OSN prostredníctvom svojej Bezpečnostnej rady – BR OSN (Security Council). Keďže OSN nemá vlastné mocenské nástroje, využíva na riešenie kríz sily a prostriedky iných organizácií a svojich členských štátov. Mierové operácie sa realizujú na základe príslušnej rezolúcie BR OSN, ktorá presne určuje mandát operácie. Výkonné riadenie a kontrola sú úlohou generálneho tajomníka OSN, poľné velenie na základe mandátu vykonáva vedúci misie – osobitný splnomocnenec generálneho tajomníka OSN. Za mierové sily OSN sa považujú národné kontingenty ozbrojených síl členských krajín OSN vyčlenené pre mierovú operáciu na základe rozhodnutia BR OSN. Ide obyčajne o vojenské jednotky a skupiny vojenských pozorovateľov. Generálny tajomník OSN má v tzv. Stand-by silách k dispozícii 47-tisíc vojakov a policajtov z 87 krajín. Na vývoj medzinárodnej bezpečnosti reagovala tzv. Brahimiho správa, ktorá odporučila vytvoriť nový manažérsky a finančný systém a preklasifikovať druhy operácií na: - prevenciu konfliktov (Conflict Prevention), - budovanie mieru (Peace Building), - dočasnú správu (Transitional Administration), - udržiavanie mieru (Peace Keeping).
UNFICYP - United Nations Peacekeeping Force in Cyprus (Mierové sily OSN na Cypre)
miesto pôsobenia:
Cyprus - zelená línia
typ jednotky:
strážna jednotka
termín pôsobenia:
26.05.2001 - trvá
popis misie:
Nasadenie do operácie sa uskutočnilo v troch etapách od 26. mája do 19. júna 2001. V misii pôsobilo 274 príslušníkov OSSR, pričom 40 vojakov zastávalo funkcie na jej hlavnom veliteľstve v Nikózii. Slovenská jednotka prevzala 18. júna 2001 velenie v Sektore 4 na východe ostrova. Na veliteľstve tejto časti, na základni gen. M. R. Štefánika vo Famaguste slúžilo 80 slovenských vojakov. V Sektore 4 pod slovenským velením slúžili dve slovenské (spolu 125 vojakov) a jedna maďarská rota. Medzi ich operačné úlohy patril najmä monitoring dodržiavania vojensko-politických dohôd na čiarach zastavenia paľby v nárazníkovej zóne medzi tureckou a gréckou stranou, pravidelné hliadkovanie v tejto zóne, registráciu a hlásenie všetkých narušení dohôd a vojenských aktivít v jej blízkosti, či humanitárne aktivity. Na veliteľstve misie v Nikózii začala slúžiť aj slovenská ženijná čata, ktorá má na starosť logistickú podporu, údržbu objektov a budovanie inžinierskych sietí pre veliteľstvo misie. Slováci v rámci rotácie v septembri 2002 prevzali funkcie hlavného lekára, hlavného hygienika a asistenta hlavného inžiniera. V marci 2005 došlo k redukcii počtu nasadených vojakov na 210. Reálne na Cypre slúžilo 196 vojakov OSSR, z toho 61 (vrátane ženistov) v štruktúrach veliteľstva misie a ostatní plnili operačné úlohy v Sektore 4 spolu s maďarskými a chorvátskymi vojakmi pod spoločným slovenským velením. Hlavnou úlohou stále je formou pozorovania, hliadkovania a vyjednávania zabrániť opätovnému vypuknutiu bojov medzi gréckou a tureckou stranou. V operácii pôsobia aj slovenskí vojenskí policajti. Ďalšou časťou slovenského kontingentu sú dôstojníci MOLO1), ktorých úlohou je zabezpečiť vyššiu formu komunikácie s veliteľmi zložiek miestnych síl. Koncom septembra 2011 sa počet nasadených vojakov znížil na 159, keď bola z operácie stiahnutá jedna slovenská strážna čata (z dvoch) a nahradená srbskou. Zo 159 slovenských vojakov 98 slúži priamo v Sektore 4, ďalších 37 je ženistov, 9 slúžia na veliteľstve, 5 ako vojenskí policajti a napokon zvyšných 10 slúži ako mobilná záloha. Koncom septembra 2016 sa počet nasadených vojakov zvýšil na 169.
Od augusta 1998 slúžia v misii dvaja slovenskí pozorovatelia. Ich úlohou je kontrolovať prímerie a monitorovať situáciu na hraniciach, patrolovanie a vykonávanie inšpekcií. Taktiež sa podieľajú na špeciálnom vyšetrovaní a na výcviku nových pozorovateľov. Sú zaradení do skupín pozorovateľov na pozorovacích stanovištiach. Jeden príslušník plnil úlohy v Izraeli a druhý v Sýrii. Počet príslušníkov misie sa zvýši na troch vždy, keď sa veliteľom pozorovateľskej skupiny misie stane Slovenský dôstojník. Túto funkciu zastával od januára 2008 do roku 2009 pplk. Michal ROHLEDER, čím operačne velil vyše 70 pozorovateľom z 23 krajín. Od marca 2011 do apríla 2012 túto funkciu zastával pplk. Ján ČEŠEK. Vo februári 2013 sa mandát nasadenia slovenských vojakov rozšíril na celú oblasť misie a zároveň došlo k presunu jedného z pozorovateľov do Egypta.
výzbroj:
veliteľ:
08/1998 - 08/1999 pplk. Jozef ŠIMO 08/1999 - 08/2000 pplk. Ľudovít MIKUŠKA 08/2000 - 08/2001 pplk. Tibor TATÁR 08/2001 - 08/2002 pplk. Jozef MICHANA 08/2002 - 08/2003 mjr. Pavol FAJMON 08/2003 - 08/2005 mjr. Ján KAĽAVSKÝ 08/2005 - 08/2006 kpt. Miloš SOPOLIGA 08/2006 - 03/2007 pplk. Ján KÁĽAVSKÝ 03/2007 - 09/2007 kpt. Ľubomír HAVRILLA 09/2007 - 01/2008 kpt. Ján SOPKO 01/2008 - 01/2009 pplk. Michal ROHLEDER 01/2009 - 07/2009 mjr. Karol KUBICA 07/2009 - 07/2010 kpt. Jozef SVENTEK 07/2010 - 07/2011 mjr. Libor NYÉKI 07/2011 - 04/2012 pplk. Ján ČEŠEK 04/2012 - MM/2012 kpt. Štefan GÉCI MM/2012 - MM/RRRR mjr. Peter HUSÁR
Počas vzniku Slovenskej republiky pôsobil v operácii Česko-slovenský peší prápor pôsobiaci na území Chorvátska v oblasti Plitvických jazier. 90 príslušníkov práporu deklarovalo príslušnosť k ASR a postupne sa z misie stiahlo.
výzbroj:
veliteľ:
?
fotografia:
-
typ jednotky:
ženijná jednotka
termín pôsobenia:
26.05.1993 - DD.01.1996
popis misie:
1. a 2. mája 1993 sa zo Serede dvoma vlakovými súpravami vypravila ubytovacia skupina 96 vojakov. Cieľovými stanicami boli chorvátske mestá Daruvar a Lipik. V Daruvare pripravili ubytovacie priestory pre veliteľstvo a štáb práporu, v Lipiku pre hlavné sily jednotky a logistické zabezpečenie. Celý ženijný prápor (SLOVENGBATT) o sile 418 vojakov sa na mieste určenia zhromaždil 26. mája 1993. K hlavným operačným úlohám jednotky patrila rekonštrukcia mostov, ciest a ďalších objektov, vytyčovanie zamínovaných úsekov, zaistenie mínovej bezpečnosti, budovanie úkrytov, ochranných stavieb, vŕtanie studní a ťažba vody, školenie ostatných jednotiek v súvislosti s mínovým nebezpečenstvom a humanitárna pomoc obyvateľstvu. V novembri 1993 sa rozhodlo o ďalšom posilnení jednotky, čím vznikol 606-členný prápor. Jeho časti, vytvárané podľa charakteru úloh, pôsobili na viac ako 30 miestach Chorvátska i Bosny a Hercegoviny, napríklad v Gračaci, Knine, Topusku, Gline, Váreši, Zenici, Sarajeve, na hore Igman, na rieke Neretva a inde. To kládlo nesmierne nároky na spojenie, zásobovanie, striedanie ľudí a dokonalú súhru velenia pri riadení činnosti. Príslušníci SLOVENGBATT-u preverili a odmínovali vyše 500 000 m2 terénu, zneškodnili 849 protitankových a protipechotných mín a 1040 kusov rôznej munície. V mostovom programe postavili vyše 30 mostov - všetky z materiálu dovezeného zo Slovenska. Osobitnú kapitolu tohto programu predstavuje 200 m dlhý pontónový most na rieke Neretva, asi 30 km severne od Mostaru. V závere misie Slovenskí ženisti pôsobili v Bosne a Hercegovine v prospech misie IFOR (Implementation Force, operácia NATO). Koncom januára 1996 sa Slovenský ženijný prápor slúžil presunul pod mandát misie UNTAES.
Dvaja príslušníci ASR boli členmi pozorovateľskej misie UNOSOM I. K ich povinnostiam patrilo monitorovanie zastavenia paľby a dodržiavania prímeria medzi ozbrojenými frakciami a eskortovanie humanitárnej pomoci. Po ukončení misie v marci 1993 pokračovali v službe vrámci nadväzujúcej misie UNOSOM II.
V pozorovateľskej misii pôsobili traja až piati vojaci ASR. Vo všetkých troch pozorovateľských misiách v Angole pôsobilo celkovo 36 príslušníkov ASR, ktorí získali cenné skúsenosti z práce v medzinárodných štáboch počas spolupráce s humanitnými a inými medzinárodnými organizáciami a z programov odzbrojenia znepriatelených strán.
výzbroj:
veliteľ:
07/1997 - 05/1998 pplk. Miroslav HRUŠKA 05/1998 - 03/1999 pplk. Miroslav ŠOTER
Do operácie sa zapojili 10 príslušníci ASR, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní porušovania humanitárneho práva, dohliadali nad voľbami v Libérii a kontrolovali udržiavanie prímeria a odzbrojovanie.
V roku 1993 pôsobilo v misii 12 Slovenských dôstojníkov. V roku 2000 Slovensko opäť vyslalo do operácie 8 vojakov, ktorých úlohou bola kontrola plnenia dohody medzi OSN a vládou Iraku o ochrane pracovníkov humanitárnych organizácií a dohľad nad bezpečnosťou národnostných či náboženských skupín. Vojaci sa stiahli vo februári 2003.
Do operácie bolo vyslaných 5 príslušníkov ASR, ktorí monitorovali zastavenie paľby medzi vládnymi silami a povstalcami v hraničnom pásme medzi Ugandou a Rwandou.
Do operácie boli vyslaní 7 príslušníci ASR, ktorých hlavnou úlohou bola kontrola dodržiavania prímeria a hraníc, ako aj dohľad nad presunmi jednotiek a nákladov zbraní.
Slovenský ženijný prápor pôsobiaci v operácii UNPROFOR začal slúžiť v operácii UNTAES v januári 1996. Presunul sa na úzenie východného Slavónska (Chorvátsko) do miest Borovo, Brod Pustara a Marinovici. Práporu (SLOVENGBATT) pripadla úloha vykonať práce nevyhnutné na prijatie nových jednotiek do misie – pakistanského a jordánskeho mechanizovaného práporu, ukrajinskej vrtuľníkovej eskadry a pechotnej roty a argentínskej prieskumnej roty, ako aj vybudovať infraštruktúru nového veliteľstva misie UNTAES vo Vukovare. Slovenskí ženisti sa následne osvedčili pri demilitarizácii a rekonštrukcii oblasti, obnovovaní jej infraštruktúry a najmä pri odmínovaní územia. V hlavnom velení UNTAES Slovákom pridelili 10 postov. K najdôležitejším patrila funkcia náčelníka oddelenia pre koordináciu civilnej a vojenskej zložky a funkcia náčelníka ženijného vojska UNTAES. Misia UNTAES úspešne splnila svoj mandát a Slovenskí vojaci sa vrátili do vlasti vo februári 1998.
Slovenská jednotka pôsobila v misii od mája 1998 ako súčasť rakúskeho práporu AUSBATT. Pôvodne bolo do operácie vyslaných 35 slovenských vojakov. S prihliadnutím na úspešné pôsobenie jednotky časom došlo k rozšíreniu jednotky. Od mája 1999 malo Slovensko v UNDOF 95 vojakov, z ktorých osem pôsobilo vo velení a štábe rakúskeho práporu a 87 tvorilo jeho 3. rotu. Slovenskí vojaci zodpovedali za priestor s rozlohou 58 km2. Úlohy plnili vysielaním hliadok zo siedmych stálych pozícií, a to denných peších, denných a nočných motorizovaných, ako aj nočných špeciálnych, čo zvyšovalo flexibilitu a účinnosť ich práce. Rota tiež nepretržite vyčlenila dve hliadky rýchlej reakcie a jednu skupinu rýchlej reakcie na zásahy pri narušeniach a na ochranu síl a prostriedkov jednotiek OSN. Cieľom hliadkovania a pozorovania na pozíciách bolo zisťovať situáciu v určených priestoroch, prípadné narušenia medzinárodných zmlúv na vizuálnu vzdialenosť a zamedziť nepovoleným vstupom vojakov, vojenskej techniky a civilistov so zbraňami do priestoru separácie medzi Sýriou a Izraelom. K stiahnutiu kontingentu došlo postupne v dvoch etapách 5. a 12. júna 2008. Slovenských vojakov v operácii nahradil chorvátsky kontingent. V operácii celkovo slúžilo 1100 slovenských vojakov, z toho 11 žien.
Slovensko vyslalo v auguste 1999 do misie 2 pozorovateľov, ktorých úlohou bolo kontrolovať plnenie mierovej dohody medzi vládou a povstaleckým Spoločným revolučným frontom, ako aj dodržiavanie ľudských práv a prácu miestnej polície, prípadne vyšetrovať incidenty. Slovenskí pozorovatelia sa podľa svojho zaradenia zúčastňovali na zhromažďovaní informácií v teréne, ich spracovávaní a vyhodnocovaní, podieľali sa na komplexnom vyhodnocovaní vojenských hrozieb, zhromažďovaní údajov o ťažbe diamantov a obchode s nimi a na tvorbe výsledného dokumentu. Vojensko-politická situácia v krajine sa postupne zlepšila a preto od 1. septembra 2004 v operácii slúžil iba jeden príslušník OSSR. Operácia skončila v decembri 2005, keď bola úloha odzbrojenia splnená.
výzbroj:
veliteľ:
08/1999 - 08/2000 mjr. Jaroslav HORVÁTH 08/2000 - 08/2001 pplk. Miroslav DOBRODENKA 08/2001 - 08/2002 mjr. Peter PEŤOVSKÝ 08/2002 - 08/2004 pplk. Miroslav ŠOTER 08/2004 - 02/2005 pplk. Miroslav DOBRODENKA 02/2005 - 12/2005 kpt. Juraj SEPEŠI
Do misie UNMEE nastúpil slovenský kontingent o sile 196 vojakov v decembri 2000. Hlavná základňa slovenskej misie bola pri meste Adi Quala asi 100 km od metropoly Asmara. Ďalšie základne, oddelené stovkami kilometrov zväčša prašných a horských ciest, boli v mestách Barentu a Assab. Hlavnou úlohou vojakov bolo odmínovanie, opravy a stavby ciest a brodov, spevňovanie plôch a ďalšie stavebno-ženijné práce a tiež výstavba táborov, či pozorovacích stanovíšť. V decembri 2003 sa počet vojakov znížil na 129. Počas pôsobenia v operácii Slováci mechanicky odmínovali vyše 6850 km2 plochy, ručne odmínovali vyše 1820 km2 a opravili vyše 1370 km ciest. Zneškodnili 8 protitankových, vyše 300 protipechotných mín a tiež vyše 5200 kusov nevybuchnutej munície. V operácii sa dovedna vystriedalo 715 vojakov OSSR.
Od júla 2001 pôsobila v operácii slovenská vojenská poľná nemocnica úrovne ROLE 2 s 34-členným poľným chirurgickým tímom. Hlavnou úlohou nemocnice, umiestnenej na ploche nie väčšej ako futbalové ihrisko, s priľahlou plochou pre vrtuľníky, bolo poskytovať zdravotnú starostlivosť príslušníkom mierových síl UNMISET rozmiestnených v sektore Západ pri hraniciach so Západným Timorom. Keďže však situácia v oblasti zdravotnej starostlivosti Východotimorčanov v tejto oblasti, kde na viac ako 50 000 obyvateľov pripadá jeden praktický lekár, je doslova katastrofálna, realita rozšírila poslanie a činnosť Slovákov. So súhlasom OSN sa teda slovenskí lekári venovali aj vážnym a komplikovaným prípadom miestnych ľudí. V slovenskej vojenskej poľnej nemocnici bola k dispozícii všeobecná, interná, chirurgická a zubná ambulancia, RTG pracovisko, laboratórium a lekáreň. Ďalej malo toto neveľké ale efektívne zariadenie operačnú sálu, oddelenie intenzívnej starostlivosti a lôžkovú časť s kapacitou 20 hospitalizovaných pacientov. Väčšina zdravotníckeho vybavenia a materiálu bola švédskeho pôvodu. Časť techniky, najmä automobilovej, však bola zabezpečená zo Slovenska.
výzbroj:
veliteľ:
07/2001 - 01/2002 plk. Peter DAXNER 01/2002 - 01/2003 plk. Karol GUTLÉBER 01/2003 - 12/2003 plk. Ladislav MOLNÁR
Operácia UNIFIL, ktorej cieľom bolo poskytnutie pomoci pri znovunastolení mieru a bezpečnosti a poskytnutie pomoci libanonskej vláde pri získaní autority na tomto území, sa zúčastnil aj šesťčlenný slovenský chirurgický tím v rámci belgickej poľnej nemocnice ROLE 2 v meste Tibnin. Počas uvedeného obdobia sa vystriedali dve rotácie zdravotníkov. Tím poskytoval odbornú chirurgickú a traumatologickú starostlivosť v prípade úrazov, zranení a chorôb. Slovenskí lekári sa zúčastňovali aj na transportoch pacientov vrtuľníkom, alebo sanitným vozidlom.
