- najväčšie tankové eso druhej svetovej vojny (zničil potvrdene 168 nepriateľských tankov)
* 20.09.1921, Salisov (Salisfeld), okr. Jeseník (Freiwaldau), ČSR + 28.04.1945, v okrese Znojmo (Znaim), ČSR (padol v boji)
Kto z vážnejších záujemcov o bojovú techniku z obdobia druhej svetovej vojny by nepoznal mená ako Otto Carius so 150, či Michael Wittmann so 138 potvrdenými zničenými tankami. Ich bojová činnosť, miesta nasadenia i čísla strojov, na ktorých bojovali sú všeobecne známe a napr. na tému Wittmannovej smrti sa dodnes vedú diskusie.
Kto však pozná bližšie život a bojové osudy Kurta Knispela, najväčšieho tankového esa nielen v nemeckej armáde, ale v druhej svetovej vojne vôbec?
Kurt Hans Knispel sa narodil v Sudetách, pričom jeho otec Leopold Knispel mal v čase jeho narodenia ako trvalé bydlisko uvedené Mikulovice (Niklasdorf), okr. Jeseník. Po bezstarostnom detstve a ukončení učenia v automobilke nastupuje mladý Kurt dňa 06.09.1940 do nemeckej armády.
Základný výcvik vykonáva v 4. Kompanie zo Panzer-Ersatz-Abteilung 15 umiestnenom v meste Sagan, kde sa okrem poradovej prípravy prvýkrát stretáva aj so zbraňou, ktorá sa mu stane v pravom slova zmysle osudnou - tankom. Výcvik absolvuje v Sagan a v Putlos na typoch Pz.Kpfw. I, Pz.Kpfw. II, Pz.Kpfw. IV a ukončuje ho ako tankový nabíjač a strelec. Dňa 13.08.1941 je prevelený najskôr k 3. rote Tankového pluku 29 a o dva dni na to k 9. rote Tankového pluku 29, ktorý patril pod 12. tankovú divíziu.
Bojový krst absolvuje v mesiacoch júl-august 1941 v oblasti Minska a Smolenska ako strelec v Pz.Kpfw. IV, ktorému velí Leutnant Hellman. Práve na tomto stroji dosahuje svoje prvé víťazstvo, keď dňa 25.08.1941 zasahuje na vzdialenosť 800 metrov sovietsky tank T-34. Dňa 04.11.1941 je mu za dosiahnuté úspechy udelený Železný kríž 1939 II. triedy. Od septembra 1941 do januára 1943, kedy sa vracia do Putlos, bojuje tiež pred Leningradom, pri Volchove a Ladoge. Za toto obdobie má ako strelec priznaných 12 zničených tankov.
V Putlos, kde bol v tom čase dislokovaný záložný útvar E 500, potom absolvuje preškolenie na tank Pz.Kpfw. VI Ausf. E Tiger. Po úspešnom zvládnutí novej techniky je dňa 15.04.1943 prevelený k 1. rote Ťažkého tankového oddielu 503, s ktorým sa následne zapája do bojov v Kurskom oblúku v rámci operácie Zitadelle, kde jeho jednotka pôsobí ako súčasť 7. tankovej divízie. Počas týchto bojov sa mu potvrdene podarilo zasiahnuť pohybujúci sa tank na vzdialenosť vyššiu než 2.000 m a podľa tvrdenia členov jeho posádky boli prípady, kedy zasiahol statický cieľ (tank) i na vzdialenosť 3.000 m. Aj keď sa to na prvý pohľad javí ako ťažko uveriteľné, nemožno aj takéto raritné zásahy bez ďalšieho vylúčiť. Navyše o tom, že Knispel musel byť brilantný strelec svedčí celkový počet ním dosiahnutých víťazstiev. Celkovo v tejto operácii zničil 27 tankov, resp. samohybných diel. Po Kurskom oblúku nasledujú ďalšie ťažké boje - Čerkasská kapsa, Kamenec-Podolsk, Belgorod, Tarnopol. Po dosiahnutí päťdesiateho víťazstva je mu dňa 24.07.1943 udelený Železný kríž 1939 I. triedy.
Po vylodení spojencov v Normandii (operácia Overlord) zasahuje Ťažký tankový oddiel 503 do bojov pri Caen a na ústupoch z Normandie. Po dosiahnutí 126 víťazstva je Knispelovi dňa 20.05.1944 udelené vysoké vyznamenanie - Rad nemeckého kríža v zlate. Napriek tomu má stále len hodnosť Unteroffizier a do hodnosti Feldwebel je povýšený až 01.01.1945, so spätnou účinnosťou od 01.11.1944. Súčasne je jediným poddôstojníkom, ktorý bol kedy menovaný v Správach brannej moci (Wehrmachtbericht), čo bol v podstate bulletin o vojenskej situácii vydávaný OKW denne od 01.09.1939 do 09.05.1945 a vysielaný vždy v poludňajších rozhlasových správach. Podľa tejto správy zo dňa 25.04.1944 Knispel od júla 1941 do marca 1944 zasiahol a zničil 101 nepriateľských tankov.
Na jeseň roku 1944 nasleduje opätovné doplnenie bojmi opotrebovanej jednotky (nových 45 tankov "Tiger II") a 12.10.1944 preloženie na východný front do Budapešti. Dňa 18.10. je jednotka presunutá do maďarského Szolnoku. Tam je dňa 21.12.1944 Ťažký tankový diel 503 premenovaný na Ťažký tankový oddiel Feldherrnhalle a zaradený pod Tankový zbor Feldherrnhalle. Bolo to z dôvodu, že označenie 503 bolo pridelené jednému z Ťažkých tankových oddielov Waffen-SS (reorganizácia z radu 1XX na 5XX). Napriek tomu však v hláseniach, resp. v písomnostiach jednotky naďalej figuruje označenie 503 a v celosti znie - schwere Panzer-Abteilung 503 Feldherrnhalle.
Po ťažkých bojoch na území Maďarska ustupuje Knispelova jednotka, resp. to čo z nej ostalo, cez Rakúsko na územie Československa a snaží sa prebiť do amerického zajatia. A práve niekde na pomedzí hraníc Rakúska a Československa nachádza Knispel svoju smrť. Všetky mne dostupné pramene sa zhodujú v dátume jeho smrti, ktorý bol ustálený na 28.04.1945, rôznia sa však v mieste jeho úmrtia. Jeden zdroj uvádza, že Knispel bol zabitý v boji pri obci Wostitz (Vlasatice), ďalší, že bol ťažko zranený pri dedine Stronsdorf (Dolné Rakúsko / Niederösterreich), ktorá leží v tesnej blízkosti hraníc a zomrel v obci Urbau (Vrbovec), okres Znojmo, kde je aj pochovaný. Tento posledný údaj uvádza aj Deutsche Dienstelle, úrad so sídlom v Berlíne pátrajúci po poslednom mieste odpočinku nemeckých vojakov padlých v druhej svetovej vojne. Zranenie mal utrpieť v tanku, do ktorého si presadol a ktorému predtým velil FeldwebelCarl Skoda, ktorý deň predtým v tomto tanku zahynul. Tieto detaily uviedol krátko po vojne v jednom z listov Horst Bechtel, tankový strelec 3. roty.
V súvislosti s jeho nespornými bojovými úspechmi vynára sa otázka, prečo Knispel - brilantný tankový strelec a nesporné tankové eso - nepostupoval v hodnostiach a nebol mu udelený Rytiersky kríž, na ktorý bol pritom navrhnutý štyri krát (!!!), pričom iným tankistom bolo toto vyznamenanie udeľované už pri dosiahnutí 50 víťazstiev? Odpoveď je treba zrejme hľadať v Knispelovej značnej "nepredpisovosti", ktorá bola už na prvý pohľad zrejmá napr. z jeho dlhých vlasov (s výnimkou známej fotky z tzv. Sennelagerparade, na ktorej je pre propagandistické účely značne "učlovečený"). Jeho spolubojovníci tiež spomínali, že si nikdy nedával servítky pred ústa a otvorene kritizoval aj chyby nadriadených. Všetky tieto skutočnosti ho preto pre propagandu robili ťažko použiteľným a niet divu, že na výslnie záujmu sa dostali iné esá, ako napr. už spomínaný Otto Carius či Michael Wittmann.
Celkovo teda Kurt Knispel dosiahol 168 potvrdených víťazstiev, z toho 42 ako veliteľ tanku a 126 ako tankový strelec. Oficiálne nepotvrdených bolo ďalších 27.
Niektoré údaje o Kurtovi Knispelovi možno nájsť aj v knihe Kurowski, Franz: Panzer aces II.
edit 10.04.2013
Podľa posledných správ sa podarilo historikom z Moravského zemského muzea objaviť vo Vrbovci na Znojemsku ostatky Kurta Knispela. Hoci to páni historici vo svojich vyjadreniach "opomenuli" uviesť, väčšinu práce pri hľadaní miesta posledného odpočinku vykonali členovia valka.cz, najmä Jirka "Fantan" Váně.
Knispel bol predbežne identifikovaný podľa vojenskej známky, ktorú mal na krku. Pre potvrdenie tohto nálezu bude vykonané antropologické skúmanie ostatkov v Ústave Anthropos Moravského zemského muzea a následne budú uložené na čestnom pohrebisku Ústředního hřbitova v Brne.
Na identifikační známce K.Knispela je podle materiálů které mně byly poskytnuty uvedena 4./Pz.Ers.Abt. 15.
Nyní mám k dispozici i nejnovější knihu o historii "503" s dlouhým názvem "Erinnerung an die Tiger-Abteilung 503: Die schwere Panzerabteilung 503 an den Brennpunkten der Front in Ost und West".
Zarazili mně dvě věci 1 - podobně neoholených a vzhledově neupravených bylo více. Fotografie ukazují coby fousaté... Gefr.Walter Jung (3./503, řidič tanku č.301 a 334), Obergefr.Kubin (1./503), Fw. Wunderlich Heinz (3./503) Oberfeldwebel Wolff (1./503 velitel tanku), Uffz Hans Rippl (1./503 velitel tanku). Kdy hlavně u posledních dvou jmenovaných to "knispelovství" z fotografie přímo čiší )
2 - o KK není v této knize (cca 600 stran) nic kloudného uvedeno!!! Není dokonce ani v sestavě téměř 140 portrétních fotografií v knize!! (strany 563-583) A to jsou tam řidiči a radisté,...(edit - beru zpět!! Je uveden jako veliel hned v úvodu knihy!!!)
Jsou to sice bezvýznamné poznámky. Nicméně kdybych obecně srovnal "knižní" historii 501.s SS.Pz Abt bude to z 90% namotáno na osud M.Wittmanna!!
To AbyssalPlain: Our almighty engine translator wants to say, that - according to data available exclusively to Dolin404 Knispel's dogtag was stamped 4./Pz.Ers.Abt. 15 - Dolin404 has got the latest book on the history of schwere-Panzer-Abteilung-503 titled "Erinnerung an die Tiger-Abteilung 503: Die schwere Panzerabteilung 503 an den Brennpunkten der Front in Ost und West" - Dolin404 says there are two interesting things in the book mentioned above: 1) There are more pictures of unshaven and a bit wild looking tank crewmen in that book. For instance Gefr. Walter Jung (3./503, Tank Driver of Nos. 301 and 334 tanks), Obergefr. Kubin (1./503), Fw. Wunderlich Heinz (3./503) Oberfeldwebel Wolff (1./503 Tank Commander), Uffz Hans Rippl (1./503 Tank Commander). Last two mentioned TCs (Wolff and Rippl) were "knispeling" their appearance above acceptable average. 2) Surprisingly there is not any significant or interesting article written about Kurt Knispel in that book containing about 600 pages. His pictureis not included even in the bunch of nearly 140 portraits of tankies on pages 563-583 although there are portraits of many tank drivers and even wireless operators...
Dolin404 says his comments are marginal but at the end of his post he says that this book is in fact uncomparable to (let us say theoretical) book on the history of schwere-SS-Panzer-Abteilung-501, which would be based mainly on the life, combat success and fate of Michael Wittmann.
)
)