Chomejní, Rúholláh Músáví

Ajatolláh Rúholláh Músáví Chomejní bol politickým a duchovným vodcom Iránskej islamskej revolúcie, ktorá v roku 1979 zvrhla vládu posledného Šaha Iránu a vyhlásila islamskú republiku. Časopis Time ho menoval za muža roku 1979. Odmietal monarchie a dejiny islamu pokladal za dejiny boja proti nim. Podľa neho zatiaľ neexistovala ani jedna skutočná islamská krajina, v ktorej by bola uplatňovaná idea sociálnej spravodlivosti. Jeho cieľom bolo, aby sa po prvý krát v moderných dejinách pokúsili priblížiť k tomuto ideálu.


Rúholláh Chomejní, vlastným menom Rúholláh Hendi, sa narodil v meste Chomejn niekedy v rokoch 1900 až 1902 (presné informácie o roku jeho narodenia sa rôznia). Otca mu zavraždili niekoľko mesiacov po narodení. So vzdelávaním začal v miestnej škole a doma, kde ho učil jeho starší brat. Od roku 1921 Chomejní navštevoval semináre vysoko rešpektovaného Ajjatoláha Heari-Yazdiho, ktorého si vždy vážil a ktorý mal na neho veľký vplyv. V roku 1929 sa oženil s dcérou moslimského kňaza, s ktorou mal 7 detí.
Po ukončení štúdii sa naďalej podrobne zaoberal islamským právom, filozofiou, mysticizmom a etikou. Časom sa stal sa uznávaným a rešpektovaným šíitskym vzdelancom. V roku 1950 bol vymenovaný za ajatolláha a v súlade s náboženskou tradíciou si zmenil meno podľa svojho rodného mesta.


Chomejní bol kritikom režimu prozápadne orientovaného Šaha Rezy Pahlavího, ktorý zavádzal rozsiahle hospodárske a sociálne reformy, podporoval sekularizáciu krajiny, ženskú emancipáciu a ďalšie zmeny, ktoré mnohí šíitski kňazi a ajatolláhovia považovali za porušovanie moslimských zákonov. Šah okrem toho potlačoval opozíciu a nerešpektoval demokratické zásady. Chomejní si u nespokojencov získal veľkú podporu a stal sa duchovným vodcom opozície. Za zorganizovanie protivládnej demonštrácie bol v roku 1963 zatknutý a uväznený. O rok neskôr bol nútený Irán opustiť a odísť do exilu – najskôr do Turecka, no neskôr musel pre svoje názory odísť aj odtiaľ. Usadil sa v svätom šíitskom meste Nadžaf v Iraku, kde pokračoval vo svojich učeniach. Po nástupe Saddáma Husajna k moci bol nútený opustiť aj Irak. Útočisko našiel vo Francúzsku, kde sa o neho začali zaujímať západné média. Svojim prívržencom sa Chomejní prihováral prostredníctvom magnetofónových kaziet, ktoré boli do krajiny prepašované a následne nato prehrávané na zhromaždeniach.


V roku 1978 prepukli krvavé študentské nepokoje a začala sa oslabovať podpora režimu i zo strany západnej Európy. Šíitski kňazi a ajatolláhovia neustále vyzývali k čoraz väčším demonštráciám. Šah sa neúspešne pokúšal o zmiernenie situácie a 16.1.1979 nakoniec opustil Irán. Následne nato - 1.februára.1979 - sa do krajiny triumfálne vrátil Chomejní, kde ho vítali milióny prívržencov. Postavil sa na čelo dočasnej revolučnej vlády Mehdího Basargána a po celej krajine boli okamžite zriadené "islamské ľudové súdy" proti prívržencom Šaha, ktoré často končili okamžitou popravou odsúdených. Mnoho ďalších ľudí bolo zatknutých a uväznených. Chomejní na protesty zo zahraničia reagoval tvrdením, že islamské právo sa nemôže merať západnými merítkami. Dňa 30.-31.marca bolo zorganizované referendum o nahradení monarchie islamskou republikou, ktorú podporilo 98% voličov. Následne nato bola vyhlásená Iránska islamská republika a bola prijatá nová ústava s funkciou prezidenta a tzv. "Radou strážcov" a pozíciou "Najvyššieho vodcu, do ktorej Chomejní vymenoval sám seba. Rada strážcov pozostávala zo šíitskych kňazov, ktorí boli zároveň odborníkmi na islamské právo. Právomoci prezidenta boli značne obmedzené a skutočnú moc mala v rukách práve Rada strážcov a Najvyšší vodca.


4.11.1979 obsadila skupina študentov ambasádu USA v Teheráne. Za výmenu vyše päťdesiatich rukojemníkov požadovali vydanie Šaha, ktorý bol na liečení v New Yorku. USA to odmietlo a v apríli 1980 sa rozhodlo vyslať špeciálny tím na záchranu rukojemníkov. Akcia sa však skončila neúspechom, keď tím na dvoch vrtuľníkoch havaroval v púšti.
Odmietavý postoj USA o vydaní Šaha zdvihol hladinu protiamerických nálad v krajine. Haváriu vrtuľníkov začali dokonca niektorí považovať za božiu vôľu. Rukojemníci boli nakoniec po 444 dňoch prepustení. Dodnes nie je isté, či túto akciu nariadil Chomejní. Faktom však zostáva, že študenti boli jeho vernými stúpencami.


V septembri 1980 prepukla Iracko-Iránska vojna, ktorá ešte viac upevnila Chomejního moc a autoritu. Všetkých obyvateľov Iránu vyzval na obranu krajiny a náboženstva pred Irackým režimom. Do armády sa povolávali i starší skúsení vojaci a dobrovoľníci. Odhodlaní iránčania sa dokázali úspešne brániť dobre vyzbrojenej Irackej armáde. Vojna nakoniec skončila v roku 1988 mierom, ktorý sprostredkovala OSN. Vyžiadala si státisíce obetí a značné materiálne straty. Po vojne sa Chomejniho zdravotný stav začal zhoršovať.


V roku 1989 Chomejní uvalil fatwu (náboženskú kliatbu) prikazujúcu smrť Salmana Rushdieho za jeho dielo "Satanské Verše", v ktorom sa údajne rúha proti Koránu a prorokovi Mohamedovi.


Rúholláh Músáví Chomejní zomrel 3.júna.1989 pre vnútorné krvácanie. Rozhlas v Teheráne varoval pred hrozbou možného štátneho prevratu a nepokojov. Armáda ostávala v stave bojovej pohotovosti. Pohrebné obrady sa konali za prísnych bezpečnostných opatrení a zúčastnili sa na nich milióny ľudí. Úrady nariadili v krajine štyridsaťdenný smútok.
Smrť Chomejního nepriniesla v podstate žiadne výraznejšie zmeny. Nástupcom sa stal Ajatolláh Rafsandžání. Právomoci prezidenta sa drobnou zmenou ústavy síce trochu rozšírili, ale skutočná moc naďalej zostávala v rukách náboženských vodcov.
URL : https://www.valka.cz/Chomejni-Ruhollah-Musavi-t25547#158610 Verze : 0

Chomejní, Rúholláh Músáví - Časopis Time menoval Chomejního za muža roku 1979.

Časopis Time menoval Chomejního za muža roku 1979.
URL : https://www.valka.cz/Chomejni-Ruhollah-Musavi-t25547#172590 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více