Název: Name: | Bolchovitinov I-1 | |
Originální název: Original Name: | Болховитинов И-1 | |
Kategorie: Category: | stíhací letoun | |
Výrobce: Producer: | DD.MM.1941-DD.MM.1941 Pokusný letecký závod č. 293, Chimki / | |
Období výroby: Production Period: | DD.MM.1941-DD.MM.1941 | |
Vyrobeno kusů: Number of Produced: | 0 | |
První vzlet: Maiden Flight: | DD.MM.RRRR | |
Osádka: Crew: | 1 | |
Základní charakteristika: Basic Characteristics: | ||
Vzlet a přistání: Take-off and Landing: | CTOL - konvenční vzlet a přistání | |
Uspořádání křídla: Arrangement of Wing: | jednoplošník | |
Uspořádání letounu: Aircraft Concept: | klasické | |
Podvozek: Undercarriage: | zatahovací | |
Přistávací zařízení: Landing Gear: | kola | |
Technické údaje: Technical Data: | ||
Hmotnost prázdného letounu: Empty Weight: | 2560 kg | |
Vzletová hmotnost: Take-off Weight: | ? kg | |
Maximální vzletová hmotnost: Maximum Take-off Weight: | 4810 kg | |
Rozpětí: Wingspan: | 13,80 m | |
Délka: Length: | 12,96 m | |
Výška: Height: | ? m | |
Plocha křídla: Wing Area: | 22,90 m2 | |
Plošné zatížení: Wing Loading: | ? kg/m2 | |
Pohon: Propulsion: | ||
Kategorie: Category: | pístový | |
Počet motorů: Number of Engines: | 2 | |
Typ: Type: | Klimov M-107 kvapalinou chladený vidlicový dvanácťválec o vzletovom výkone 1400 k (1029 kW) a nominalnom 1250 k. | |
Objem palivových nádrží: Fuel Tank Capacity: | 1200 kg | |
Výkony: Performance: | ||
Maximální rychlost: Maximum Speed: | 750 km/h v 4600 m | |
Cestovní rychlost: Cruise Speed: | ? km/h v ? m | |
Rychlost stoupání: Climb Rate: | ? m/s | |
Čas výstupu na výšku: Time to Climb to: | 5 min do 5000 m | |
Operační dostup: Service Ceiling: | 10000 m | |
Dolet: Range: | 2000 km | |
Maximální dolet: Maximum Range: | ? km | |
Výzbroj: Armament: | - v každom krídle jeden kanón VJA-23 kal. 23 mm a dva guľomety Berezin UBK kal. 12,7 mm - pod krídlo bolo možné umiestniť závesník, na ktorom mohol stroj niesť dve alebo štyri bomby o hmotnosti od 100 do 250 kg | |
Uživatelské státy: User States: | - | |
Poznámka: Note: | ||
Zdroje: Sources: | Султанов, И.: Тяжелые истребители. И-1 М-107, Авиация и Космонавтика 1/2000 http://www.airwar.ru/enc/fww2/i1.html |
Období | - |
Výrobce | - |
Typ letounu | - |
Kamufláž | - |
Země | - |
Pilot | - |
Výrobní číslo | - |
Sériové / evidenční číslo | - |
Taktické označení / imatrikulace | - |
Jméno stroje | - |
Jednotka | - |
Základna | - |
Datum (DD.MM.RRRR) | DD.MM.RRRR |
Autor | - |
Velikost při 300 DPI | - |
Zveřejněno s laskavým svolením autora | - |
Web autora | - |
URL : https://www.valka.cz/Bolchovitinov-I-1-t39503#562167Verze : 6
Panzer
MOD
Bolchovitinov I-1
Болховитинов И-1
Paralelne s prácami na konštrukcii rýchleho bombardéru Bolchovitinov S pracovala Bolchovitinova konštrukčná kancelária (ОКБ В.Ф. Болховитинова) na ďalšom rozvití myšlienky uloženia motorov v trupe lietadla v tandemovom usporiadaní. Namiesto motorov M-103, použitých v rýchlom bombardéry mali však byť inštalované silnejšie motory M-107, na ktorých výrobe v tom čase intenzívne pracovala konštrukčná kancelária V.J.Klimova (ОКБ В.Я.Климова). Tak bol začatý projekt stíhacieho lietadla I-1 (И-1), ktorý bol práve vďaka veľkej zhode s už skúšaným projektom „S“ zaradený do štátneho plánu skúšobnej leteckej výroby na rok 1941.
Na rozdiel od svojho predchodcu mal I-1 chvostovú časť klasickej koncepcie, keďže dvojitá výškovka bola na bombardéry potrebná len kvôli lepšiemu výhľadu, resp. pokrytiu zadnej polosféry guľometom palubného strelca. Olejové i vodné chladiče boli vypracované rovnako ako u projektu S, boli však mierne zväčšené ich prietokové otvory vzhľadom na vyšší výkon motorov M-107.
Plánovaná maximálna rýchlosť I-1 mala byť 750 km/h, vypočítaný dostup 9500 m a vystúpať do výšky 5000 metrov mal za 5 min. Neobvyklým bol vypočítaný dolet – 2000 km!
Všetka výzbroj lietadla bola sústredená v krídlach. Smerom od trupu bol v každom krídle umiestnený jeden kanón VJA-23 kal. 23 mm a vedľa neho po dva guľomety Berezin UBK kal. 12,7 mm. Pod krídlo bolo možné umiestniť závesník, na ktorom mohol stroj niesť dve alebo štyri bomby o hmotnosti od 100 do 250 kg.
Hoci sa po uskutočnení letových skúšok lietadiel Bolchovitinov S a "2S", v ktorom bol inštalovaný len jeden motor, v plnej miere potvrdila bezperspektívnosť takejto koncepcie, snažil sa Bolchovitinov doviesť projekt stíhača I-1 do štádia letových skúšok, ktoré boli naplánované v polovici júna/června 1941. Vypuknutie vojny a potreba zintenzívnenia prác na konštruovaní záchytnej stíhačky s raketovým pohonom však spôsobili zastavenie tohto projektu. Pri jeho výrobe mali byť použité viaceré nové výrobné postupy a plánované bolo aj použitie vystreľovacieho pilotného sedadla, ktoré malo byť použiteľné aj v rozsahu rýchlostí 600-750 km/h.
Султанов, Ивнамин: Тяжелые истребители. И-1 М-107, Авиация и Космонавтика, 1/2000
Болховитинов И-1
Paralelne s prácami na konštrukcii rýchleho bombardéru Bolchovitinov S pracovala Bolchovitinova konštrukčná kancelária (ОКБ В.Ф. Болховитинова) na ďalšom rozvití myšlienky uloženia motorov v trupe lietadla v tandemovom usporiadaní. Namiesto motorov M-103, použitých v rýchlom bombardéry mali však byť inštalované silnejšie motory M-107, na ktorých výrobe v tom čase intenzívne pracovala konštrukčná kancelária V.J.Klimova (ОКБ В.Я.Климова). Tak bol začatý projekt stíhacieho lietadla I-1 (И-1), ktorý bol práve vďaka veľkej zhode s už skúšaným projektom „S“ zaradený do štátneho plánu skúšobnej leteckej výroby na rok 1941.
Na rozdiel od svojho predchodcu mal I-1 chvostovú časť klasickej koncepcie, keďže dvojitá výškovka bola na bombardéry potrebná len kvôli lepšiemu výhľadu, resp. pokrytiu zadnej polosféry guľometom palubného strelca. Olejové i vodné chladiče boli vypracované rovnako ako u projektu S, boli však mierne zväčšené ich prietokové otvory vzhľadom na vyšší výkon motorov M-107.
Plánovaná maximálna rýchlosť I-1 mala byť 750 km/h, vypočítaný dostup 9500 m a vystúpať do výšky 5000 metrov mal za 5 min. Neobvyklým bol vypočítaný dolet – 2000 km!
Všetka výzbroj lietadla bola sústredená v krídlach. Smerom od trupu bol v každom krídle umiestnený jeden kanón VJA-23 kal. 23 mm a vedľa neho po dva guľomety Berezin UBK kal. 12,7 mm. Pod krídlo bolo možné umiestniť závesník, na ktorom mohol stroj niesť dve alebo štyri bomby o hmotnosti od 100 do 250 kg.
Hoci sa po uskutočnení letových skúšok lietadiel Bolchovitinov S a "2S", v ktorom bol inštalovaný len jeden motor, v plnej miere potvrdila bezperspektívnosť takejto koncepcie, snažil sa Bolchovitinov doviesť projekt stíhača I-1 do štádia letových skúšok, ktoré boli naplánované v polovici júna/června 1941. Vypuknutie vojny a potreba zintenzívnenia prác na konštruovaní záchytnej stíhačky s raketovým pohonom však spôsobili zastavenie tohto projektu. Pri jeho výrobe mali byť použité viaceré nové výrobné postupy a plánované bolo aj použitie vystreľovacieho pilotného sedadla, ktoré malo byť použiteľné aj v rozsahu rýchlostí 600-750 km/h.
Султанов, Ивнамин: Тяжелые истребители. И-1 М-107, Авиация и Космонавтика, 1/2000
Шавров, В.Б.: История конструкций самолетов в СССР 1938-1950 гг.
URL : https://www.valka.cz/Bolchovitinov-I-1-t39503#150016Verze : 4
Panzer
MOD
Авиация и Космонавтика, 1/2000
Období | - |
Výrobce | - |
Typ letounu | - |
Kamufláž | - |
Země | - |
Pilot | - |
Výrobní číslo | - |
Sériové / evidenční číslo | - |
Taktické označení / imatrikulace | - |
Jméno stroje | - |
Jednotka | - |
Základna | - |
Datum (DD.MM.RRRR) | DD.MM.RRRR |
Autor | - |
Velikost při 300 DPI | - |
Zveřejněno s laskavým svolením autora | - |
Web autora | - |
predpokladaný vzhľad prototypu
URL : https://www.valka.cz/Bolchovitinov-I-1-t39503#150021Verze : 2
Panzer
MOD
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.