Main Menu
User Menu

Jan I. Cimiskés

Byzantský císař Jan I. Cimiskés


žil: c. 924/5 – 976
vládl: 969-976




(Založeno během linkování)
URL CZ: https://www.valka.cz/Jan-I-Cimiskes-t37048#138905Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Jan-I-Cimiskes-t37048#138905Version : 0
MOD
Ján (Ioanes) I. (Kurkuas) Tzimiskes – byzantský cisár


Vládol v rokoch 911 – 976


Ján Kurkuas sa narodil okolo roku 925. Bol synovcom cisára Nikefora II. Fokasa. Prímenie Tzimiskes pochádza z arménčiny a znamená „ človek nízkej postavy“. Ján bol Armén. Už v mladom veku vstúpil do armády. Vďaka svojim schopnostiam a svojmu strýkovi cisárovi sa zakrátko stal vojenským veliteľom thematu Armeniakon. Niet pochýb o tom, že v tom čase patril ku skupine najschopnejších dôstojníkov Byzanskej armády.


Cisár Nikeforos II. si svojim tvrdým vyžadovaním plnení povinnosti voči štátu a hlavne tvrdými trestami za zanedbanie si týchto povinností, postupne znepriatelil mnoho príslušníkov aristokracie. V roku 965 odvolal aj Jána z funkcie domestika Východu a povolal ho na cisársky dvor. Tu sa Ján pridal ku skupine sprisahancov, ktorí plánovali zvrhnúť cisára Nikefora. V noci z 10. na 11. decembra 969, za nezanedbateľnej pomoci svojej milenky a zároveň Nikeforovej manželky Theofano a vysokých dôstojníkov, ho Ján zavraždil. Hneď po tejto vražde sa Ján vyhlásil za cisára.


Ján vládol, ako starší spoluvládca (autokrator) v mene ešte nedospelých synov cisára Romana II.. Basila II. a Konštantína VIII. Krátko po týchto udalostiach zomrela jeho prvá manželka Mária, ktorá pochádzala z významnej rodiny Sklerov. Aby nikto nemohol spochybniť jeho nárok na cisársky trón, vzal si za manželku tetu mladých cisárov, Theodorou. Aby si získal podporu cirkvi, okamžite zrušil Nikeforov zákaz zväčšovania cirkevných majetkov a uznal cirkev za samostatnú moc v spoločnosti. Krátko po jeho korunovácii vypuklo proti Jánovi povstanie vedené skupinou príbuzných zavraždeného cisára.


Tieto vnútorné zmätky v ríši chcelo vo svoj prospech využiť kijevské knieža Sviatoslav, ktorý sa po porážke Bulharov v roku 965, usadil v Malej Preslavi (Preslavec). Na jar 970 zaútočil Sviatoslav na Filippopolis (Plovdiv) a vpadol do Trákie. Ján proti nemu poslal svojho priateľa a najschopnejšieho veliteľa Barda Sklera. Ten na hlavu porazil Sviatoslavovi vojsko. V roku 971 proti Sviatoslavovi vytiahol sám Ján. Obľahol Plovdiv a po krátkom boji ho dobil. Oslobodil zosadeného cára Borisa II. a uznal ho za bulharského vládcu. Týmto činom si naklonil na svoju stranu bulharských bojarov. Posledná bitka medzi Byzantíncami a Rusmi sa strhla 21. júla 971. Rozhodujúci úder ruskému vojsku zasadila klinová formácia byzanskej ťažkej jazdy ( katafraktai) v čele ktorej bojoval samotný cisár. Po tejto porážke sa Sviatoslav vzdal Jánovi a bol nútený prijať, pre Rusov, značne nepriaznivé mierové podmienky.


Po porážke Rusov a Ján obrátil proti jeho bývalým spojencom – Bulharom. V roku 972 dal do Konštantínopolu priviesť bulharského cára Borisa aj s rodinou. Počal triumfu bol Boris vedený mestom ako zajatec. Ján ho zbavil cárskej hodnosti a Bulharsko sa stalo provinciou Byzancie. Ján zrušil aj bulharský patriarchát a podriadil bulharských biskupov konštantínopolskej jurisdikcii.


V zime 969/970 obľahol Petros Fokas Aleppo. Donútil správcu Aleppa kapitulovať a stať sa vazalom byzanského cisára. Novým súperom Byzancie sa v tomto období stali Fatímovci. Pôvodne ovládali len severnú Afriku, no zmocnili sa vlády nad Egyptom a Palestínou. V roku 971 zaútočili na Antiochiu, no neúspešne. Ján pred útokom na Fatímovcov uzavrel spojeneckú zmluvu s arménskym kráľom Ašotom III. Až potom sa, aj s podporou 10 000 arménskych jazdcov, obrátil proti Fatímovcom. Najprv obsadil hornú Mezopotámiu a postupoval do Sýrie. V roku 975 vpadol do Palestíny. Postupne dobil Baalbek, Apameiu a Damašek. V Galilei sa mu bez boja vzdali Tiberias a Nazaret. Obrátil sa späť na sever a postupoval pozdĺž pobrežia. Postupne dobil Akru, Bejrút, Sidon, Bykos a Tripolis.


V zime roku 975/976 však na spiatočnej ceste do Konštantínopolu ochorel na týfovú horúčku a 10. januára 976 zomrel.


Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
URL CZ: https://www.valka.cz/Jan-I-Cimiskes-t37048#221012Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Jan-I-Cimiskes-t37048#221012Version : 0