uhorská šľachta požiadala Manuela, aby dovolil Belovi opustiť Konštantínopol a vrátiť sa do Uhorska. S čím Manuel vrelo súhlasil.


Manuel zomrel 24. septembra 1180.




Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org


Kolektív autorov -Kniha Kráľov
– Slovenské pedagogické nakladateľstvo- Mladé letá –Bratislava 2003, ISBN 80-10-00324-7
URL CZ: https://www.valka.cz/Manuel-I-Komnenos-t41687#232489Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Manuel-I-Komnenos-t41687#232489Version : 0
Miniatúra Manuela I z manuskriptu


zdroj: en.wikipedia.org
URL CZ: https://www.valka.cz/Manuel-I-Komnenos-t41687#232520Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Manuel-I-Komnenos-t41687#232520Version : 0