Vought XF5U-1 Flying Pancake

Jedným z neobvyklých lietadiel ktoré boli vyvíjané pre U.S. Navy bol aj prototyp Chance Vought V-173, alebo tiež známy ako Zimmermanova "Lietajúca Panvica" (Zimmerman "Flying Pancake").
Išlo o prototyp (demonštrátor) využívajúci efekt vztlakového telesa tvoreného konštrukciou trupu. Tento projekt v hodnote niekoľkých miliónov dolárov bol zároveň veľmi blízko byť prvým lietadlom typu V/STOL (vertikálny štart a pristátie). Nákresy a projekt V-173 bol U.S. NAVY predložený v roku 1939 a testy vo veternom tunele na modelu v mierke 1:1 boli realizované v rokoch 1940-1941.


Od januára 1942 prebiehali v továrni skúšky s prototypmi lietadla V-173. Letové skúšky týchto prototypov V-173 sa začali v rokoch 1942-1943, pričom od náhodných divákov v štáte Connecticut (kde prebiehali skúšky) dostali názov "lietajúce misky" ("flying saucers"). Letové skúšky boli ukončené v lete 1943, ale nakoľko vo firme Vought boli plne sústredení na výrobu typov Corsair a Kingfisher, program vývoja nasledoval pomaly. Predbežná zmluva o výrobe dvoch prototypov VS-135 bola podpísaná medzi U.S. Navy a firmou Vought 17. 9. 1942.
Tieto prototypy mali výkonejšie motory a dostali vojenské označenie XF5U-1.


(BuNo 33958) bol použitý na statické skúšky - zaťaženie, pričom výsledky potvrdili vypočítané predpoklady. Druhý prototyp (BuNo 33959) bol použitý pre letové testy a overenie výsledkov získaných vo vzduchovom tuneli. Spočiatku sa prototyp ani nedostal do vzduchu, nakoľko niekoľkohodinové skúšobné zapnutie motorov viedlo k rozsiahlym vibráciám medzi vrtuľovým hriadeľom, prevodovým ústrojenstvom a vlastnou konštrukciou lietadla, čo mohlo spôsobiť až rozpad lietadla.
Zdokonaľovanie konštrukcie pomaly pokračovalo a úspešné letecké testy boli vykonané dňa 3. 2. 1947 v Stratforde, štát Connecticut, ale znovu sa prejavili vibrácie na hranici znesiteľnosti konštrukcie. ďalšie testy boli plánované na leteckej základni Edwards v Kalifornii, kde bolo lietadlo prevezené loďou cez Panamský prieplav. Testy ale neboli ukončené, nakoľko bola zmluva medzi výrobcom a U.S. Navy zrušená dňa 17. marca 1947, čiastočne pre nedostatky konštrukcie zistené pri skúškach a čiastočne pre nedostatok financií zo strany námorníctva, ktoré sa zameriavalo už na financovanie výskumu prúdových lietadiel. Napriek faktu, že lietadlo úspešne plnilo testovacie lety bol lietajúci prototyp XF5U-1 zošrotovaný, prototyp V-173 bol zachránený a odovzdaný do Smithsonovho múzea.


XF5U-1 bolo dvojmotorové, jednomiestne lietadlo (lietajúce krídlo), vyvinuté v Chance Vought Division, United Aircraft Corporation, Stratford, Connecticut.


Pôvodne sa pri tomto lietadle s takmer kruhovým krídlom a dvoma vrtuľami s veľkým priemerom predpokladal vzlet so zvislou polohou lietadla a následne po prechode do vodorovnej polohy mal let pokračovať vysokou rýchlosťou. Pre nedoriešené problémy so zvislým štartom vývoj pokračoval štandartnou cestou.
Pri zalietnutí v novembri 1942 sa potvrdili niektoré predpoklady: schopnosť lietať nízkou rýchlosťou (32 km/h) pri vysokých uhloch nábehu (50 stupňov a viac). Keď dosahoval protivietor rýchlosť 50 km/h, mohlo lietadlo vzlietnuť z miesta.
Základné charakteristiky:
- lietajúce krídlo, eliptický tvar
- veľký priemer vrtulí v gondolách na koncoch krídel s protibežnou rotáciou
- ovládanie v priečnom a pozdĺžnom smere riešené elevonmi


XF5U-1 bolo lietadlo konštruované pre štart z pozemných základní i pre štart z paluby lietadlovej lode so zabrzdeným podvozkom s použitím katapultu i bez neho. Lietadlo sa vyznačovalo neobyčajnou konštrukciou.


Pôdorys krídla bol tvorený dvoma poloelipsami – užšia tvorila nábežnú hranu krídla, širšia bola za ňou. V zadnej časti boli dva elevony a dve zvislé chvostové plochy. V pozdĺžnej osi krídla bola umiestnená pilotná kabína, po stranách boli dva motory poháňajúce prostredníctvom prevodovky a hriadele dve štvorlistové vrtule na koncoch krídla. Široké listy vrtulí boli v hlavách upevnené s možnosťou obmedzeného mávnutia, podobne ako u vrtuľníkov. Z dôvodu zabezpečenia letu aj pri výpadku jedného motora boli jednotlivé systémy navzájom prepojené a v prípade núdze mohol lietadlo poháňať len jeden motor. Chladenie motorového systému zabezpečovali ventilátory. Lietadlo malo duralovú konštrukciu, povrch bol tvorenýl z veľkej časti materiálom „Metalite“ – sendvičový materiál tvorený balzou a hliníkom.


Dve zvislé chvostové plochy so smerovkami zabezpečovali smerové riadenie. Dva elevony (ailevony) potiahnuté Metalitom zabezpečovali priečne a pozdĺžne riadenie.
Kokpit pilota bol tvorený samonosným štítom a plexisklovým krytom. Ovládanie smeroviek a kormidiel bolo manuálne s hydraulickým posilňovačom k elevonom.
Prvý ani druhý prototyp neboli vyzbrojené, hoci projekt počítal až so šiestimi guľometmi kalibru 0,50 so zásobníkmi v usporiadaní po troch nad sebou po oboch stranách kabíny. Guľomety mohli byť nahradené štyrmi 20 mm kanónmi.
Pohon zabezpečovali dva prepĺňané motory Pratt and Whitney R-2000-7 s núteným chladením ventilátormi umiestnené vo vnútri krídla.


Pohľad spredu: vrtuľové listy mali spočiatku čiernu farbu s bielymi značkami. Neskôr boli pretreté mahagónovým lakom so žltými koncami.
Na pravej vrtuli bola znázornená štandartná oválna značka Hamilton a na oboch vrtuliach boli znázornené malé biele "zameriavacie" diamanty.

Vought XF5U-1 Flying Pancake

foto

Zopár ďalších fotografií prototypu XF5U-1

Nákres lietadla: