Main Menu
User Menu

SOV - 5N64 / 64N6 (prehľadový rádiolokátor)

PREHĽADOVÉ RÁDIOLOKÁTORY 5N64 a 64N6



História:


Úsilím niekoľkých generácií špecialistov mnohých vedecko-výskumných inštitútov a konštrukčných kancelárií vzniklo v bývalom Sovietskom zväze mnoho protilietadlových raketových systémov a komplexov zabezpečujúcich vzdušné hranice súčasného Ruska. Jedným z najznámejších systémov súčasnosti sú protilietadlový raketový systém S-300PMU-1 (С-300ПМУ1) s automatizovaným systémom velenia 83M6, protilietadlový raketový systém S-300V (С-300В) a protilietadlový raketový komplex "Buk-M1" ("Бук-М1"), ktoré v mnohých parametroch predstavujú súčasnú svetovú špičku vo svojej kategórii. Toto je dosiahnuté okrem iného aj vďaka kvalitám, ktoré dosahujú prehľadové rádiolokátory používané v zostavách systémov (tiež nazývané aj rádiolokátory kruhového obzoru RKO)
Tieto rádiolokátory sú vyvinuté v FGUP „NIIIP“ Novosibirsk (Федеральное государственное унитарное предприятие "Научно-исследовательский институт измерительных приборов") (Federálny štátny zjednotený podnik „Vedeckovýskumný inštitút meracích zariadení“).


Vývoj rádiolokačných zariadení v tomto inštitúte sa začal v polovici 20. storočia, po ukončení Druhej svetovej vojny. Z dôvodu veľkého významu radiolokačnej techniky pre obranu ZSSR a zabezpečenia jednotnej základne pre výskum a vývoj bolo 15. augusta 1949 rozhodnuté vedením Komunistickej strany a Sovieta ministrov ZSSR pod č. 3516-1465 o vytvorení Vedecko-výskumného inštitútu 208 (НИИ-208), ktorý bol na základe rozhodnutia ministra pre rádiolokačný priemysel ZSSR (Министра радиопромышленности СССР) zo dňa 24. 3. 1966 č. 160 premenovaný na „Vedecko-výskumný inštitút meracích prístrojov“ ("Научно-исследовательский институт измерительных приборов") a v roku 1999 dostal štatút Federálny štátny zjednotený podnik „Vedeckovýskumný inštitút meracích zariadení“ (ФГУП "НИИИП").


V počiatkoch svojej činnosti zabezpečoval inštitút výrobu meracích prístrojov a spojovacích prostriedkov pre rádiolokačné prostriedky vyrábané „заводом имени Коминтерна“. Neskôr, po stabilizovaní kolektívu vývojárov a zvládnutí potrebných technológií sa začali v inštitúte vyvíjať a vyrábať samostatné typy rádiolokačnej techniky s dvojakým určením:
- systémy rozpoznania príslušnosti cieľa „VLASTNÝ – CUDZÍ“
- prehľadové rádiolokátory (RKO – rádiolokátory kruhového obzoru)


V priebehu mnohých rokov sa NIIIP stal hlavným miestom vývoja a výroby pozemných prístrojov pre systémy rozpoznávania cieľa. Do roku 1982 (keď bola výroba prístrojov NRZ centralizovaná u iného výrobcu) inštitút zabezpečoval veľký objem výroby pozemných rozpoznávacích prístrojov (NRZ - наземных радиозапросчиков (НРЗ)),


1950 – ukončený vývoj systému „Krapiva“ („Крапива") pre autonómny NRZ Kremnyj-1 ("Кремний-1" )


1955 – ukončený vývoj systému Tantal-3 pre NRZ Kremnyj-2 určený pre zabudovanie do iných rádiolokátorov.


1955 – ukončený vývoj systému „Malachit“ („Малахит") pre rádioteodolit komplexného sledovania atmosféry. Toto zariadenie získalo veľké rozšírenie nielen v ZSSR ale aj v zahraničí (bolo úspešne použité napríklad prvou sovietskou antarktickou expedíciou v Medzinárodnom roku sledovania slnečnej aktivity).


1957 – ukončený vývoj rádiolokačného systému „Kopija“ („Копье") (hlavný konštruktér A.I. Rasskazov ( А.И. Рассказов)) pre riadenie osvetľovacích reflektorov protilietadlového delostrelectva. Použitím rádiolokačného systému sledovania cieľov bolo možné efektívne osvetľovať ciele na malých, stredných a veľkých výškach a dokonca i v stratosfére. Osvetľovací systém riadený rádiolokátorom umožňoval i navádzanie vlastných stíhacích lietadiel.


1960 – ukončený vývoj systémov „Céder“ a „Kvant“ ("Кедр" a "Квант") (hlavný konštruktér A.A. Jurov (А.А. Юров)) pre potrebu NRZ Kremnyj-2M ("Кремний-2М").


1960 - ukončené práce na systéme „Šar“ ("Шар") – použitý na overenie a výskum možností antén s elektronickým vychyľovaním lúča (antény FAR).


1962 – ukončené práce na systéme „Maketa“ ("Макет") – pre potreby výskumu optimálneho spracovania zložených signálov


1965 – ukončené práce na unifikovanom rádiolokátore kruhového obzoru 1S12 (1RL111D) (1С12 (1РЛ111Д)) – mobilný rádiolokátor na jednom pásovom podvozku, s časom prípravy k bojovému použitiu cca 5 min. Rádiolokátor 1S12 sa používal v PLRK 2K11 "Krug"., 1RL111D v spolupráci s výškomerom na staniciach rádiolokačného prieskumu. Za tento rádiolokátor sa hlavný konštruktér V.V Rajzberg (В.В. Райзберг) v roku 1967 stal laureátom Leninovho radu (Лауреата Ленинской премии)


1965 – ukončené práce na systéme „Lúč“ ("Луч") – systém sledovania výchylky lúča antén s elektronicky vychyľovaným lúčom v perspektívnych rádiolokátoroch kruhového obzoru.


1967 – ukončené práce na systéme „Prizma“ ("Призма") – výskum vytvorenia viacfunkčných (multifunkčných) rádiolokátorov s anténami tvorenými fázovým anténnym radom. (фазированной антенной решеткой (ФАР)


1968 – ukončená modernizácia unifikovaného rádiolokátora kruhového obzoru 1S12A (1RL128D) (1С12А (1РЛ128Д)), zahrňujúca zväčšenie diaľky zistenia cieľa letiaceho v malých výškach ako u 1S12 (1RL111D) (1С12 (1РЛ111Д)) a tiež doplnená možnosť čiastočne zmerať tretiu súradnicu cieľa (polohový uhol).


1971 – ukončený vývoj systému „Konus“ ("Конус"), ktorým sa skúšali možnosti rôznych variánt antén s elektronickým vychyľovaním lúča.


1975 – ukončený vývoj systémov „Parol-4“ ("Пароль-4") a „Parol-5“ ("Пароль-5") určené pre autonómne rádiolokačné dotazovače (NRZ, IFF) 71E6 (71Е6), 73E6 (73Е6), 75E6 (75Е6), 1L22 (1Л22) , a vstavané rádiolokačné dotazovače 1L23-6 (1Л23-6), 76E6 (76Е6), 1L24 (1Л24) a pozemného odpovedača systému „Parol“ 1L26 (1Л26). Týmito systémami sa NRZ systému „Parol“ stal vysokoodolným voči spracovaniu falošného odpovedacieho signálu a získal vysokú odolnosť voči rádioelektronickému rušeniu. Zároveň bol vytvorený prietor pre možné ďalšie skvalitňovanie tohto systému.


1977 – ukončený vývoj systému „Lúč-1“ ("Луч-1") pre pozemný rádiolokačný dotazovač 1RL246 (1РЛ246) (pre protilietadlové raketové komplety 9K31 Strela-1 (9K31 "Стрела-1") a 9K35 Strela-10 (9K35 "Стрела-10")) a 1RL 247 (1РЛ247) (pre PPLRK 9K32 Strela-2 (9K32 "Стрела-2") a 9K34 Strela-3 (9K34 "Стрела-3"))


1977 – ukončený vývoj systému Igla-1 ("Игла-1") pre NRZ 1L14 (1Л14) PPLRK 9K310 Igla-1 ("Игла-1"). NRZ týchto PPLRK dosahovali lepšie charakteristiky, ako ich analogické americké proťajšky používané u PPLRK FIM-92 Stinger.


1977 – ukončený vývoj systému „Kupola“ ("Купол") pre mobilný unifikovaný rádiolokátor kruhového obzoru 9S18 (9С18) (1RL135 (1РЛ135)) na jednom transportnom vozidle, zahrňujúcom zrkadlo antény využívajúcej elektronické vychyľovanie lúča v polohovom uhle s mechanickým ovládaním vyžarovania v azimute. Použitý systém mal dobu rozvinutia do 5 minút. Rádiolokátor 9S18 (9С18) je použitý v PLRK 9K37 „Buk“ ("Бук") a rádiolokátor kruhového obzoru 1RL135 (1РЛ135) sa používa v staniciach rádiolokačného prieskumu.


1980 – ukončený vývoj rádiolokátora kruhového obzoru 5N64 (hlavný konštruktér V.V. Rajzberg (В.В. Райзберг), J. A. Kuznecov (Ю.А. Кузнецов) systému S-300P (С-300П). V tomto rádiolokátore bola po prvýkrát použitá anténa s dvojstranným fázový anténnym radom s elektronicky riadenou výchylkou polohového uhla a mechanicky ovládanou azimutálnou výchylkou. Tento rádiolokátor bol vyrábaný v dvoch modifikáciách - 5N64K (5Н64К) – kontajnerový variant a 5N64S (5Н64С) (5N64A (5Н64А)) – samohybný (automobilový) variant, na podvozku a prívese ťažkého nákladného automobilu MAZ-74106-9988 (МАЗ-74106-9988) v troch kontajneroch. Doba rozvinutia a prípravy k činnosti je u tohto rádiolokátoru menšia ako 5 minút. Rádiolokátor 5N64 (5Н64)zabezpečoval sledovanie cieľov v rozsahu potrieb veliteľského stanovišťa PLRK S-300P (С-300П).


1983 – ukončený vývoj systému „Obzor-3“ ("Обзор-3") pre mobilný unifikovaný rádiolokátor kruhového obzora 9S15M (9С15М) (1RL140 (1РЛ140)). RL 9S15M (9С15М) je použitý v PLRK S-300V (С-300В) a RL 1RL140 (1РЛ140) pre prácu v staniciach rádiolokačného prieskumu. V RL 9S15M (9С15М (1RL140(1РЛ140)) je použitý jednostranný plochý vlnovodný anténny fázovaný rad ( z vlnovodov typu Š (Ш-волноводов)) s elektronicky ovládaným lúčom v polohovom uhle a mechanickým ovládaním lúča v azimute s premennou rýchlosťou.


1983 – ukončený vývoj stanice sledovania cieľov (станции обнаружения целей (СОЦ)) 9S18M1 (9С18М1) patriacu do PLRK „Buk-M1“. V tomto rádiolokátore je použitá jednostranná plochá vlnovodná fazová anténna sústava a elektronickým vychyľovaním lúča v polohovom uhle a mechanické ovládanie v azimute s premennou rýchlosťou. Modifikácia rádiolokátoru 9S18M1E (9С18М1Э) sa vyrába na export.


1988 – ukončený vývoj rádiolokátora 64N6 (64Н6) automatizovaného systému velenia 83M6 (83М6) PLRK S-300PMU-1 (С-300ПМУ1). Rádiolokátor 64N6 je na rozdiel od svojho predchodcu 5N64 je umiestnený v dvoch kontajneroch na rovnakom podvozku MAZ-74106-9988 (МАЗ-7410-9988), má zväčšenú diaľku zistenia cieľa, zlepšenú odolnosť voči rádioelektronickému rušeniu a zmenšené nároky na výrobu. Doba rozvinutia zostala menšia ako 5 minút. Modifikácia 64N6E (64Н6Е) je určená na vývoz.


1990 – ukončený vývoj mobilného rádiolokátora kruhového obzoru 9S15M2 (9С15М2) umiestneného na jednom transportnom vozidle pre PLRK S-300VM (С-300ВМ). Okrem zistenia cieľa je rádiolokátor schopný aj spracovať informácie o cieli a uvedenú informáciu je schopný predať na veliteľské stanovište systému S-300VM (С-300ВМ). V rádiolokátore je časť analógových systémov spracovania rádiolokačnej informácia nahradený digitálnymi systémami. Použitý systém zlepšil spracovanie signálov prijatých pri rádioelektronickom rušení a zároveň je jednoduchší na výrobu a údržbu.

V rokoch 1990 -1999 sa inštitút, ako mnoho iných podobných inštitúcií vojensko-priemyselného komplexu ZSSR dostal do existenčných problémov, no napriek tomu si uchoval schopnosť výskumu, vývoja a prípravy budúcich odborníkov v oblasti rádioelektronických výskumov a vývoja.
V súčasnej dobe inštitút pracuje na modernizácii súčasnej rádiolokačnej techniky a na vývoji ďalších generácií rádiolokátorov.
URL : https://www.valka.cz/SOV-5N64-64N6-prehladovy-radiolokator-t40137#153546Verze : 0
MOD
PREHĽADOVÝ RÁDIOLOKÁTOR 5N64


5N64(5Н64) - rádiolokátor kruhového obzoru (prehľadový rádiolokátor) s elektronicky vychyľovaným lúčom v polohovom uhle, mechanicky ovládanom navádzaní lúča v azimute a s dvojstrannou anténou. Jednotlivé varanty rádiolokátora použité u PLRK S-300P (С-300П) a S-300PT ((С-300ПT)


Koncom 60-tych rokov 20. storočia bol v Sovietskom zväze ukončený vývoj protilietadlových raketových kompletov prvej generácie zabezpečujúcich efektívnu obranu proti aerodynamickým cieľom. Na základe prognóz o zmene charakteru útočiacich cieľov, iných prostriedkoch vzdušného napadnutia a prostriedkov rušenia a potreby ochrany pred operačno-taktickými raketami a taktickými balistickými raketami (ktoré začali zaberať neprehliadnuteľné miesto medzi prostriedkami vzdušného napadnutia) bolo rozhodnuté o potrebe vývoja nových protilietadlových raketových prostriedkov pre PVO štátu a PVO pozemných vojsk.
Základné požiadavky boli jasné - mobilnosť, schopnosť zistiť, sledovať a zničiť útočiace balistické rakety na veľkú vzdialenosť. Súčasne museli tieto systému riešiť úlohy protiraketovej a protilietadlovej obrany a ničiť aerodynamické ciele v širokom rozsahu výšok


Rapídne stúpla dôležitosť prehľadového rádiolokátora (rádiolokátora kruhového obzoru RKO). Okrem toho, že tento rádiolokátor bude s najväčšou pravdepodobnosťou terčom prvého útoku protivníka všetkými prostriedkami protirádiolokačného boja (protirádiolokačné rakety, rôzne druhy aktívneho a pasívneho rušenia) musí byť schopný zistiť súradnice cieľov na veľkú vzdialenosť, s veľkou rýchlosťou obnovy informácie i v podmienkach rôznych druhov rušenia.
V 1966 bolo rozhodnuté o vývoji protilietadlového raketového systému S-300 (С-300). Vývoj bol rozdelený do viacerých konštrukčných kancelárií v závislosti na určenie prostriedku, vývoj RKO pre systémy S-300P (С-300П) a S-300V (С-300В) bol daný konštrukčnej kancelárii NIIIP.


Z dôvodu rastúcej rýchlosti cieľov a ich manévrovacími možnosťami bol vývoj zameraný aj na schopnosť rádiolokátora skrátiť čas potrebný pre obnovenie rádiolokačnej informácie a zmenšiť chyby pri určovaní súradníc cieľov, čo malo umožniť sledovanie cieľov daným rádiolokátorom.
Bolo nutné operatívne adaptovať rádiolokátor ktuhového obzora na rádiolokačnú situáciu. Pre zabezpečenie presnosti zistenia súradníc cieľov aj pre malorozmerné ciele v diaľke a zároveň potlačiť rôzne šumy a "echo" signály bolo výskumom zistené že najvhodnejšie je použiť elektronicky vychyľovaný lúč, ktorý zároveň umožňuje rozdeliť zónu prehľadu na zónu regulárneho obzora a zónu sledovania cieľov. Zón aregulárneho obzora je zóna mylých polohových uhlov a veľkej vzdialenosti - slúži na zistenie cieľov v diaľke. Zóna sledovania cieľov je oblasť väčších polohových uhlov a menšej vzdialenosti - zabezpečuje sledovanie cieľov.


Toto všetko bolo realizované v rádiolokátore 5N64 (5Н64) (hlavný konštruktér V.V. Rajzberg (В.В. Райзберг), potom J. A. Kuznecov (Ю.А.Кузнецов) a G. N. Golubev (Г.Н.Голубев)).


Rádiolokátor 5N64 (5Н64)je rozmiestnený v troch kontajneroch:
- anténnom F6 (Ф6)
- prijímaco-vysielacom F7 (Ф7)
- prístrojovom F8 (Ф8).
Po skúškach so systémom S-300P (С-300П) prebiehajúcich od roku 1978 sa začala jeho sériová výroba.


Verzie:
- 5N64K (5Н64К) - kontajnerová varianta (stacionárna)
- 5N64S (5N64A) (5Н64С (5Н64А))- samohybná (automobilová varianta)


Vývoj radiolokátora 5N64 (5Н64) bol ukončený v roku 1980 zavedením jeho samohybnej verzie umiestnenej na návese [url]9988 [/url]ťahanom ťahačom MAZ-74106 (МАЗ-74106-9988)


Rádiolokátor 5N64S - na schéme vidno rozdelenie nadstavby na jednotlivé kontajnery



Rádiolokátor 5N64S:



Nakoľko pri vývoji a výrobe rádiolokátora boli zistené značné medzery v použitých technológiách, bolo v roku 1981 rozhodnuté o paralelnej modernizácii tohto rádiolokátora pod označením 64N6 (64Н6), určenom pre modernizovaný systém S-300PM (С-300ПМ). Úlohou modernizácie bolo zlepšiť schopnosť rádiolokátora zistiť aj malorozmerné ciele typu rakiet s plochou dráhou letu rôznych typov, zvýšiť ochranu pred rôznymi druhmi rušenia a zväčšiť počet sledovaných cieľov. Modernizácia bola zameraná aj na zmenšenie náročnosti prípravy rádiolokátora na bojové použitie a predĺženie strednej medziopravnej doby.
URL : https://www.valka.cz/SOV-5N64-64N6-prehladovy-radiolokator-t40137#153572Verze : 0
MOD
PREHĽADOVÝ RÁDIOLOKÁTOR 64N6


64N6 (kód NATO "Big Bird", alebo "Tombstone" (Jane's Land-Based Air Defence Book 2000-2001)) - mobilný prehľadový rádiolokátor s obojstrannou fázovou anténou, automatickým systémom zmeny režimu činnosti v závislosti na podmienkach a automatickým snímaním informácií pre ďašie spracovanie v automatizovanom systéme velenia. Rádiolokátor pracuje v centimetrovom pásme.


Je určený pre zabezpečenie rádiolokačnej informácie pre kabínu bojového riadenia 54K6 automatizovaného systému velenia 83M6 protilietadlového raketového systému S-300PM (S-300PMU1).


Rádiolokátor 64N6 zabezpečuje zistenie vzdušných cieľov s dostatočnou presnosťou na určenie trasy cieľa a jeho rýchlosti pri činnosti bez rušenia ako aj v podmienkach aktívneho a pasívneho rušenia. Zároveň zabezpečuje rozpoznanie príslušnosti cieľa (vlastný - cudzí), a určenie polohových súradníc cieľov vytvárajúcih aktívne rušenie.


Elektronické skenovanie lúčom FAM (fázovaná anténna mriežka) (ФАР — Фазированная антенная решетка) v azimute a v námere v spojení s rýchlym prepínaním smerov vyžarovania FAM a rovnomernou elektromechanickou rotáciou FAM v azimute umožňuje programové prerozdelenie vyžarovanej energie v rozličných smeroch a sektoroch zóny prehľadávania. Tento systém umožňuje v závislosti na vzdušnej situácii stanoviť obsluhe sektory kde rádiolokátor vykonáva len prehľadávanie priestoru a sektory kde vykonáva aj sledovanie vzdušných cieľov (prípadne určiť sektor kde vôbec neprebieha vyžarovanie, napr. z dôvodu možného rušenia iného rádiolokátoru a pod.). Týmto je dosiahnuté zníženie nárokov na prijímací systém hlavne v dvojstupňových režimoch sledovania v kombinácii s režimov selekcie pohyblivých cieľov (SPC - селекциa движущихся целей (СДЦ)). Hranice sektorov (v diaľke, výške a v azimute) činnosti SPC sú stanovované manuálne operátormi, alebo automaticky.


Anténa rádiolokátoru 64N6E2 (výstava MAKS 97)



Ochrana pred aktívnym rušením je zabezpečovaná automatickou zmenou nosnej frekvencie na základe výsledkov analýzy rušenia. Ochranu pred ktívnym rušením tvoreným bočnými lalokmi vyžarovacieho diagramu FAR zabezpečuje trokanálový autokompenzátor pripojený ku kompenzačným anténam.


Ochrana pred pasívnym rušením je zabezpečovaná aparatúrou SPC. Pre zmenšenie množstva klamných odrazov v blízkej zóne (na vzdialenosť 65 km) je do kanálu sledovania vložený blok ČARZ (временная автоматическая регулировка усиления (ВАРУ)) - časová automatická regulácia zosilnena. Z dôvodu zrušenia odrazov od terénnych predmetov v zóne nízkoletiacich ceľov je do prijímacieho kanálu vložený blok porovnávania signalov prijatých z toho istého miesta počas niekoľkých otáčok antény.


Režim činnosti rádiolokátora, spracovanie rádiolokačnej informácie a snímanie súradníc cieľov je zabezpečované výpočtovým systémompostaveným a báze dvoch špecializovaných počítačov (v ruskom originále EVM - elektro-vyčisliteľnyje mašiny). Rádiolokátor je vybavený autonómnym systémom kontroly funkčnosti, ktorý v prípade pouchy automaticky určí príčinu poruchy.


Rádiolokátor je vybavený hlasovým a dátovým komuikačným systémom. Širokopásmový komunikačný blok 5JA312 (5Я312) slúži na prenos dátovej informácie do kabíny bojového riadenia 54K6 systému 83M6 (alebo pre iný automatizovaný systém velenia) buď rádiovo, alebo linkovým spojením.


Rádiolokátor je vybavený nezávislým energetickým systémom 220V/400Hz, tvoreným elektrocentrálou. Napájaný môže byť tiež z vonkajšej siete 220V/50Hz (pomocou meniča 63T6A (63Т6А)), alebo zo samostatnej elektrocentrály 5I57A (5И57А).


Rádiolokátor je umiestnený v dvoch kontajneroch.
- kontajner F6 - anténny systém, prijímač, vysielač
- kontajner F8 - systémy ochrany proti rušeniu, spracovania informácie
Oba kontajnery sú miestnené na návese MAZ-9988 ťahanom ťahačom MAZ-74106. Obsluhu tvoria 4 osoby. Celková hmotnosť dosahuje 60 t.


Rádiolokátor 64N6





Varianty:
64N6E (64Н6Э) - pre S-300PMU-1
64N6E2(64Н6Э2) - pre S-300PMU-2
URL : https://www.valka.cz/SOV-5N64-64N6-prehladovy-radiolokator-t40137#154803Verze : 0
MOD
PREHĽADOVÝ RÁDIOLOKÁTOR 64N6E


Exportná verzia rádiolokátoru 64N6E (64Н6Е) bola v roku 1995 testovaná na polygóne Kapustin Jar (Капустин Яр) spolu s exportnou verziou automatizovaného systému velenia 83M6E (83М6Е) určeného pre riadenie bojovej činnosti systému S-300PMU11 (С-300ПМУ1).


Systémy rádiolokátoru sú schopné vykonávať automatickú kontrolu všetkých systémov s rôznou periodicitou a úrovňou. Na áklade výsledkov testov je rádiolokátor schopný upozorniť na hrozbu technických problémov a navrhovať riešenie na predídenie výpadkom v činnosti.


Rádiolokátor sa skladá z dvoch kontajnerov:
- prijímací a vysielací F6E (Ф6Е)
- prístrojový F8E (Ф8Е)
Obsluha v počte 4 osôb má svoje pracovisko v prístrojovom kontajneri.


Topopripojenie rádiolokátora sa vykonáva pomocou topopripojovača, ktorý je súčasťou komplexu.
Vlastný náves s vozidlom je vybavený elekktocetrálou SEC-75 (СЭС-75), ktorá zabezpečuje nezávislosť systému na napájaní, samozrejme je možné (a v praxi používané častejšie) napájať rádiolokátor z vonkajšej (priemyselnej) siete a z elektrocentrál komplexu. Ďalšie vybavenie tvoria prostriedky nočného videnia, prostriedky radiačného a chemického prieskumu, spojovacie prostriedky a súpravy náhradných dielcov (ZIP (ЗИП)).


Takticko-technické údaje (64N6E):


Zóna prehľadávania:
- azimut: 360°
- námer: 13,4° ( štandartný režim), 55° (sledovanie), do 75° (špeciálny sektor)
Diaľka zisteia cieľa (Mig-21): 260 km
Presnosť určenia súradníc:
- v diaľke: 200 m
- v azimute: 30´
- v námere: 35´
Obnovenie informácie o vzdušnej situácii:
- štandartný režim - 12 s (5 ot/min)
- sledovanie cieľov - 6/12 s (10/5 ot/min)
Počet súčasne sledovaných cieľov : 2x200 (každá FAM 200 cieľov)
Čas prípravy z pochodovej do bojovej polohy: 5 min


Rádiolokátor je schopný pracovať v rôznych meteorologických podmienkach, v zime i v lete bez ohľadu na dennú dobu, s teplotami do 50 °C, vlhkosťou vzduchu 98%, nadmorskej výšky 3000 m a rýchlosti vetra do 30 m/s (v prípade zloženej antény do 50 m/s).
URL : https://www.valka.cz/SOV-5N64-64N6-prehladovy-radiolokator-t40137#163924Verze : 0
MOD
Rádiolokátor 64N6



Rádiolokátor 64N6



Rádiolokátor 64N6E2 systému S-300PMU-2 "Favorit"
URL : https://www.valka.cz/SOV-5N64-64N6-prehladovy-radiolokator-t40137#163991Verze : 0
MOD