Zo skúseností z konfliktov v Číne a Kórey v 30-tych rokoch bolo zrejmé, že vyvstala nutnosť disponovať rýchlymi tankermi, ktoré by zásobovali palivom vojenské jednotky. Jedným z prvých bol Curugisaki. Neskôr, keď bol blízko konflikt s USA bolo rozhodnuté ho prestavať na podpornú loď pre ponorky a v januári 1941 sa rozhodlo o prestavbe na ľahkú lietadlovú loď. Prestavba trvala do januára 1942. 26.01.1942 bola Curugisaki premenovaná na Šóhó. Prvou akciou bola služba ako prepravník lietadiel medzi ostrovom Truk a prístavom Rabaul. V apríli 1942 ju zaradili do síl vyslaných na podporu invázie do Port Moresby na Novej Guinei. 03.05.1942 svojimi lietadlami podporila vylodenie na Tulagi. 06.05.1942 bola bombardovaná južne od Bougainville Boeingy B-17 Flying Fortress z Austrálie. Nedosiahli žiaden zásah ale informovali o jej prítomnosti. 07.05.1942 bola potopená v bitke v Korálovom mori po zásahu trinástimi bombami a siedmimi torpédami za menej ako 10 minút. Bola to prvá japonská lietadlová loď stratená za WWII.
Japonsko začalo v polovici 30. rokov s výstavbou lodí, ktoré mali slúžiť ako pomocné jednotky, kedže na tie sa nevťahovali obmedzenia Washingtonskej dohody. Pri ich konštruovaní sa však už od počiatku plánovalo s možnosťou rýchlej prestavby na lietadlovú loď.
Jednou z týchto podporných lodí bola aj Curugisaki, ktorá bola najskôr plánovaná ako cisternová loď, avšak ešte počas výstvaby bola prerobená na ponorkovú loď. Do služby vstúpila v roku 1939, avšak v tej dobe sa už plánovala jej prestavba na lietadlovú loď. Jej sesterskou loďou bola Takasaki (Zuihó), ktorá bola taktiež prestavaná na lietadlovku.
Prestavba zahrňovala predlženie pôvodného hangáru pre hydroplány, čím sa zvýšila jeho kapacita na 30 lietadiel. Boli dodané štyri nové kotle Kampon. Vývod spalín bol riešený klasicky - jedným komínom vyvedeným na pravoboku. Hangár s palubou spojovali dva výťahy. Paluba bola neopancierovaná, opancierované boli len pohonné jednotky, muničný sklad a nádrže pohonných hmôt.
Výzbroj tvorilo 8 diel kalibru 127 mm a 12 kanónov 25 mm. Velitelský mostík bol umiestnený pod predným okrajom letovej paluby.
Zdroje: Hewson, Robert: Válečné lodě; vydav. Svojtka 2000; ISBN 80-7237-305-6 Grégr, René: Vládcové oceánu; vydalo Naše Vojsko 1974; Pavlík, Jan: Japonské letadlové lodě; vydal Svět křídel 2003; ISBN 80-85280-97-1 https://hazegray.org/navhist/carriers/ijn_cv.htm
