V roku 1943 vznikol na rysovacích doskách firmy Weserhütte z Bad Oeynhausen projekt pancierovaného muničného vozidla Gepanzert Munitionsschlepper VK 5.01. Stroj mal mať jedinečné pruženie pomocou špirálových pružín a mal mať päť pojazdových kolies vzájomne sa prekrývajúcich, podobne ako u Pantherov a Tigrov. Plánovala sa masová výroba. 6000 ks pre pechotné jednotky a 2000 pre delostrelecké jednotky.
Pri prejednávaní špecifikácií na porade v Bad Oyenhausene dňa 1.6.1943 boli zadané tieto parametre vozidla:
dĺžka: 3830 mm
šírka: 2220 mm
výška: 1690 mm
rýchlosť min. 30 km/hod
pancierovanie do 20 mm menej kvalitnej ocele
nosnosť: 2000 kg
hmotnosť nákladu vo vleku: 2000 kg
motor: 4,2l Maybach NL 38 TR z Pz.Kpfw.I Ausf.B(100k)
spotreba paliva: 100 l/100 km
objem nádrží na palivo: 220 l
rozmery vnútorného prepravného priestoru (d/š/v): 1300/1200/1100mm
posádka: 2 (vodič,strelec) + 2-3 muži sediaci na sedačke v zadnej časti vozidla
výzbroj: 1 x guľomet MG 34/MG 42 kalibru 7,92 mm
pásy a pojazdové kolesá nemali využívať nedostatkovú gumu
Mali sa vyrobiť drevené makety a po ich prehodnotení sa malo rozhodnúť o ďalšom osude projektu.
Oberamtman Krenzer požadoval nasledujúce zmeny konštrukcie:
- znížiť celkovú výšku vozidla na 1550 mm
- dvierka presunúť na pravú stranu a motor na ľavú
- zvýšiť maximálnu nosnosť pre ťahaný náklad nad 2000kg, pre možnosť ťahania 7,5 cm protitankových kanónov a 15 cm húfnic sIG
Dipl.Ing. Peitz po inšpekcii v Oyenhausene a posúdení drevených modelov rozhodol o výrobe troch prototypov. Jeden kus mal mať torzné pérovanie a dva kusy mali mať podvozok odpružený pružinami. Existovali problémy s dostatkom kvalitnej pancierovej ocele a preto v prípade, že jej bude dostatok, mali sa použiť kvalitnejšie oceľové pláty (hrúbky 12 mm), ktorých ochranný účinok proti streľbe z pechotných zbraní a črepinám granátov mal byť pri menšej hrúbke rovnaký ako u menej kvalitnej ocele s väčšou hrúbkou (20 mm).
Pripomienky boli zakomponované do projektu, až na umiestnenie motora (bol na pravej strane) a dvierok pre nakladanie/vykladanie munície a výstup posádky (bol na ľavej strane).
Jeden prototyp padol v roku 1945 do rúk spojeneckým vojakom.
Thomas L. Jentz, Hilary Louise Doyle - Gepanzerte Nachschub Fahrzeuge (Armored Supply/Ammunition Vehicles) VK 3.01 to schwere Wehrmacht-Schlepper, Panzer Tracts No.17, rok vydania 2004, ISBN: 0-9744862-4-8
V týchto publikáciách bol uvedený na pravú mieru omyl zaužívaný o tomto vozidle, ktoré sa dlhú dobu a často i dnes považovalo a považuje za vozidlo určené k prevozu pechoty, t.j. bojové vozidlo pechoty.
Maketa vozidla.
Pri prejednávaní špecifikácií na porade v Bad Oyenhausene dňa 1.6.1943 boli zadané tieto parametre vozidla:
dĺžka: 3830 mm
šírka: 2220 mm
výška: 1690 mm
rýchlosť min. 30 km/hod
pancierovanie do 20 mm menej kvalitnej ocele
nosnosť: 2000 kg
hmotnosť nákladu vo vleku: 2000 kg
motor: 4,2l Maybach NL 38 TR z Pz.Kpfw.I Ausf.B(100k)
spotreba paliva: 100 l/100 km
objem nádrží na palivo: 220 l
rozmery vnútorného prepravného priestoru (d/š/v): 1300/1200/1100mm
posádka: 2 (vodič,strelec) + 2-3 muži sediaci na sedačke v zadnej časti vozidla
výzbroj: 1 x guľomet MG 34/MG 42 kalibru 7,92 mm
pásy a pojazdové kolesá nemali využívať nedostatkovú gumu
Mali sa vyrobiť drevené makety a po ich prehodnotení sa malo rozhodnúť o ďalšom osude projektu.
Oberamtman Krenzer požadoval nasledujúce zmeny konštrukcie:
- znížiť celkovú výšku vozidla na 1550 mm
- dvierka presunúť na pravú stranu a motor na ľavú
- zvýšiť maximálnu nosnosť pre ťahaný náklad nad 2000kg, pre možnosť ťahania 7,5 cm protitankových kanónov a 15 cm húfnic sIG
Dipl.Ing. Peitz po inšpekcii v Oyenhausene a posúdení drevených modelov rozhodol o výrobe troch prototypov. Jeden kus mal mať torzné pérovanie a dva kusy mali mať podvozok odpružený pružinami. Existovali problémy s dostatkom kvalitnej pancierovej ocele a preto v prípade, že jej bude dostatok, mali sa použiť kvalitnejšie oceľové pláty (hrúbky 12 mm), ktorých ochranný účinok proti streľbe z pechotných zbraní a črepinám granátov mal byť pri menšej hrúbke rovnaký ako u menej kvalitnej ocele s väčšou hrúbkou (20 mm).
Pripomienky boli zakomponované do projektu, až na umiestnenie motora (bol na pravej strane) a dvierok pre nakladanie/vykladanie munície a výstup posádky (bol na ľavej strane).
Jeden prototyp padol v roku 1945 do rúk spojeneckým vojakom.
Thomas L. Jentz, Hilary Louise Doyle - Gepanzerte Nachschub Fahrzeuge (Armored Supply/Ammunition Vehicles) VK 3.01 to schwere Wehrmacht-Schlepper, Panzer Tracts No.17, rok vydania 2004, ISBN: 0-9744862-4-8
Water J. Spielberger - Beute-Kraftfahrzeuge Und -Panzer Der Deutschen Wehrmacht, Motorbuch, ISBN 3613012553 / 9783613012554 / 3-613-01255-3
V týchto publikáciách bol uvedený na pravú mieru omyl zaužívaný o tomto vozidle, ktoré sa dlhú dobu a často i dnes považovalo a považuje za vozidlo určené k prevozu pechoty, t.j. bojové vozidlo pechoty.
Období | - |
Typ stroje | - |
Kamufláž | - |
Země | - |
Výrobní číslo | - |
Poznávací značka / evidenční číslo | - |
Taktické označení | - |
Jméno stroje | - |
Jednotka | - |
Datum (DD.MM.RRRR) | DD.MM.RRRR |
Autor | - |
Velikost při 300 DPI | - |
Zveřejněno s laskavým svolením autora | - |
Web autora | - |
Maketa vozidla.
Období | - |
Typ stroje | - |
Kamufláž | - |
Země | - |
Výrobní číslo | - |
Poznávací značka / evidenční číslo | - |
Taktické označení | - |
Jméno stroje | - |
Jednotka | - |
Datum (DD.MM.RRRR) | DD.MM.RRRR |
Autor | - |
Velikost při 300 DPI | - |
Zveřejněno s laskavým svolením autora | - |
Web autora | - |
Období | - |
Typ stroje | - |
Kamufláž | - |
Země | - |
Výrobní číslo | - |
Poznávací značka / evidenční číslo | - |
Taktické označení | - |
Jméno stroje | - |
Jednotka | - |
Datum (DD.MM.RRRR) | DD.MM.RRRR |
Autor | - |
Velikost při 300 DPI | - |
Zveřejněno s laskavým svolením autora | - |
Web autora | - |