Aganov, Sergej Christoforovič

Sergej Christoforovič Aganov sa narodil 22. mája 1917 (podľa juliánskeho kalendára 4. júna) v Astrachani, v rodine úradníka. V sovietskej literatúre bolo vždy uvádzané, že je ruskej národnosti. Po uvoľnení pomerov v Sovietskom zväze po roku 1990 sa k tejto osobnosti začali hlásiť Arméni. V arménskych zdrojoch sú uvádzané tvrdenia, že Aganov je pôvodom Armén, pričom jeho meno sa pôvodne malo písať Oganjan (Оганян).


Po skončení strednej školy pracoval v moskovskom elektrokombináte, v roku 1938 vstúpil do Červenej armády. Po absolvovaní ženijného učilišťa v Moskve bojoval v sovietsko-fínskej vojne vo funkcii veliteľa ženijnej čaty. Od marca 1940 je veliteľom ženijnej roty, následne velí škole nižších veliteľov ženijnej brigády Leningradského vojenského okruhu.


Vo Veľkej vlasteneckej vojne bojuje od jej začiatku, teda od júna 1941. Prešiel postupne funkciami veliteľa ženijnej roty, náčelníka štábu ženijnej roty až po pomocníka náčelníka štábu ženijných vojsk 54. armády. Bojoval na Volchovskom a Leningradskom fronte. V novembri 1942 bol z frontu prevelený do štábu ženijných vojsk červenej armády. V rámci skupiny predstaviteľov vrchného velenia (STAVKA) často organizoval práce priamo pri jednotlivých bojujúcich armádach. Pomáhal pri organizácii ženijného zabezpečenia operácií na viacerých frontoch - Juho-západnom, Brjanskom, Voronežskom, 3. Bieloruskom, 1. Pobaltskom a 2. Pobaltskom fronte. V roku 1942 je prijatý za člena komunistickej strany.


Po skončení druhej svetovej vojny pokračuje v službe v ženijných vojskách. V roku 1950 úspešne zavŕšil štúdium na Vojenskej akadémii M.V. Frunze, ktoré zakončil so zlatou medailou, čo je ekvivalent nášho červeného diplomu. O päť rokov na to, v roku 1955 absolvuje úspešne aj Vyššiu vojenskú akadémiu K.E. Vorošilova, po skončení ktorej päť rokov velí ženijným vojskám 8. gardovej armády Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku. Následne bol prevelený ako prednášajúci na vojenskú akadémiu generálneho štábu, kde v roku 1963 preberá funkciu zástupcu náčelníka katedry. V januári 1967 sa vracia do Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku, kde sa ujíma velenia ženijných vojsk. Významný služobný postup u neho nastáva v januári 1970. Vtedy je vymenovaný do funkcie zástupcu náčelníka ženijných vojsk Sovietskej armády. Po krátkej akademickej prestávke, kedy od apríla roku 1974 stojí na čele Ženijnej akadémie J. Kujbyševa, sa v roku 1975 dostáva na najvyšší post vo svojej vojenskej kariére. Je vymenovaný za náčelníka ženijných vojsk Sovietskej armády. Z tejto pozície o.i. výrazným spôsobom zasiahol do organizácie záchranných a likvidačných prác po havárii v jadrovej elektrárni v Černobyle.


Dňa 7. mája 1980 je povýšený do hodnosti maršala ženijných vojsk, čím sa stáva jedným zo šiestich nositeľov tejto najvyššej hodnosti v Sovietskom zväze.


Do dôchodku odchádza vo svojich 75 rokoch, v roku 1992. Žije v Moskve, zomiera vo veku nedožitých 79 rokov. Pochovaný je na Trojekurovskom cintoríne.



zdroj:
mil.ru
http://shkolazhizni.ru/archive/0/n-45869/
http://ru.wikipedia.org/wiki