URL : https://www.valka.cz/Kolumbijske-mistokralovstvi-1492-1536-t262288#714669
Verze : 0
Reklama
Kolumbijské, alebo aj Indické miestokráľovstvo bolo prvou koloniálnou správou Španielska na území amerického kontinentu. Formálne vzniklo ešte pred objavením kontinentu európanmi, nakoľko titul miestokráľa (na ním objavených územiach) dostal Krištof Kolumbus 17.04.1492 ešte predtým, ako vyplával na svoju objaviteľskú cestu.
Po objavení karibských ostrovov (Bahamy, Kuba, Haiti) sa Kolumbus ujal svojej vlády nad objavenými územiami v mene katolíckych veličenstiev Kastílie a Aragónie a pred návratom do Španielska nechal na ostrove Haiti stálu posádku v novovybudovanej pevnosti Fuerte Navidad.
Pri svojom druhom návrate v roku 1493, počas ktorého objavil ostrov Guadeloupe a ďalšie ostrovy ležiace medzi Guadeloupe a Portorikom, našiel pevnosť zničenú, pričom útočiaci domorodci zabili aj celú posádku. Ale ani osud prvej osady už nezabránil postupnej kolonizácii karibských ostrovov prisťahovalcami zo Španielska, ktorých tam lákalo Kolumbom prezentované bohatstvo.
V nasledujúcih troch rokoch sa Kolumbus venoval riadeniu kolónie a objaviteľským výpravám po Karibiku (objavil Jamajku, skúmal pobrežie Kuby). Pri návrate do Španielska v roku 1496 ešte objavil súostrovie Malé Antily. Späť so Ameriky sa vrátil v roku 1498, pričom objavil ostrov Trinidad, ostrov Margarita pri pobreží Venezuely a aj samatný kontinent Južná Amerika (venezuelský poloostrov Paria). Medzitým sa ale na kráľovskom dvore množili sťažnosti na Kolumbovu správu kolónie, nakoľko sľubované bohatsvo, kvôli ktorému prichádzali kolonizátori sa nekonalo. V roku 1499 Koruna zároveň povolila objaviteľské cesty aj ďalším osobám (Vicente Yáñez Pinzón, účastník prvej Kolumbovej výpravy v roku 1492, či Alonso de Hojeda, účastník druhej Kolumbovej výpravy v roku 1493), pričom územia, ktoré tieto výpravy objavili boli vyňaté z pôsobnosti Indického miestokráľa (boli vytvorené samostatné provincie, kde ako guvernéri vystupovali vodcovia výpravy). V roku 1500 bol do miestokráľovstva vyslaný vyšetrovací sudca Francisco de Bobadillo, ktorý mal prešetriť obvinenia proti Kolumbovi. Ten po svojom príchode na Haiti nechal zatknúť Krištofa Kolumba a jeho bratov (23.08.1500) a v okovách ich odoslal do Španielska. Kolumbovi sa síce podarilo pred panovníckym dvorom obhájiť, ale prišiel o svoj titul miestokráľa a značnú časť prestíže. Napriek tomu sa v roku 1502 vybral na ďalšiu objaviteľskú cestu, počas ktorej objavil ostrovy Svätá Lucia a Martinik. Okrem toho skúmal pobrežie strednej Ameriky od Hondurasu po Kolumbiu a svoju cestu zavŕšil na Jamajke, kde zostal do roku 1504, keď sa vrátil do Španielska.
Po zosadení Kolumba nebol menovaný nový miestokráľ. Spravu kolónie prevzal Francisco de Bobadillo, ktorý bol v roku 1502 odvolaný a nahradený Nicolasom de Ovando. Ovando prišiel do kolónie na čele zatiaľ najväčšej kolonizačnej výpravy, ktorú tvorilo zhruba 2500 španielskych kolonistov. Počas jeho vlády sa začala kolónia rozvíjať. Bolo založených niekoľko nových miest, začal sa dovoz čiernych otrokov (nakoľko podľa Španielskych zákonov sa domorodí američania považovali za poddaných Koruny a ako takých ich nebolo možné brať do otroctva, čo ale španielske úrady a kolonisti často nedodržiavali), rozvíjal sa ťažobný priemysel. Rozvoj bol ale spojený s masívnym vymieraním pôvodného obyvateľstva, tvoreného najmä kmeňom Taino, ktoré kosili nové choroby, nedostatok potravy, ale aj systém, ktorý ich využíval ako lacnú pracovnú silu pri ťažbe zlata, či vytváraní plantáži cukrovej trstiny, ktorej pestovanie sa začalo práve počas Ovandovej vlády. V neposlednom rade sa pod pokles počtu pôvodného obyvateľstva podpísali aj Ovandove represívne akcie pri potláčaní povstaní, pri ktorých dobyvatelia často masakrovali celé dediny, vrátane spriatelených kmeňov. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1507 bolo napočítaných len nečo vyše 60 000 indiánov z pôvodne odhadovaných 500 000, ktorí na Haiti žili v čase jeho objavenia Kolumbom.
Medzitým v roku 1506 zomrel v Španielku Kolumbus a jeho dedičom, vrátane titulov sa stal jeho syn Diego Kolumbus (španielsky Diego Colón y Perestrelo). V samotnej Kastílii, pod ktorú spadali kolónie v Amerike, prebiahal po smrti kráľovnej Izabely v roku 1504 skrytý boj o moc medzi jednotlivými členmi kráľovskej rodiny a vysokou šľachtou, ktorý vyvrcholil v roku 1507. Víťazom sa stal Ferdinand Aragónsky (ovdovelý manžel kráľovnej Izabely), ktorý prevzal vládu v Kastílii ako regent svojho vnuka Karla, budúceho kráľa Karla I. Ferdinand začal menovať svojich ľudí do koloniálnych úradov a začal prešetrovať sťažnosti, ktoré smerovali voči Ovandovi najmä kvôli jeho brutalite. Hoci sa Diegovi Colónovi nepodarilo získať od regenta späť otcov titul miestokráľa, v roku 1508 bol menovaný do funkcie Indického guvernéra a 09.07.1509 sa vylodil v Santo Domingu, kde nahradil de Ovanda. Okrem toho začal s Korunou súdny proces, ktorého cieľom bolo získať späť všetky práva a tituly svojho otca. To sa mu podarilo v roku 1511, hoci len v obmedzenom rozsahu, nakoľko rozhodnutím súdu bolo dedičné miestokráľovstvo obmedzené len na územia, ktoré objavil Krištof Kolumbus a nie na nové provincie, objavené a spravované inými objaviteľmi. Voči rozhodnutiu arbitrážneho súdu sa odvolali obe strany a súdny proces, hoci v utlmenej podobe, pokračoval ďalšie desaťročie. V roku 1524 bol Diego Colón odvolaný z pozície guvernéra a začína ďalší proces proti panovníkovi. Medzitým v roku 1526 zomiera a jeho dedičom a novým miestokráľom sa stáva jeho maloletý syn Luis Colón (narodený medzi rokmi 1519-1522). V v súdnom procese pokračuje jeho matka s podporou Diegovho brata Fernada Colóna. Súdny proces je ukončený 25.06.1527 - zrušením všetkých predchádzajúcich rozsudkov a nariadením nového procesu. V rámci nového procesu sa kráľovský prokurátor snažil dokázať, že objavenie nového kontinentu nie je zásluha Krištofa Kolumba, ale najmä iných členov posádky, čo by umožnilo Korune vyhnúť sa plneniu Dohôd zo Santa Fé (Capitulaciones de Santa Fe, 17.04.1492). Nové rozsudky padli v roku 1534 a v roku 1535. Voči obom rozsudkom sa strany odvolali. Nakoniec rozhodoval arbitrážny súd. Ten v zložení biskup García de Loays (predseda Rady pre Indie) a Gaspar de Montoya (predseda Kastílskej rady) vydal 28.06.1536 rozhodnutie, na základe ktorého potvrdili dedičné tituly Indického admirála rodine Colón, ale zrušili Indické (Kolumbijské) miestokráľovstvo, vrátane pozície generálneho guvernéra. Okrem toho priznali Kolumbovým dedičom ročnú rentu 10 000 dukátov, vlastníctvo pozemkov a titulov na Haiti a priznali im dedičné léno na ostrove Jamajka s titulom markíz z Jamajky a v stredoamerickej provincii Verague (dnes rozdelená medzi Kostariku, Nikaraguu a Panamu) s titulom vojvoda z Verague.
Na základe tohto arbitrážneho rozsudku zaniklo Kolumbijské miestokráľovstvo a územia prešli do správy Miestokráľovstva Nové Španielsko.
URL : https://www.valka.cz/Kolumbijske-mistokralovstvi-1492-1536-t262288#714690
Verze : 5
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.