Sturdee, Frederick Charles Doveton

Sir Frederick Charles Doveton Sturdee


- admirál britského kráľovského námorníctva


Narodil sa 9. júna 1859 do námorníckej rodiny ako najstarší syn kapitána Sturdeeho. Študoval v Royal Naval School v New Cross. Ako dvanásťročný kadet nastúpil v júli roku 1871 do námornej školy Britannia. O dva roky neskôr školu dokončil ako midshipman. V tejto hodnosti slúžil do roku 1878 v Channel squadron na východoindickej základni. V tomto roku bol v júni povýšený na Sub-lieutenant. Odvtedy slúžil dva roky v Porthsmouthe, kde sa učil delostreleckým technikám na škole Excellent.
V máji 1880 bol povýšený na Lieutenant. V rokoch 1881 a 1882 strávil väčšinu času v Stredomorí, kde sa v r. 1882 zúčastnil na operáciách v Alexandrii, za čo dostal Zlatú medailu a Bronzovú hviezdu. Keď exceloval na poli delostreľby, venoval sa nasledujúce 3 roky do decembra 1885 torpédam. Učil sa na Vernon torpedo school, kde sa zapísal ako veľmi dobrý torpédový dôstojník.


Po triapolročnej službe ako torpedo lieutenant na Bellerophone na základniach v Sev. Amerike a Záp. Indii, strávil roky 1889 - 1893 znova na Vernon torpedo school, tentoraz ale ako učiteľ, kde pracoval najmä s torpédovými člnmi.


V júni 1893 bol povýšený na Commander a do 1897 slúžil v admiralite v oddelení munície, ako špecialista na torpéda.


V roku 1897 dostal velenie na Porpoise na základni v Austrálii. V lete 1899 prevzal velenie nad silami v okolí Samoy počas sporu USA - Nemecko. Za riešenie situácie mu bol udelený Order of St Michael and St George - Companion (CMG) a bol povýšený na Captain.


Potom sa vrátil do admirality, kde pracoval ako Assistant Director v námornej rozviedke. Potom obnovil aktívnu službu v domácich vodách. Neskôr bol vymenovaný za náčelníka štábu lorda Beresforda, ktorý bol najvyšším veliteľom Stredomorskej flotily.


Po prijatí The Royal Victorian Order - Commander (CVO) v roku 1906 sa nasledujúci rok vrátil do Channel Fleet, kde velil HMS New Zealand, čo bolo jeho posledné velenie na lodi, pretože bol povýšený do veliteľskej funkcie (flag rank). V 1910 dostal na zodpovednosť 1. bitevnú eskadru, ktorej velil nasledujúci rok. V 1911 predsedal admiralitnej komisii o ponorkách. V roku 1912 dostal velenie nad eskadrou krížnikov ako Senior Cruiser Admiral v Home Fleet.


Rok 1913 bol pre neho pomerne úspešný. V júni bol poctený Order of the Bath - Knight Commander (KCB) a v decembri bol povýšený na Vice-Admiral. V júli 1914 bol vymenovaný za náčelníka vojnového štábu podriadeného Prvému námornému lordovi - princovi Louis of Battenberg.
Sturdeeho funkčné obdobie na tejto pozícii bolo krátke. Bol všeobecne považovaný za nehodiaceho sa na túto funkciu a vojna priniesla aj skorú ponižujúcu porážku pri Coroneli 1.11. 1914, o ktorú sa svojim spôsobom pričinil aj on, čo spôsobilo jeho odvolanie z funkcie.


V októbri sa do funkcie Prvého námorného lorda vrátil admirál Fisher. Princ Louis of Battenberg rezignoval z dôvodu silného tlaku médií (spochybňovali jeho vernosť kráľovi - mal totiž nemecký pôvod a sestra jeho ženy princezna Irena Hessenská bola vydatá za cisárovho mladšieho brata princa Henricha Pruského) a aj tlaku na jeho odvolanie z najvyšších miest admirality. Sturdee oponoval Fisherovým radikálnym reformám pred vojnou a Fisher bol známy tým, že nemal vysokú mienku o Sturdeeho schopnostiach. Sturdeeho námorná kariéra spela ku koncu.


Napriek dôsledkom bitky pri Coroneli dostal na naliehanie Churchilla šancu odčiniť porážku. Bol vymenovaný najvyšším veliteľom námorných síl v južnom Atlantiku a južnom Pacifiku. Okrem bitevných krížnikov Inflexible a Invincible mu bola podriadená eskadra kontraadmirála Stoddarta.


Sturdeeho stíhanie Speeovej eskadry bolo ale neúčinné a nedostatočne energické. Práve kotvil v prístave na Falklandských ostrovoch a doplňoval uhlie, keď sa tam Speeova eskadra objavila sama (išla ostreľovať prístav).
Spee premárnil jedinečnú príležitosť zaútočiť na britskú eskadru, keď ešte kotvila v prístave a dal sa na ústup. Britská eskadra však mala väčšiu rýchlosť, dostihla Speeovu eskadru a prinútila ju k boju.


Sturdee zničil až na jednu loď celú Speeovu eskadru, Spee sám zahynul na palube vlajkovej lode SMS Scharnhorst. Miera Sturdeeho víťazstva, hoci bolo šťastné a prakticky mu spadlo do lona, vrátila verejnosti dôveru v Royal Navy. Ako uznanie jeho úspechu mu bol v januári 1916 udelený titul baróna.


Vo februári 1915 prevzal velenie nad 4. bitevnou eskadrou Grand Fleet, ktorú viedol aj v Jutskej bitke na prelome mája a júna 1916 pod celkovým velením admirála Jellicoa.
Výsledok bitky, považovaný ak nie za taktický tak aspoň za strategiský úspech RN, rozčaroval britskú verejnosť a politikov. Sturdee patril k prominentným kritikom Jellicoeho vedenia bitky.


Keď povýšili admirála Jellicoa na Prvého námorného lorda, očakávalo sa, že na uvoľnené miesto veliteľa Grand Fleet nastúpi práve Sturdee, ktorého na tento post nominoval kráľ Juraj V.. Jednako bol Sturdee prehliadnutý a namiesto neho bol na túto funkciu vymenovaný admirál Beatty.


V máji 1917 bol povýšený na Admirala. Pokračoval však vo velení 4. bitevnej eskadry až do februára 1918, keď bol vymenovaný najvyšším veliteľom na základni v Nore. Túto pozíciu držal až do 1921, keď bol povýšený na Admiral of the Fleet a obdržal Order of the Bath - Knight Grand Cross (GCB).


Po vojne bol nastúpil Sturdee po Battenbergovi ako prezident Spoločnosti pre námorný výskum a viedol úsilie o reštaurovanie Nelsonovej vlajkovej lode Victory.


Sir Frederick Charles Doveton Sturdee zomrel 7. mája 1925 doma v Camberley, v grófstve Surrey ako 65 ročný.


Zdroje: WWW.firstworldwar.com, J. Hrbek: Velká válka na moři