Main Menu
User Menu

Iljušin Il-2 M-82

Ilyushin Il-2 M-82

Ильюшин Ил-2 М-82

     
Název:
Name:
Iljušin Il-2 M-82
Originální název:
Original Name:
Ильюшин Ил-2 М-82
Kategorie:
Category:
bitevní letoun
Výrobce:
Producer:
DD.MM.1941-DD.MM.1941 Moskevský letecký závod č. 39 V. R. Menžinského, Moskva /
Období výroby:
Production Period:
DD.MM.1941-DD.MM.1941
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
1 prototyp / prototype
První vzlet:
Maiden Flight:
08.09.1941
Osádka:
Crew:
2
Základní charakteristika:
Basic Characteristics:
 
Vzlet a přistání:
Take-off and Landing:
CTOL - konvenční vzlet a přistání
Uspořádání křídla:
Arrangement of Wing:
jednoplošník
Uspořádání letounu:
Aircraft Concept:
klasické
Podvozek:
Undercarriage:
zatahovací
Přistávací zařízení:
Landing Gear:
kola
Technické údaje:
Technical Data:
 
Hmotnost prázdného letounu:
Empty Weight:
3935 kg
Vzletová hmotnost:
Take-off Weight:
5655 kg
Maximální vzletová hmotnost:
Maximum Take-off Weight:
? kg
Rozpětí:
Wingspan:
14,60 m
Délka:
Length:
11,60 m
Výška:
Height:
4,17 m
Plocha křídla:
Wing Area:
38,50 m2
Plošné zatížení:
Wing Loading:
? kg/m2
Pohon:
Propulsion:
 
Kategorie:
Category:
pístový
Počet motorů:
Number of Engines:
1
Typ:
Type:
Švecov M-82
- dvouhvězdicový
- počet válců: 14
- vzletový výkon: 1268 kW
Objem palivových nádrží:
Fuel Tank Capacity:
535 kg (749 l)
Výkony:
Performance:
 
Maximální rychlost:
Maximum Speed:
421 km/h v 2600 m
Cestovní rychlost:
Cruise Speed:
384 km/h v ? m
Rychlost stoupání:
Climb Rate:
? m/s
Čas výstupu na výšku:
Time to Climb to:
? min do ? m
Operační dostup:
Service Ceiling:
7500 m
Dolet:
Range:
700 km
Maximální dolet:
Maximum Range:
? km
Výzbroj:
Armament:
hmotnost pum: 400 ? kg (maximálně 600 ? kg)

hlavňová výzbroj:
- pevná (v křídle):
   2x ŠKAS (každý 750 nábojů)
   2x VJa-23 (každý 210 nábojů)
- pohyblivá (v kabině): 1x UBT

rakety: 8x RS-82 nebo RS-132
Uživatelské státy:
User States:
-
Poznámka:
Note:
známý též jako Il-4
Zdroje:
Sources:
Перов В., Растренин О.: Штурмовик Ил-2, Авиация и Космонавтика
Черников, Е.: Ил-2 - гордость отечественной авиации, Крылья Родины
Самолеты ОКБ имени С.В.Ильюшина. (под редакцией Г.В. Новожилова)
Шавров, В.Б.: История конструкций самолетов в СССР 1938-1950 гг.
Il-2 Stormovik In action. Aircraft Number 155
"Война в воздухе" №6-7. Ил-2, Ил-10. История создания и применения
Aircraft Profile 88. Witold Liss. Ильюшин Ил-2 (Перевод В. Моисеева, редакция С. Платова)
Letectví+Kosmonautika č. 9, ročník 1985, str. 29/349
URL CZ: https://www.valka.cz/Iljusin-Il-2-M-82-t39479#149834Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Ilyushin-Il-2-M-82-t39479#149834Version : 0
MOD
Iljušin Il-2 M-82
Ильюшин Ил-2 М-82



Asi každému záujemcovi o druhú svetovú vojnu je známa silueta sovietskeho jednomotorového bitevného lietadla Il-2, nazývaného "Šturmovik". Nechýbalo však veľa, a silueta tohto bitevníku mohla vyzerať dosť odlišne. Bez typického zahroteného predku, ale za to s mohutnejšími kapotami, pod ktorými by sa skrýval hviezdicový motor.

V čase, kedy prebiehali štátne skúšky prototypu Il-2 s kvapalinou chladeným motorom Mikulin AM-38, obrátil sa konštruktér lietadla S.V. Iljušin dňa 21.7.1941 na A.I. Šachurina, ktorý v tom čase stál na čele Národného výboru pre letecký priemysel (Нарком авиапромышленности - НКАП) s návrhom alternatívne nahradiť pôvodný motor hviezdicovým, vzduchom chladeným motorom. Hlavným dôvodom pritom bola Iljušinova snaha poistiť sa pre prípad neudržania sa AM-38 v sériovej výrobe (bez ohľadu na dôvod), resp. v prípade výpadku v jeho dodávkach.

Katastrofálna situácia na fronte a zdanlivo nezadržiteľný postup nemeckých vojsk do vnútra krajiny sovietov spôsobil, že predstavitelia Národného výboru pre letecký priemysel i vlády reagovali na Iljušinov návrh takmer okamžite, v snahe zabrániť ochromeniu výroby tak potrebných Il-2 pre prípadný nedostatok motorov AM-38. Preto bol už dňa 29.7.1941 vydaný rozkaz, na základe ktorého bol riaditeľ leteckého závodu č. 18 M.B. Šenkman (М.Б. Шенкман) povinný do 1. augusta 1941 odovzdať S.V. Iljušinovi k dispozícii jeden sériový Il-2 a zabezpečiť jeho prelet do Moskvy, konkrétne do závodu č. 39. Hlavnému konštruktérovi lietadla bol zase daný rozkaz najneskôr do 30. augusta vyrobiť a vykonať letové skúšky modifikácie Il-2 s hviezdicovým motorom.

V podstate jediným vhodným motorom, ktorý bol na prelome rokov 1940 a 1941 k dispozícii, bol dvojhviezdicový dvanásťvalec typu M-82 (neskôr premenovaný na AŠ-82) konštruktéra A.D. Švecova. Jeho výkon dosahoval v tom čase 1675 k (1231 kW). Iljušinov konštrukčný tým tak mal pred sebou neľahkú úlohu - zakomponovať hviezdicový motor do draku od počiatku konštruovaného pre radový dvanásťvalec usporiadaný do V. Vďaka enormnému úsiliu konštruktérov i pracovníkov prototypovej dielne však už 8. septembra 1941 skúšobný pilot V.K. Kokkinaki (В.К.Коккинаки) vykonal na takto upravenom stroji prvý skúšobný let.

Zabudovanie nového motora bolo vyriešené tak, že tesne pred nábežnou hranou krídla bola pri protipožiarnej prepážke oddelená samonosná pancierová časť krytov motora, ktorá bola nahradená valcovitým pancierom, v ktorom bol umiestnený nový motor. Toto nové pancierovanie malo tvar prstenca typu NACA, vzadu s regulačnými klapkami pre riadenie chladenia. Niektoré ruské zdroje uvádzajú, že motor nebol chránený pancierom a ani samotný prstenec typu NACA nebol pancierovaný, ale mal byť vyrobený z ľahkej hliníkovej zliatiny. Motor musel byť, kvôli zachovaniu osy ťahu vrtule, umiestnený trochu nižšie ako AM-38, takže pri pohľade zboku sa v mieste pripojenia motora k draku trup akoby lomil. Namiesto pôvodnej vrtule VIŠ-22T bola namontovaná vrtuľa AV-5V s priemerom 3,5 m.

Ďalšou zmenou oproti pôvodnej koncepcii Il-2 bolo predĺženie pilotnej kabíny smerom dozadu, kde na miesto zadnej benzínovej nádrže bolo vytvorené pancierované stanovisko zadného strelca. Tento bol vyzbrojený veľkorážnym guľometom UBT kal. 12,7 mm s palebným priemerom 250, resp. 280 nábojov. Keďže kabína bola plne uzavretá bola zbraň umiestnená na kĺbovej lafete v štrbinovom strelisku. Z tohto dôvodu bol pohyb zbrane obmedzený - odmer bol 22° a námer 38". Vykompenzované to však bolo veľmi dobrým pancierovaním kabíny pilota i strelca. Pancierové dosky v zadnej časti kabíny a na jej spodku mali hrúbku 8 mm, bočné do 6 mm a pancierovanie nad hlavou strelca bolo hrubé 5 mm. Okrem toho čelný štítok kabíny bol z pancierového skla o hrúbke 64 mm.

V záujme zachovania pôvodného doletu lietadla musel byť zväčšený objem palivovej nádrže umiestnenej pod sedadlom pilota na 724 litrov a súčasne bolo vyriešené plnenie nádrží neutrálním plynom, zabraňujúcim v prípade priestrelu nádrže jej vznieteniu. Ďalšie bojové parametre sa od pôvodného Il-2 zásadnejšie nelíšili. Stroj mohol naďalej niesť 400-600 kg bomb v trupe a v centropláne, vo vonkajších častiach krídla mal namontované dva pevné kanóny ŠVAK kal. 20 mm s palebným priemerom po 210 nábojov na zbraň a dva guľomety ŠKAS kal. 7,62 mm so zásobou po 750 nábojov na hlaveň. Pod krídlami boli koľajnicové závesy pre celkovo osem neriadených raketových striel RS-82 alebo RS-132, po štyri na každej strane.

Podnikové skúšky prebehli pomerne v krátkom čase a podľa mienky skúšobných pilotov V.K. Kokkinakiho a K.K. Rykova (К.К.Рыков) sa väčšina letových vlastnosti stroja oproti pôvodnému zhoršila. Motor M-82 bol vyslovene výškovou pohonnou jednotkou, ktorého výkon na bitevníku zostával nevyužitý. Kokkinaki tiež upozornil na problém s vyvážením lietadla, čo bolo spôsobené ľahším motorom a pribudnutím streliska s druhým členom posádky za ťažiskom lietadla. Podnikový skúšobní letci však nezistili žiadne závažné chyby, ktoré by bránili sériovej výrobe. Nový šturmovik mal dostať označenie Il-4.

Aj keď práce na vývoji lietadla oddialila evakuácia závodu, pokračovalo sa dňa 20.04.1942 v skúškach a to dokonca s novým motorom M-82 112I (M112IR) s výkonom 1700 k (1247 kW) pri vzlete a menovitým výkonom 1400 k (1030 kW). Stroj s týmto novým motorom pilotoval skúšobný pilot M.A. Ňuchtikov (М.А. Нюхтиков) a napriek zmenšeniu hmotnosti lietadla dosiahol pri zemi maximálnu rýchlosť len 365 km/h (V. Němeček v L+K uvádza 399 km/h) a vo výške 5500 m maximálnu rýchlosť 406 km/h. Pre vzlietnutie potreboval stroj dráhu 488 m, pre pristátie 515 m, pristávacia rýchlosť bola 147 km/h; do výšky 5000 m sa "šplhal" 10,6 minúty.

Napriek tomu po vykonaní štátnych skúšok bol stroj Il-2 M-82IR odporúčaný pre sériovú výrobu s tým, že bolo odporučené doplniť chýbajúce interkomunikačné zariadenie a rádiokompas RPK-10. Na základe uvedeného odporúčania začala sa výroba tejto modifikácie v leteckom závode č. 381 a dňa 1. mája 1942 bol vyrobený prvý sériový exemplár. Celkovo malo byť v máji 1942 vyrobených 56 kusov Il-2 M-82IR a v júni rovnaký počet. Nie je však známe, koľko kusov bolo nakoniec vyrobených, pretože dňa 26.04.1942 bol vydaný príkaz na zastavenie výroby tejto modifikácie z dôvodu zabezpečenia dostatočného počtu motorov AM-38. Potvrdené je len to, že v závode č. 381 bol vyrobený jeden kus Il-2 M-82 a aj to z neznámeho dôvodu v jednomiestnej verzii. Označenie Il-4 bolo medzitým pridelené dvojmotorovému bombardéru DB-3F .

Podstatným prínosom prác na tomto type však bolo to, že z "vyšších miest" bolo Iljušinovi odporúčané venovať pozornosť prepracovaniu jednomiestneho Il-2 s motorom AM-38 na dvojmiestny stroj so zadným strelišťom a jeho zavedeniu do výroby. Je pritom paradoxom, že najstarší prototyp šturmovika, BŠ-2, strelca mal a práve na zásah tzv. vyšších miest sa ho musel vzdať.


https://www.airwar.ru/enc/aww2/il2m82.html
warsandworld.narod.ru

Iljušin Il-2 M-82 - čelný pohľad

čelný pohľad
Iljušin Il-2 M-82 -


Iljušin Il-2 M-82 -


Iljušin Il-2 M-82 -


Iljušin Il-2 M-82 - Prototyp Il-2 M-82 (výrobní číslo 4714) během podnikových zkoušek, 1941.

Prototyp Il-2 M-82 (výrobní číslo 4714) během podnikových zkoušek, 1941.
URL CZ: https://www.valka.cz/Iljusin-Il-2-M-82-t39479#149833Verze : 7
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Ilyushin-Il-2-M-82-t39479#149833Version : 0
MOD