Gudkov K-37 (LaGG-3-37)

Gudkov K-37
Гудков K-37

- verzia LaGG-3 s 37 mm kanónom

Práce na tejto konštrukcii sa začali na základe príkazu Národného výboru pre letecký priemysel vydaného dňa 1.3.1941. Podľa neho sa mala riešiť montáž nových kanónov kal. 37 mm konštruktérov Jakova Taubina, resp. jeho nasledovníka Alexandra Nudeľmana (NS-37) a Špitalného (Š-37) do stíhacieho lietadla Jak-1. Účelom adaptácie nových zbraní do existujúceho lietadla malo byť vytvorenie stroja schopného účinne zasiahnuť najmä proti obrnenej technike protivníka. Na základe previerky vykonanej konštruktérom tohto lietadla A.S.Jakovlevom (А.С. Яковлев) a riaditeľom závodu č. 301 Eskinom však bolo zistené, že montáž kanónov do Jak-1 nie je technicky možná bez zmeny usporiadania kabíny pilota a bez predĺženia jeho nosovej časti.

Z týchto dôvodov boli preto obe nové zbrane pod konštruktérskym dohľadom Michaila Ivanoviča Gudkova skúšané na type LaGG-3 (ЛаГГ-3). Už po prvých meraniach a skúškach bolo zrejmé, že kanón NS-37 nie je technicky možné montovať k motoru M-105. Druhý z kanónov, Š-37 bol na tom o čosi lepšie, ale aj on umožňoval len provizórnu montáž s presne vypočítaným množstvom výstrelov, po ktorých však dochádzalo k uvoľňovaniu zbrane. Navyše zásoba nábojov bola viac než nedostatočná - spolu sa podarilo do stíhačky vtesnať k zbrani 20 (!) nábojov kal. 37 mm, namiesto požadovaných 50. A aj keď by sa namiesto kanóna namontoval guľomet BS kal. 12,7 mm nedovoľovala konštrukcia prednej časti trupu umiestniť k nemu viac než 30 nábojov. Iná možnosť však nebola.

Prvý kanónový stíhač na základe LaGG-3 bol prestavaný z lietadla vyrobeného v závode č. 23 a do júna roku 1941 vykonal celkovo 58 letov, z toho 54 letov bolo spojených so streľbou s 37 mm kanóna. Do konca roka 1941 bolo potom v závode č. 21 vyrobených spolu 20 kusov LaGG-3 s kanónom Š-37 v ose vrtule. Stroje dostali označenie K-37 a boli odovzdané k armádnym skúškam. Do bojov sa skupina K-37 pravdepodobne zapojila na moskovskom smere v októbri 1941 v zostave 43. stíhacej leteckej divízie.

Žiaľ, silná výzbroj týchto strojov sa kvôli mnohým konštrukčným a výrobným chybám kanóna nemohla prejaviť naplno. To však nebránilo konštruktérovi zbrane Špitaľnému, aby Stalinovi referoval o úspešnom nasadení novej zbrane, s ktorou sa už podarilo zničiť päť stredných tankov. Zamlčal však, že v tom istom mesiaci bola v podstate celá skupina K-37 zničená.

Je škodou, že M.I. Gudkov nemohol len kvôli chýbajúcej priemyslovej základni a prejaveným nedostatkom kanóna Š-37 pokračovať v ďalšom vývoji kanónového stíhača. Pritom konštrukčné kancelárie Lavočkina a Jakovleva do svojich lietadiel úspešne montovali kanóny NS-37.

Шавров, В.Б.: История конструкций самолетов в СССР 1938-1950 гг.
Симаков, Б.Л.: Самолеты страны Советов 1917-1970