2 cm FlaK 30 auf Selbstfahrlafette (Sd.Kfz.10/4)

Prvá zmienka o potrebe mobilného nosiča protilietadlového 2 cm kanónu možno nájsť v správe s názvom "Offenzive Abwehr Panzerwagen" vypracovanej Wa A/Wa Prw 30.10.1935. Pôvodne sa uvažovalo o lafetácii na polopásovom ťahači hmotnostnej kategórie 5-ton. Ďalší vývoj dizajnu sa uberal smerom k menšiemu ťahaču známym pod kódovým označením "Lilliput". Prototypy na overenie koncepcie a otestovanie u jednotiek vznikli na platformách prototypu D ll 3 a prototypov D 6.
So začatkom sériovej výroby D 7 (Sd.Kfz.10) bolo rozhodnuté použiť túto platformu pre veľkosériovú produkciu ľahkých samohybných protilietadlových vozidiel určených pre protilietadlovú ochranu jednotiek armády (Heer) i Luftwaffe. Prvá objednávka 195 vozidiel pre armádu a 175 vozidiel pre Luftwaffe mala byť urýchlene dokončená do 5/1939. Reálne boli tieto objednávky dokončené v 7/1939. Budúci plán produkcie rátal s dodávkou 1000 Sd.Kfz.10/4 pre potreby armády do 31.3.1940 (v počtoch je započítaná i prvá dodávka 195 vozidiel). Ďalších 304 vozidiel objednala Luftwaffe, tie mali byť dodané k 20.6.1940. Po dodaní objednaných vozidiel mala výroba pokračovať v tempe 25 vozidiel za mesiac.

Podľa predpisu K.St.N.192 z 1.12.1939 mala mať každá Flugabwehr-Kompanie (mot S) v troch čatách 18 vozidiel Sd.Kfz.10/4, z toho kanónom malo byť vybavených 12 vozidiel. Zvyšných šesť vozidiel malo plniť úlohy muničných vozidiel. V prípade potreby však bola samozrejme zachovaná možnosť lafetácie kanónu i na tieto muničné vozidlá.

Podľa predpisu K.St.N.192 z 1.2.1941 platila rovnaká organizačná štruktúra, prípadne mohli výzbroj Flugabwehr-Kompanie (mot S) tvoriť len 12 vozidiel s tým, že vozidlá mali vo vleku ťahať 2 cm protilietadlové kanóny Flak-Vierling 38 určené pre tretiu čatu.
K.St.N.192 bolo už 2.2.1941 AHA/In 2 zmenené a organizačnú štruktúru Flugabwehr-Kompanie (mot S) mali tvoriť tri čaty po päť vozidiel Sd.Kfz.10/4 (štyri s kanónom plus jedno muničné vozidlo). Celkovo teda 15 vozidiel. V prípade, že jednotka má vo výzbroji i 2 cm Flak-Vierling 38, mal byť počet kanónových Sd.Kfz.10/4 zredukovaný na celkový počet 10 vozidiel.
Flugabwehr-Kompanie (Sf.) K.St.N.192 z 1.11.1941 rátalo s organizačnou štruktúrou dvoch čiat s celkovo ôsmymi vozidlami Sd.Kfz.10/4 vyzbrojených kanónmi a dvoma ako muničnými.

Fla-Kp.(Sf.)(gek) K.St.N.192gek z 1.6.1943 mal mať opäť po tri čaty s 18 vozidlami (12 vozidiel s kanónmi plus šesť muničných vozidiel). Toto bolo opätovne zmenené k 1.4.1944, kedy bol stav vozidiel v Kompanie zredukovaný na 12 vozidiel.

Flakbatterie 2 cm (12 Gesch.)(Sf.) K.St.N.2202 datovaný k 1.11.1940 pre jednotky Luftwaffe bol 1.10.1943 nahradený organizačnou štruktúrou, ktorá zahrnovala 11 vozidiel Sd.Kfz.10/4 plus 9 kanónov Flak 30/1 (ťahaný kanón) alebo 11 vozidiel Sd.Kfz.10/5 plus 9 kanónov 2 cm Flak 38/1 (ťahaný kanón).

Jednotky armády i Luftwaffe hodnotili toto vozidlo veľmi pozitívne a tvorilo neodmysliteľnú súčasť protilietadlových jednotiek počas celej 2.svetovej vojny.

Modifikácie počas výroby:
- 2 cm Flak Schutzschild - Niektoré vozidlá produkované v rokoch 1939/40 mali tieto ochranné štíty, niektoré ich nemali. 19.7.1940 AHA/In 2 ohlásila modifikáciu štítu, resp. jeho umiestnenie, ktoré bolo zvýšené o 135 mm.

- V roku 1940 sa začali nad predné blatníky predných kolies montovať úchyty pre šesticu osobných zbraní - pušiek Mauser K98k. Ochranné kryty týchto zbraní sa začali montovať v roku 1942.

- V roku 1940 boli platformy vozidiel vybavené skladacími rampami, ktoré slúžili na nakladanie a vykladanie kanóna z platformy pomocou prepravného traileru Sd.Ah.51. Rozložená rampa bola počas presunu vezená na nosníkoch v prednej časti vozidla pred maskou chladiča. Pre uľahčenie nakladania vykladania kanóna bola platforma vybavená dvojicou cievok s lanom, ktoré uľahčovali túto činnosť. Nakladacia rampa ostatné pomocné zariadenie bolo v roku 1941 zrušené.

- Pôvodný kanón Flak 30 mal nahradiť modernejší Flak 38. Vzhľadom na to, že novší kanón potreboval na jeho správne uchytenie rozšírenú ložnú plošinu, štandardnou výzbrojou sa stal u vozidla Sd.Kfz.10/5, ktoré malo sériovo montovanú širšiu plošinu. Avšak prvé vozidlá s novým Flak 38 boli ešte Sd.Kfz.10/4 s úzkou plošinou. Správne rozlišovanie verzií Sd.Kfz.10/4 vs. Sd.Kfz.10/5 nie je podľa typu kanóna, ale podľa typu platformy. Na druhej strane existujú fotografie, ktoré zobrazujú platformy so širokou plošinou a starým Flak 30. Pravdepodobne označenie Sd.Kfz.10/5 možno použiť pre stroj, ktorý mal obe charakteristické črty t.j. široká ložná plošina a nový kanón Flak 38.

- 29.1.1943 bolo oznámené, že sa bude montovať pancierovanie (Behelfspanzerung) chrániace priestor vodiča a spolujazdca a chladič motora. Panciere mali montovať poľné opravovne. Výrobu zabezpečovali Poldihutte (Poldi Kladno). V období 3-9/1943 firma vyrobila 293 pancierových sád pre 1t Zgkw. Sadu tvoril pancierový veterný štítok, pravý a ľavý bočný pancier priestoru vodiča a spolujazdca a pancier chrániaci chladič. Hrúbka panciera bola 8 mm.

Thomas L.Jentz, Hilary Louis Doyle - Leichter Zugkraftwagen 1 t (Sd.Kfz.10) Ausf.A und Ausf.B and Variants development and production from 1935 to 1945, Panzer Tracts No.22-1, rok vydania 2009, ISBN: 0-9815382-5-8
www.ebay.de
www.bundesarchiv.de