CVL - Rjúdžó (1931)

Rjúdžó

Pri skúškach po vstupe do služby bolo zistené, že loď má problémy so stabilitou a zlé plavebné schopnosti vo veľkých vlnách, preto bola v rokoch 1934-36 v lodenici v Jokosuke prekonštruovaná. Mala zosilnený trup a prepážky.


Zapojila sa do bojov v Číne v 30. rokoch. V 1940 bola znovu modernizovaná, prova lode bola zdvihnutá o jednu palubu aby sa zmenšilo zatápanie lode vodnou triešťou.
Keď vstúpili do služby nové ťažké lietadlové lode Šókaku a Zuikaku, Rjúdžó bola presunutá na vedľajšie úlohy, najmä na podporu vyloďujúcich sa jednotiek. Na začiatku vojny podporovala vylodenie na Filipínach, v januári 1942 v Malayzii, vo februári útočila vo východnej Indii, v marci na Andamamy a Barmu, a v apríli 1942 sa zúčastnila výpadu do Bengálskeho zálivu. Pri operácii na odpútanie pozornosti Američanov od útoku na Midway, napadli lietadlá z tejto lode (+ z Džúnjó) 3. a 4. júla 1942 prístav Dutch Harbor na Aljaške.
V auguste 1942 bol vyslaný konvoj posíl na ostrov Guadalcanal. Rjúdžó bola vyslaná aby konvoj kryla. 24.08.1942 vyslala svoje lietadlá do útoku proti letisku Henderson Field na ostrove. Ťažké japonské lietadlové lode boli zamestnané bojom s americkými lietadlovými loďami a Rjúdžó bola až na pár lietadiel v podstate bez ochrany. To sa jej stalo osudným a v bitke o Východné Šalamúnove ostrovy bola napadnutá lietadlami z USS Saratoga (CV-3). Inkasovala niekoľko zásahov a potopila sa. Posádka, ktorá prežila nálet sa stačila presunúť na doprovodné torpédoborce.

Zdroj: archiv autora ...

Stručná historie lehké letadlové lodi Rjúdžó

Rjúdžó bola v poradí štvrtá japonská lietadlová loď. Washingtonské obmedzenia Japoncom dovolovali stavbu menšej lode s výtlakom ešte do 8 500 ton. Cielom bolo preto vytvoriť lahkú rýchlu lietadlovú loď.
S jej výstavbou sa začalo koncom 20. rokov, v roku 1931 bola spustená na vodu. Do služby boal zaradená v máji 1933. Loď musela mať vzhladom na svoju malú hmotnosť minimálne množstvo pancierovej ochrany. Opancierované boli iba pohonné jednotky a muničné a palivové sklady. Letová paluba bola drevená, s dvoma výťahmi. Velitelský mostík bol umiestnený pod predným okrajom letovej paluby. Namiesto pôvodne plánovaného jedného hangáru, mala loď hangáry dva s celkovou kapacitou 37 lietadiel.
Výzbroj tvorilo 12 diel ráže 127 mm a 22 kanónov ráže 25 mm.
Loď však mala velmi zlé plavebné vlastnosti a tiež letová paluba bola kvôli svojím malým rozmerom nie príliš vhodná. Preto musela prejsť v polovici 30. rokov prestavbou. Na zlepšenie stability boli priadná protitorpédové prepážky, boli odstránené 4 delá 127 mm, letová paluba bola rozšírená.

Zdroje:
Grégr, René: Vládcové oceánu; vydalo Naše Vojsko 1974;
Pavlík, Jan: Japonské letadlové lodě; vydal Svět křídel 2003; ISBN 80-85280-97-1
http://hazegray.org/navhist/carriers/ijn_cv.htm

japonská letadlová loď Rjúžó

Zdroj: hazegray.org