Ladislav I.

Král Ladislav (László) I. Svatý


- vládl v letech 1077-1095

Narodil se kolem roku 1040 v Polsku jako mladší syn krále Bély I. z rodu Arpádovců. Oženil se s dcerou bavorského vévody Welfa IV. Když v roce 1063 král zemřel, rozpoutal se boj o trůn mezi jeho starším synem Gejzou I. a jeho bratrancem Šalamounem. Ten se ještě zkomplikoval vpádem Kumánů v roce 1071. Ti podporovali nárok Šalamouna, ale Gejzovi se podařilo s podporou Byzance své nástupnictví uhájit. Když o tři roky později Gejza I. zemřel, svedl Ladislav I. vítězný boj o trůn s Šalamounem a Kumány a stal se roku 1077 uherským králem.


Král usiloval rovněž o nezávislé postavení na Svaté římské říši. Toho chtěl dosáhnout tím, že ve válce o investituru se postavil na stranu papeže proti Jindřichovi IV. V roce 1091 byl částí šlechty zvolen za krále Chorvatska, ale podařilo se mu ovládnout jen Slavonii. Rovněž zahájil postupné osídlování Sedmihradska.


Za panování Ladislava I. došlo k překonání feudální rozdrobenosti, utužení nevolnictví a posílení moci krále. Král, který se se orientoval na římsko-katolickou církev, dobudoval církevní organizaci v Uhrách, obnovil biskupství v Nitře a založil nová ve Velkém Varadíně a Záhřebu. Když 29. července 1095 zemřel, nastoupil po něm jeho synovec Koloman I. Necelých sto let po své smrti, 27. června 1192 byl Ladislav I. Svatý církví kanonizován.

Doplnení:


Po Ladislavovej smrti nastúpil na trón Koloman, ktorý bol synom Ladislavovho brata Gejzu I. Ladislav mal dcéru Pirošku (Irena - byzanská cisárovna) a ešte jednu dcéru, ktorej meno kronikári nauvádzajú.

Doplnenie


V predchádzajúcom príspevku som objavil niekoľko nepresností. A rád by som ich opravil a doplnil informácie o Ladislavovi.
1) Objavil som dva rôzne údaje o roku narodenia kráľa Ladislava a to rok 1040 ale aj 1045.


2) S naprostou istotou môžem povedať, že sa nenarodil v Nitre (opraveno v původním textu - kapa). Pretože, ešte za vlády kráľa Štefana v roku 1031 zomrel Štefanov syn Imrich. Preto Štefan, za následníka trónu určil Petra Orseola, syna svojej sestry a benátskeho dóžu. Štefan, aby upevnil Petrovo následnícke postavenie, dal svojho bratranca a zároveň najväčšieho Petrovho konkurenta Vazula (Vasiľa) oslepiť a uväzniť na nitrianskom hrade. Vazulovi synovia Ondrej I., Belo I., Levente a ich bratranec Domoslav v obave o svoje životy, museli opustiť Uhorsko. Belo I., Ladislavov otec, zostal v exile v Poľsku. Žil ma kniežacom dvore, a zúčastňoval sa všetkých vojenských podujatí svojho ochrancu kniežaťa Kazimíra. Kazimír si obľúbil svojho chránenca a dal mu dokonca za ženu svoju dcéru Rychezu. V roku 1038 po smrti kráľa Štefana nastúpil na uhorský trón Peter Orseolo, ale takmer ihneď sa dostal do sporu s uhorskou šľachtou. A o svoj trón musel bojovať so Samuelom Abom. Ten sa na dva roky stal uhorským kráľom a po jeho smrti na trón usadol opäť Peter Orseolo. Petra z uhorského trónu zosadil s pomocou kijevsko-ruského vojska Ondrej I. Belov brat. Stalo sa tak v roku 1046. Takže od roku 1031 do 1046 sa Ladislavov otec Belo I. určite nezdržiaval v Uhorsku. Veď prečo aj, keď sa mu tak dobre darilo na poľskom kniežacom dvore a v Uhorsku bol nevítanou osobnosťou. A až keď sa Ondrejovi podarilo upevniť si svoju pozíciu v kráľovstve, povolal svojho brata Bela späť do Uhorska. Stalo sa tak v roku 1048. Takže z toho vyplíva, že Ladislav sa narodil v Poľsku a nie v Nitre.


3) Ladislav mal dve manželky. Nie je úplne jasné, kto bola jeho prvá manželka. Ale uhorsko-poľská kronika hovorí o tom, že to bola jediná dcéra haličského kniežaťa Mstislava. Druhou bola Adelaida, dcéra nemeckého protikráľa Rudolfa Švábskeho. Takže nie so si celkom istý, či bol ženatý s dcérou bavorského kniežaťa Welfa IV. Aj keď táto možnosť tu je, vzhľadom na to, že uhorsko-poľská kronika nie je celkom dôveryhodná.


4) Ladislava zvolila časť chorvátskej za kráľa, ale Ladislav si tento titul a úrad neponechal, ale prepožičal ho svojmu synovcovi Almošovi.


Zdroj: Kolektív autorov -Kniha Kráľov
- Slovenské pedagogické nakladateľstvo- Mladé letá -Bratislava 2003, ISBN 80-10-00324-7


Július Sopko - Kronika uhorských kráľov zvaná dubnická
- Vydavateľstvo Rak - Budmerice 2004, ISBN 80-85501-13-9


Časopis Historická revue číslo 2/96 články - Ladislav Mokrý - Kult kráľa Ladislava
- Ján Steinhubel - Z vyhnanstva na trón

.