Plukovník Muammar Muhammad 'Abd as-Salám Abú Minjár al-Kaddáfí (arabsky معمر محمد عبد السلام أبو منيار القذافي) sa narodil v kočovnej beduínskej rodine na púšti, neďaleko líbyjského mesta Syrta. O skutočnom dni narodenia sa nevie, oficiálne sa narodil dňa 19.06.1942 (udávajú sa aj dni 07.06.1942 či 13.09.1942, niektoré zdroje dokonca udávajú rok narodenia 1940).
Ohľadom jeho skutočného pôvodu sa vyskytla dokonca informácia, že jeho skutočným otcom mohol byť Albert Preziosi, stíhací letec letectva Slobodných Francúzov. Ten bol počas svojho pôsobenia u Groupe de Chasse No 1 (Alsace) na území Líbye koncom leta 1941 zostrelený počas boja so svojím lietadlom Hawker Hurricane. Pilota sa ujali miestni beduíni a pobudol u nich asi mesiac. Tam sa mal zblížiť s Kaddáfího matkou. Preziosi zahynul v roku 1943 ako príslušník letky Normandie pri sovietskom meste Orel.
Základné vzdelanie získal v meste Misrát, neskôr študoval na internátnej škole v meste Sabhá. Tam sa zoznámil s ideológiou arabského nacionalizmu a stal sa jej horlivým zástancom. Za nepovolené organizovanie študentov a účasť na demonštráciách proti vystúpeniu Sýrie zo Zväzku Zjednotenej arabskej republiky ho v roku 1961 vyhodili z internátnej školy.
Následne začal študovať na Kráľovskej vojenskej akadémii v meste Benghází. V roku 1965 strávil niekoľko mesiacov štúdiom na britskej Kráľovskej vojenskej akadémii v Sandhurste. Do Líbye sa vráti v roku 1966 v hodnosti kapitána spojovacieho vojska.
Počas svojho pôsobenia v armáde založil spoločne s ďalšími dôstojníkmi revolučnú skupinu, s ktorou 01.09.1969 zvrhol konštitučnú monarchiu kráľa Idrisa I. a nastolil vojenskú diktatúru. Kráľ Idris I. sa vtedy nachádzal na liečení v Turecku. Kaddáfí sa nechal vymenovať za vrchného veliteľa ozbrojených síl Líbye a stal sa jej faktickým vládcom. Po prevzatí moci deportoval z Líbye talianske obyvateľstvo. Začal posilňovať väzby na arabské nacionalistické vlády, najmä na Egypt Gamála Abd al-Násira.
V roku 1970 vypovedal z Líbye americké a britské vojenské základne, v roku 1973 znárodnil všetky zahraničné ropné spoločnosti v krajine. Finančne a zbraňami podporoval rôzne revolučné skupiny po celom svete. V rokoch 1976 a 1980 vydal svoju Zelenú knihu opisujúcu formu islamského socializmu - teda zmesi arabského nacionalizmu, socializmu a populizmu. Na základe myšlienok Zelenej knihy zaviedol v roku 1977 štátne zriadenie - džamáhíríju, založenú na islame a socialistických myšlienkach.
Po bombovom útoku na amerických vojakov v Západnom Berlíne v roku 1986, ktoré zorganizovala líbyjská tajná služba, sa stal terčom odvetného útoku amerického letectva. Len o vlások unikol smrti. Ako odvetu na tento útok zorganizoval bombový útok na lietadlo Boeing 747 spoločnosti Pan-Am, na palube ktorého vybuchla 21.12.1988 bomba, zhotovená z československej plastickej trhaviny Semtex. Trosky lietadla dopadli na škótske mesto Lockerbie.
Od roku 1999 sa Kaddáfí začal vyhýbať panarabizmu a prešiel ku podpore zbližovania sa so západnými národmi. Zároveň začal presadzovať myšlienky panafrikanizmu. V roku 2003 súhlasil so vzdaním sa líbyjských zbraní hromadného ničenia, čo jeho vzťahy s USA zlepšilo. V rokoch 2009 až 2010 sa stal predsedom Africkej únie. Uprostred Arabskej jari 2011 vypukli vo východnej Líbyi protesty proti rozsiahlej korupcii a nezamestnanosti. Situácia prešla do občianskej vojny, v ktorej štáty združené v NATO vojensky zasiahli na stranu protikaddáfiovskej Národnej prechodnej rady. Kaddáfího vláda bola zvrhnutá. Kaddáfí sa stiahol z Tripolisu do mesta Syrta, kde ho však 20.10.2011 pri pokuse o útek chytili povstalci. Tí ho krátko po zatknutí zastrelili.
Kaddáfí na arabském summitu v Libyi v roce 1969, krátce po zářijové revoluci, která svrhla krále Idrise. Kaddáfí sedí v uniformě uprostřed s prezidentem Násirem (vlevo) a syrským presidentem al-Atasím (vpravo).
V roce 1971 podepsali egyptský Anwar Sadat, libyjský Kaddáfí a syrský Hafez al-Assad dohodu o vytvoření federální unie arabských republik. Ve federální unii mezi těmito třemi arabskými státy nikdy fakticky nedošlo.
Kaddáfí s rumunským komunistickým vůdcem Nicolaem Ceausescem v Bukurešti, Rumunsko 1974
