Maultier (Sd.Kfz.3) (polopásové nákladní vozidlo) - historie vzniku a přehledová téma

Základné verzie:
Opel Maultier (Sd.Kfz.3a)
Ford Maultier (Sd.Kfz.3b)
Magirus Maultier (Sd.Kfz.3c)
Mercedes 4,5 t Maultier (Sd.Kfz.3/5)

Špeciálne verzie:
Sd.Kfz.3 Opel Maultier (pokladač kabelu)
Sd.Kfz.3/4 - sanitné vozidlo (nezávisle od výrobcu)

8 cm Raketen Vielfachwerfer auf Fahrgestell Maultier - samohybný obrnený 8 cm raketomet
15 cm Panzerwerfer 42 auf Maultier (Sd.Kfz.4/1) - samohybný obrnený 15 cm raketomet
Munitionskraftwagen für Nebelwerfer (Sd.Kfz.4) - muničné obrnené vozidlo

2 cm MG 151/20 Flakdrilling auf Opel Maultier (poľná úprava) - poľná úprava 8 cm Raketen Vielfachwerfer auf Fahrgestell Maultier
2 cm Flak 38 auf Sd.Kfz.3 (Opel Maultier)

Po napadnutí Sovietského zväzu nemecké jednotky rýchlo zistili aké problémy ich čakajú v náročnom teréne bez väčšej spevnenej cestnej infraštruktúry. Obzvlášť v období "rasputice". Išlo o obdobie, keď sa celá rovinatá krajina vrátane ciet zmení na blatistú a močaristú. Túto skúsenosť mali nemecké jednotky už počas 1.svetovej vojny a i vtedy existovala snaha vyvinúť dopravné prostriedky, ktoré by sa s týmto náročným terénom dokázali vysporiadať. V rokoch 1917/1918 vznikli návrhy polopásových vozidiel Marienwagen I a Marienwagen II. V 30-tych rokoch 20.storočia vznikla séria polopásových ťahačov hmotnostných kategórií 1-18 ton. Boli to však konštrukčne náročnejšie a drahé vozidlá.

V rokoch 1941-42 tak vznikla myšlienka využiť a modifikovať štandardné nákladné vozidlá produkované v masovom meradle. Štandardné dvojosé vozidlo malo byť zbavené zadnej kolesovej osi a na jej mieste sa mal namontovať jednoduchý pásový podvozok. Využívať sa mali 3-tonové platformy vozidiel Magirus S 3000, Ford V 3000 S a Opel 3,6-36 S. Vzniknúť malo i vozidlo hmotnostnej kategórie 4,5 tony, ktorého platforma mala byť použitá z Mercedes-Benz Typ L 4500 S.

Pôvodné platformy nákladných vozidiel boli hmotnostnej kategórie 3 tony, v prípade modifikácií na polopásové vozidlá bola, z dôvodu vyšej hmotnosti pásovej časti podvozku, nosnosť znížená na 2 tony. Pôvodné zámery rátali s objednávkou na 8.500 vozidiel Maultier, neskôr mali objednávky narásť až na 90.000 vozidiel.
Na konštrukcii pásovej časti podvozku pracovali dve inštitúcie. Prvou bola firma Opel, no konkurečným návrhom bol návrh technického oddelenia Waffen SS.
Návrh firmy Opel rátal s hnacím kolesom priemeru 460 mm so 16 vodiacimi zubami. Pásy mali byť brzdené prídavnou hydraulickou brzdou. Články pásov mali byť typu Kgs 67/280/90 (Pz.Kpfw.I).

Podvozok vyvíjaný Waffen SS bola kópiou z anglického obrneného transportéra Loyd Carrier, ktorého väčšie množstvo padlo do nemeckých rúk po páde Francúzska v roku 1940. Obe návrhy prešli viacerými porovnaniami. Návrh firmy Opel bol lacnejší, potreboval menej výrobného času a bol materiálo menej nákladný. Navyše vďaka jednoduchej konštrukcii firmy Opel neboli potrebné žiadne ďalšie stroje na výrobu, kdežto riešenie Waffen SS si vyžadovalo dodanie nových strojov v hodnote 124.000 ríšskych mariek.

Napriek zjavnym výhodám návrhu firmy Opel trvalo Waffen SS na svojom riešení. Na polygóne v Berka sa koncom roka 1942 previedli jazdné skúšky, ktoré mali ukázať, ktorý návrh je lepší. Už počas testov bolo vyrobených 40 vozidiel, ktoré boli odoslané na front. Ďalšie vozidlá boli dokončované, rátalo sa, že do konca roka 1942 bude k dispozícii cca 300 vozidiel. Štvorica testovacích vozidiel zatiaľ prechádzalo testami. Jedno vozidlo malo najazdené okolo 8.000 km, zvyšné mali najazdené okolo 5.000 km. Testované vozidlá napriek náročným testom vydržali a neprejavili sa výraznejšie problémy. To viedlo k rozhodnutiu, že do sériovej výroby bol zavedený návrh Waffen SS.

Okrem týchto návrhov existovali i iné návrhy a prototypy, ktoré používali napr. pásový podvozok z 3-tonového delostreleckého ťahača Sd.Kfz.11 (platforma Borgward), z francúzskeho polopásového ťahača Unic P 107 (platformy Opel a Ford), návrh holandskej firmy Trado (platforma Opel), či návrh firmy Van Doorne (platforma Opel a Ford). Spoločne s návrhom pásového podvozku firmy Opel skončili tieto návrhy len v podobe prototypov.

Heiner F. Duske, Tony Greenland, Detlev Terlisten, Joachim Baschin - Gleisketten - LKWs "Maultier" (Sd.Kfz.3), Nuts & Bolts Vol.28, rok vydania 2011
Walter J. Spielberger - Beute-Kraftfahrzeuge und Panzer der deutschen Wehrmacht, 2.vydanie, rok vydania 1992, ISBN: 3-613-01255-3

Prototypové vozidlo s pásovou časťou podvozku navrhovanou firmou Opel.

www.ebay.de

Vozidlo s pásovou časťou podvozku navrhnutou Waffen SS. Podvozok pochádzal z britského Loyd Carrier.

www.ebay.de

Iné návrhy pásových častí podvozku.

Walter J. Spielberger - Beute-Kraftfahrzeuge und Panzer der deutschen Wehrmacht, 2.vydanie, rok vydania 1992, ISBN: 3-613-01255-3