Maršal Sovietskeho zväzu Alexander Michajlovič Vasilevskij
Маршал Советского Союза Александр Михайлович Василевский
* 30. 09. 1895 + 05. 12. 1977
A. M. Vasilevskij sa narodil 30.09.1895 v dedine Nová Goľčicha v Ivanovskej oblasti. Jeho otec bol kňazom a tomu zodpovedalo aj základné a stredoškolské vzdelanie mladého Vasilevského. Vychodil cirkevnú školu a potom študoval v Kostromskom cirkevnom seminári.
Vo februári roku 1915 bol Vasilevskij povolaný do cárskej armády a nastúpil do Alexejevského junkerského učilišťa v Moskve. Po absolvovaní zrýchleného kurzu bol v máji 1915 roku z učilišťa vyradený v hodnosti práporčíka a odoslaný do záložného práporu do Rostova.
Vo funkcii veliteľa pochodovej roty bol poslaný k 9. armáde generála P. A. Lečického, kde bol zaradený k 409. Novochoperskému pluku 103. pešej divízie. Na jar roku 1916, v čase prípravy na "Brusilovskú operáciu", sa Vasilevskij stal veliteľom roty a bol povýšený na poručíka.
Po "Februárovej revolúcii" v 1917 roku mal Vasilevskij hodnosť štábneho kapitána a velil práporu v Odese. Po ďalšej revolúcii, "Októbrovej", sa z Vasilevského v súvislosti s rušením "starej" (rozumej cárskej) armády stal civilista a vrácia sa domov.
V apríli 1919 Vasilevskij opäť narukoval, tentoraz do RKKA. Bol zaradený do funkcie pomocníka veliteľa čaty, no už v lete 1919, keď sa bielogvardejci tlačili k Moskve, velil práporu Tulského pluku. Začiatkom októbra toho istého roku bol menovaný do funkcie veliteľa 5. pluku 2. Tulskej divízie. V novembri divíziu prevelili k Západnému frontu, premenovali ju na 48. streleckú divíziu, 5. pluk sa stal 427. plukom a Vasilevskij zástupcom veliteľa tohto pluku.
V 1920 roku bol Vasilevskij najprv veliteľom 427. pluku, potom zástupca veliteľa 429. pluku, po zosadení z funkcie velil čate (v tejto funkcii bol vyznamenaný Rad červenej zástavy), potom velil práporu.
Keď sa v októbri 1920 skončila vojna s Poľskom, bola 48. divízia preložená do Smolenskej gubernie a Vasilevskij sa stal zástupcom veliteľa 424. pluku divízie a po ďalšom preložení, do Tveru, dostal funkciu náčelníka štábu 142. brigády. (Pozn.: V popise Vasilevského "cestovania" po plukoch a divíziách v rokoch 1919-1927 sú v zdrojoch rozpory. Bral som do úvahy ten, ktorý poskytoval najkomplexnejšie informácie. Slavo)
V roku 1927 sa, po absolvovaní kursov "Vystrel", stal veliteľom pluku. Na jar 1931 roku bol zaradený ako inšpektor do "Velenia bojovej prípravy RKKA" a v tejto funkcii pôsobí do roku 1934, kedy bol vymenovaný za náčelníka bojovej prípravy Povolžského vojenského okruhu. V 1936 bol povýšený na plukovníka a stal sa poslucháčom Akadémie generálneho štábu. Od októbra 1937 je náčelníkom operačnej prípravy RKKA a v tejto funkcii pôsobí do roku 1939, kedy sa v hodnosti generálmajora stal zástupcom náčelníka operačného oddelenia RKKA.
Po začatí Veľkej vlasteneckej vojny Vasilevskij pôsobí v Stavke vo funkciách náčelníka operačného oddelenia a zástupca náčelníka generálneho štábu, ktorým bol maršal ZSSR B. M. Šapošnikov.
V októbri 1941 roku bola v Moskve v rámci Stavky založená operačno-strategická skupina v čele s Vasilevskim. On sám bol povýšený do hodnosti generálporučík.
V júni 1942 roku sa Šapošnikov vzdal funkcie a dňa 24.06.1942 prebral jeho post Vasilevskij, ktorý povýšil na generálplukovníka, a stal sa zároveň zástupcom ľudového komisára obrany (J.V. Stalina).
V priebehu bojov pri Stalingrade bol Vasilevskij, za koordináciu činností frontov zúčastňujúcich sa bitve, povýšený na armádneho generála a 16.02.1943 na maršala Sovietskeho zväzu. V Kurskej bitke opäť koordinoval činnosť frontov a zároveň sa zúčastňoval na plánovaní ďalších operácií smerujúcich k oslobodeniu ľavobrežnej Ukrajiny.
V priebehu Východopruskej útočnej operácie Vasilevskij znovu riadil činnosť frontov, no keď bol 18.02.1945 smrteľne zranený veliteľ 3. bieloruského frontu armádny generál Čerňachovskij, prebral velenie frontu a velil mu až do skončenia operácie, kedy bol povolaný späť do Moskvy a poverený velením vojsk na Ďalekom východe, kde odviedol skvelú prácu pri porážke japonskej armády.
Ku koncu roka 1945 bol štáb veliteľa Ozbrojených síl ZSSR na Ďalekom východe rozpustený a Vasilevskij sa v januári 1946 stal náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR.
V roku 1949 sa maršal Vasilevskij stal ministrom obrany ZSSR a v rokoch 1950-1953 bol ministrom vojny ZSSR.
Po Stalinovej smrti došlo k reorganizácii armády, kedy boli z fukcií odstraňovaní jeho obľúbenci, a Vasilevskij dostal post 1. námestníka ministra obrany ZSSR, ktorý zastával do roku 1957, kedy bol "zo zdravotných dôvodov" preradený do zálohy s právom nosiť uniformu.
Od roku 1959 bol členom Skupiny generálnych inšpektorov.
Maršal Sovietskeho zväzu Alexander Michajlovič Vasilevskij zomrel 05.12.1977 a jeho popol je pochovaný pod Kremeľskou stenou na Červenom námestí.
brigádní velitel generálmajor (4. červen 1940) generálporučík (28. říjen 1941) generálplukovník (21. květen 1942) armádní generál (18. leden 1943) maršál Sovětského svazu (16. únor 1943)
náčelník Operační správy generálního štábu (srpen 1941 - červenec 1942) náčelník Generálního štábu (červenec 1942 - únor 1945) velitel 3. běloruského frontu (únor 1945 - duben 1945) hlavní velitel vojsk na Dálném východě (červen 1945 - září 1945) náčelník Generálního štábu (březen 1946 - březen 1949) ministr ozbrojených sil (březen 1949 - únor 1950) ministr války (únor 1950 - březen 1953) náměstek ministra obrany (březen 1953 - listopad 1957)
Autor : Havelka43
plukovník 2.2.1936 kombrig - brigádní velitel 16.8.1938
