RUS - 3-palcový polní kanon vz. 1900 (M1900)

M1900




Zdroj: http://ww1.milua.org/Rgun3inh00.htm

V rokoch 1892-1894 sa v Rusku začal vývoj viacerých rýchlopalných kanónov rôznych systémov - 61 mm a 75 mm kanóny Nordenfeld, 60 mm a 80 mm kanóny Grjuzona a 75 mm kanóny Saint Chamond. 75 mm kanóny Nordenfeld a Saint Chamond boli testované v dvoch variantách – prepravované hipotrakciou, alebo rozložené pechotou. V septembri 1896 vstúpil do skúšok aj 76 mm kanón vyvinutý Alaxandrovským závodom. Na základe porovnávacích skúšok nakoniec Hlavná delostrelecká správa rozhodla o požadovaných charakteristikách nového poľného kanónu:
- kaliber: 3 palce (76,2 mm)
- námer: -5°- 17°
- hmotnosť hlavne: max. 393 kg
- hmotnosť zbrane v bojovej polohe: max. 983 kg
- hmotnosť zbrane v pochodovej polohe: max. 1900 kg
- hmotnosť granátu: cca 6,35 kg
- úsťová rýchlosť granátu: 548,6 m/s.


Uvedené požiadavky boli zaslané 4 ruským (Obuchovský, Alexandrovský, Putilovský a Metaličeský závod) a 4 zahraničným (Krupp, Chatillon-Kamantri?, Schneider a Maxim) producentomm, ktorí mali do jednoho roku predstaviť funkčné prototypy vrátane dodávky 250 nábojov na prototyp. Na vyhodnotenie testov dozerala komisia vedená generálmajorom Valevačevom. V rokoch 1897-1898 bolo otestovaných celkom 11 prototypov, z ktorých komisia do ďalších testov vybrala prototypy výrobcov Schneider, Krupp, Saint Chamond a z Putilovského závodu. Ďalšie testy boli ukončené v roku 1899, pričom do vojskových skúšok postúpila konštrukcia z Putilovského závodu, ktorá bola 09.02.1900 prijatá do výzbroje ako 3 palcový poľný kanón vz. 1900 (3-дм полевая пушка обр. 1900г.).


Už v roku 1900 bol nový kanón podrobený bojovému krstu – v auguste (srpnu) 1900 bola vyslaná 2. batéria gardového delostreleckého oddielu na bojisko v Číne, pričom sa zúčastnila 11 bojov, precestovala 3792 km a vystrieľala 389 granátov.


Výroba nového kanónu prebiehala v Putilovskom, Sank-Peterburgsom výzbrojnom, Obuchovskom a Permskom závode v rokoch 1901-1903, pričom bolo vyrobených 2400 kanónov.


Aj napriek pokrokovej konštrukcii (hlavne v porovnaní s poľnými kanónmi vz. 1877) mal nový kanón aj rad nedostatkov, ktorých odstraňovanie prebiehalo počas sériovej výroby a vyústilo v roku 1901 do takých zmien lafety, ktoré si vyžiadali nové vojskové skúšky. Tie prebiehali v roku 1902 a na ich základe bol 03.03.1903 prijatý do výzbroje upravený kanón s označením 3 palcový poľný kanón vz. 1902 (3-дм полевая пушка обр. 1902г).





Zdroj: Широкорад А. Б. Энциклопедия отечественной артиллерии, Минск-Харвест 2000, ISBN 985-433-703-0