Příjmení: Surname: | - | |
Jméno: Given Name: | Štěpán I. | |
Jméno v originále: Original Name: | I. István | |
Fotografie či obrázek: Photograph or Picture: | ![]() | |
Hodnost: Rank: | - | |
Akademický či vědecký titul: Academic or Scientific Title: | - | |
Šlechtický titul: Hereditary Title: | král | |
Datum, místo narození: Date and Place of Birth: | DD.MM.969 Ostřihom | |
Datum, místo úmrtí: Date and Place of Decease: | 15.08.1038 Ostřihom (nebo Stoličný Bělehrad) / | |
Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three) | Uherský král | |
Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three) | svatořečený v roce 1083 | |
Související články: Related Articles: | | |
Zdroje: Sources: | cs.wikipedia.org |
URL : https://www.valka.cz/Stepan-I-t29277#654416Verze : 0
buko1
MOD
Reklama
Štefan sa narodil okolo roku 979. Jeho rodičmi boli uhorské veľkoknieža Gejza a Šarlota, dcéra sedmohradského kniežaťa Ďula I. Miesto jeho narodenia nie je známe. Ale predpokladá sa, že sa narodil v Ostrihome. Ostrihom si vybral za sídlo jeho otec Gejza. Gejza bol vnukom Arpáda ( vodca staromaďarských kmeňov, pod jeho vedením sa staromaďarské kmene usadili v Karpatskej kotline.) Pri narodení dostal budúci kráľ pohanské meno Vajk. Ako 10-ročného ho pokrstili a prijal meno Štefan. Ako 20 ročný sa Štefan oženil s Gizelou, dcérou bavorského vojvodu Henricha II.
V roku 997 Gejza zomrel. V staromaďarskej spoločnosti neprechádzalo nástupníctvo priamo z otca na syna, ale nového vodcu volili staršinovia, pochádzajúci z najvplyvnejších rodov. Po zvolení Štefana za veľkoknieža, musel mladý panovník poraziť neúspešných kandidátov, ktorí sa nechceli vzdať svojho nároku na vodcovstvo. Jedným z nich bol Kopáň, šomoďské knieža (jeho vzburu historici nazývajú aj ako „pohanské povstanie“).
Štefan v čase vypuknutia vzbury sídlil v Nitre. V tom čase mal Štefan 18 rokov. Vo vojenskom tábore blízko Nitry ho kniežatá Hunt a Poznan opásali mečom (niečo, ako prijatie do stavu bojovníka). Následne ich Štefan vymenoval za veliteľov svojej osobnej stráže. Veliteĺom vojska vymenoval švábského rytiera Vencelína. V bitke pri Vespríme (Veszprém) bol Kopáň porazení a jeho mŕtvolu dal Štefan rozštvrtiť a rozvešať na brány Ostrihomu.
Ešte v roku 1000 poslal Štefan do Ríma opáta Astrika (Anastázius) so žiadosťou o udelenie dedičného kráľovského titulu. O Štefanovej žiadosti nerozhodoval iba pápež, ale aj cisár Oto III. Ku Štefanovej žiadosti sa obaja postavili kladne. Pápež dal pre Štefana zhotoviť korunu a poslal mu ju. Štefan bol korunovaný v Ostrihome, z najväčšou pravdepodobnosťou ho korunoval prvý ostrihomský arcibiskup Dominik. Štefan bol korunovaný 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001, kronikári sa v tomto údaji rôznia. Už pred korunováciou začal Štefan so zakladaním arcibiskupstiev a biskupstiev. Pápežovi sľúbil, že ich vybuduje desať, ale podarilo sa mu vybudovať len osem. Takisto zakladal aj kláštory a hojne ich obdarovával. Následne začal s konvertovaním obyvateľstva na západné (latinské) kresťanstvo. Starí Maďari na kresťanstvo konvertovali z ich pohanskej viery. Slovania zasa prechádzali z východnej (gréckej) na latinskú. Za tieto činy mu pápež udelil titul „Apoštolský kráľ“ ( obdoba byzanského „Rovný s apoštolmi“, resp. západné „Ochranca viery“ a právo používať „apoštolský dvojkríž“. Tento znak používali všetci uhorský králi až do roku 1918. V súčasnosti ho používa, ako štátny znak Slovenská republika (ale v inej farebnej kombinácii) a je súčasťou aj štátneho znaku Maďarskej republiky. Bol súčasťou štátneho znaku Československej republiky.
Tri mesiace po korunovácii sa Štefan stretol so svojim najväčším rivalom v stredoeurópskom priestore, s poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým. Stretli sa na poľsko – uhorskej hranici (hranica v tom čase bola na Dunaji). Dôvodom bol spor o Nitrianske kniežactvo. Obaja panovníci sa dohodli na mierovom riešení sporu. Nitriansko zostalo pod správou Poľska, ale cirkevne patrilo pod jurisdikciu Ostrihomského arcibiskupstva.
V roku 1003 Štefan sedmohradské knieža Ďulu II. A pripojil tak Sedmohradsko ku svojmu kráľovstvu. Niekedy medzi rokmi 1005 - 1009 vydal Štefan svoju najmladšiu sestru za Samuela Abu. Tým sa Samuel stal prvým uhorským palatínom a neskoršie a uhorským kráľom. Tým sa Uhorsko rozrástlo o ďalšie kniežactvo.
V roku 1028 pripojil, po porážke Marošvárskeho kniežaťa Ajtoňa, Štefan k Uhorsku aj jeho kniežactvo a premenoval ho na Čánad. Následne tu zriadil aj biskupstvo.
Nitriansko sa Štefanovi podarilo k Uhorsku pripojiť až v roku 1029, aj to len dočasne. V roku 1030 vpadlo do Nitrianska moravské knieža Břetislav a istý čas ho okupoval.
Roku 1020 ustanovil svojho syna Imricha za svojho nástupcu. No ten 2. 9. ako 24-ročný zomrel. Uchádzačov na uhorský trón bolo mnoho. A Štefan si dosť nečakane za svojho nástupcu vybral Petra Orseola, ktorého Uhry volali Benátčan.Ešte na smrteľnej posteli sa časť jeho dvoranov pokúsila o zabitie Štefana, kroniky o ich úmysloch mlčia. Sprisahanci zrejme nesúhlasili, aby sa kráľom stal Peter Orseolo. Nechceli aby na uhorský trón zasadol cudzinec.
15. augusta 1038 Štefan zomrel, pochovali ho v Bazilike Blahoslavenej Panny Márie v Stoličnom Belehrade (Szekesfehérvár). Štefan založil prvú dynastiu uhorských kráľov – dynastiu Arpádovcov. Arpádovi vládli v Uhorsku až do roku 1301, keď zomrel posledný z ich rodu Ondrej III. Ondej bol posledným Maďarom ktorý usadol na uhorský trón.
V roku 1083 z príležitosti jeho kanonizácie otvorili jeho hrobku a našli jeho pravú ruku neporušenú. A jeho ruka je až do dnešných dní uctievaná ako relikvia.
V roku 997 Gejza zomrel. V staromaďarskej spoločnosti neprechádzalo nástupníctvo priamo z otca na syna, ale nového vodcu volili staršinovia, pochádzajúci z najvplyvnejších rodov. Po zvolení Štefana za veľkoknieža, musel mladý panovník poraziť neúspešných kandidátov, ktorí sa nechceli vzdať svojho nároku na vodcovstvo. Jedným z nich bol Kopáň, šomoďské knieža (jeho vzburu historici nazývajú aj ako „pohanské povstanie“).
Štefan v čase vypuknutia vzbury sídlil v Nitre. V tom čase mal Štefan 18 rokov. Vo vojenskom tábore blízko Nitry ho kniežatá Hunt a Poznan opásali mečom (niečo, ako prijatie do stavu bojovníka). Následne ich Štefan vymenoval za veliteľov svojej osobnej stráže. Veliteĺom vojska vymenoval švábského rytiera Vencelína. V bitke pri Vespríme (Veszprém) bol Kopáň porazení a jeho mŕtvolu dal Štefan rozštvrtiť a rozvešať na brány Ostrihomu.
Ešte v roku 1000 poslal Štefan do Ríma opáta Astrika (Anastázius) so žiadosťou o udelenie dedičného kráľovského titulu. O Štefanovej žiadosti nerozhodoval iba pápež, ale aj cisár Oto III. Ku Štefanovej žiadosti sa obaja postavili kladne. Pápež dal pre Štefana zhotoviť korunu a poslal mu ju. Štefan bol korunovaný v Ostrihome, z najväčšou pravdepodobnosťou ho korunoval prvý ostrihomský arcibiskup Dominik. Štefan bol korunovaný 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001, kronikári sa v tomto údaji rôznia. Už pred korunováciou začal Štefan so zakladaním arcibiskupstiev a biskupstiev. Pápežovi sľúbil, že ich vybuduje desať, ale podarilo sa mu vybudovať len osem. Takisto zakladal aj kláštory a hojne ich obdarovával. Následne začal s konvertovaním obyvateľstva na západné (latinské) kresťanstvo. Starí Maďari na kresťanstvo konvertovali z ich pohanskej viery. Slovania zasa prechádzali z východnej (gréckej) na latinskú. Za tieto činy mu pápež udelil titul „Apoštolský kráľ“ ( obdoba byzanského „Rovný s apoštolmi“, resp. západné „Ochranca viery“ a právo používať „apoštolský dvojkríž“. Tento znak používali všetci uhorský králi až do roku 1918. V súčasnosti ho používa, ako štátny znak Slovenská republika (ale v inej farebnej kombinácii) a je súčasťou aj štátneho znaku Maďarskej republiky. Bol súčasťou štátneho znaku Československej republiky.
Tri mesiace po korunovácii sa Štefan stretol so svojim najväčším rivalom v stredoeurópskom priestore, s poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým. Stretli sa na poľsko – uhorskej hranici (hranica v tom čase bola na Dunaji). Dôvodom bol spor o Nitrianske kniežactvo. Obaja panovníci sa dohodli na mierovom riešení sporu. Nitriansko zostalo pod správou Poľska, ale cirkevne patrilo pod jurisdikciu Ostrihomského arcibiskupstva.
V roku 1003 Štefan sedmohradské knieža Ďulu II. A pripojil tak Sedmohradsko ku svojmu kráľovstvu. Niekedy medzi rokmi 1005 - 1009 vydal Štefan svoju najmladšiu sestru za Samuela Abu. Tým sa Samuel stal prvým uhorským palatínom a neskoršie a uhorským kráľom. Tým sa Uhorsko rozrástlo o ďalšie kniežactvo.
V roku 1028 pripojil, po porážke Marošvárskeho kniežaťa Ajtoňa, Štefan k Uhorsku aj jeho kniežactvo a premenoval ho na Čánad. Následne tu zriadil aj biskupstvo.
Nitriansko sa Štefanovi podarilo k Uhorsku pripojiť až v roku 1029, aj to len dočasne. V roku 1030 vpadlo do Nitrianska moravské knieža Břetislav a istý čas ho okupoval.
Roku 1020 ustanovil svojho syna Imricha za svojho nástupcu. No ten 2. 9. ako 24-ročný zomrel. Uchádzačov na uhorský trón bolo mnoho. A Štefan si dosť nečakane za svojho nástupcu vybral Petra Orseola, ktorého Uhry volali Benátčan.Ešte na smrteľnej posteli sa časť jeho dvoranov pokúsila o zabitie Štefana, kroniky o ich úmysloch mlčia. Sprisahanci zrejme nesúhlasili, aby sa kráľom stal Peter Orseolo. Nechceli aby na uhorský trón zasadol cudzinec.
15. augusta 1038 Štefan zomrel, pochovali ho v Bazilike Blahoslavenej Panny Márie v Stoličnom Belehrade (Szekesfehérvár). Štefan založil prvú dynastiu uhorských kráľov – dynastiu Arpádovcov. Arpádovi vládli v Uhorsku až do roku 1301, keď zomrel posledný z ich rodu Ondrej III. Ondej bol posledným Maďarom ktorý usadol na uhorský trón.
V roku 1083 z príležitosti jeho kanonizácie otvorili jeho hrobku a našli jeho pravú ruku neporušenú. A jeho ruka je až do dnešných dní uctievaná ako relikvia.
URL : https://www.valka.cz/Stepan-I-t29277#159271Verze : 0
Zdroj
commons.wikimedia.org
commons.wikimedia.org
commons.wikimedia.org
commons.wikimedia.org
URL : https://www.valka.cz/Stepan-I-t29277#654394Verze : 0
janko
MOD
Reklama
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.