CZK/DEU - Škoda T-11

Škoda T-11
Ide o nové továrne označenie zavedené v 5/1939, ktoré nahradilo pôvodne označenie tanku Š-II-a prijatého československou armádou ako LT vz.35.

T-11 pre Afganistan
Projekt ľahkého tanku bol výsledkom objednávky armády afganského kráľovstva zo dňa 1.2.1939. Dodaných malo byť 10 kusov tohoto typu. Výroba však prebiehala až po okupácii a hotové stroje boli prevzaté afgánskou vojenskou komisiou 12.3.1940. Stroju sa pripisuje niekoľko druhov označení, pre Afganistan sa predpokladalo Š-II-aA, ktoré bolo tiež v 5/1939 zmenené na T-11. Vďaka vojenským udalostiam nebolo možné dopraviť stroje do krajiny objednávateľa, preto zostali u výrobcu a boli nemeckými orgánmi uvoľnené pre export.

Ďalším záujemcom o československé stroje bolo Bulharsko.
Bulhari zakúpili 26 kusov starších strojov T-11 (nové označenie patrilo i ex. LT vz.35) pri ich obchodnej návšteve v Nemecku a 11. Panzer Regimentu v Padeborne v 8/1939. Tieto stroje boli z armádnych prebytkov Wehrmachtu, odoslané k rekonštrukciám do Škodovky v Plzni. Rekonštrukcie sa pretiahli a boli dodané až na jar roku 1940. Keďže skúsenosti Bulharov s týmito strojmi boli dobré, mali snahu získať ďalšie stroje. Požiadavka bola predložená nemeckým orgánom, no firma Škoda ponúkla bulharskej strane dodávku len 10 kusov T-11 zo zastavenej objednávky pre Afganistan. Dodať ich mali s kompletným vybavením, náhradnými súčiastkami a muníciou. Bulharská strana to akceptovala a zmluva o nákupe tohoto typu bola podpísaná. Stroje známe vo Škodovke tiež ako Š-II-aB, boli odoslané koncom roka 1940.

Oproti pôvodnému LT vz. 35 získali oba typy T-11 rôzne vylepšenia. Mali zosilnenú prevodovku, modernejšiu rádiovýbavu firmy Telefunken. Nový modernejší kanón Škoda A8 obdržalo len desať pôvodných afganských strojov.

Stroje boli v bulharskej armáde označované ako Lek tank Skoda (Лек танк Skoda). Dostali evidenčné značky a na boky veží veľké biele rozpoznávacie čísla 49 až 60. Od polovice roku 1941 stroje niesli čierne kríže sv. Ondreja na bielom štvorcovom poli. V rokoch 1944/45 niesli stroje i erbový znak s národnými farbami (zelená, biela, červená). Vozy pôvodne kamuflované nemeckou tankovou šedou, boli neskôr prestriekané farbou kaki (khaki) a začiatkom roku 1945 dostali preživšie exempláre tmavozelenú kamufláž. Pôvodne plánovali Bulhari zakúpiť ďalších 45 tankov, no nemecké orgány výrobu nepovolili.

Stroje boli prvýkrát bojovo použité až na jeseň (podzim) roku 1944 (!), kedy sa Bulharsko pridalo na stranu spojencov. Spolu so sovietskymi jednotkami boli stroje nasadené v bojoch proti nemeckým jednotkám na Balkáne, prevažne v Juhoslávii. Stroje sa v horských oblastiach osvedčili, no ľahké tanky už v tej dobe boli archaizmom. Neskôr sa zúčastnili i obsadzovaní Rakúska. Po ich stiahnutí z fronty boli zvyšné stroje využívané bulharskou povojnovou armádou až do 50. rokov 20. storočia k výcviku a pomocným úlohám. Ešte tesne po vojne v roku 1945 Bulhari jednali o zakúpení náhradných súčiastok na tieto stroje. Zmluva bola naplnená v roku 1948. Jeden zo strojov staršej verzie T-11 sa dočkal dnešných dní vo vojenskom múzeu v Sofii.

Pavel Pilař - Lehké tanky Škoda T-11, T-12 a T-13M, HPM č. 2/2002
Ivo Pejčoch, Oldřich Pejs - Obrněná technika 6, Střední Evropa 1919-1945 I.část, vydavateľstvo ARES, Praha 2005, ISBN 80-86158-46-2
Vladimír Francev, Charles K. Kliment - Československá obrněná vozidla 1918-1948, vydavateľstvo ARES, II. vydanie, Praha 2004, ISBN 80-86158-40-3
https://www.ebay.de
https://ostpanzer.com/forum/
https://www.md.government.bg/nvim/_bg/ts.html
www.md.government.bg
https://cgi.ebay.de/.../p3286.c0.m14

*Upravené a doplnené v spolupráci s pánom Jiřím Tintěrom, za čo mu ďakujem za správne "navigovanie" v plejáde československých typov tankov.